[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Kaltenecker Trio
5.-6.6.2005, Agharta Jazz Club - Praha (CZ)

Správy o maďarskej, jazzovej kapele KALTENECKER TRIO sa ku mne dostali po tom, ako v roku 1999 vystúpili na Bratislavských Jazzových Dňoch. Hovorilo sa o nich v samých superlatívoch a nakoniec, kto v tej dobe počul ich dva albumy "Ivory Tower" a "Crossing" musel len uznať, že chýry vôbec neklamú. Odvtedy tento koncert niekoľkokrát vysielala Slovenská Televízia takže som mal aspoň slabú možnosť nahradiť si zážitok z živého vystúpenia. Preto ma veľmi potešilo, keď som sa asi pred dvomi mesiacmi dozvedel, že budú hrať v Prahe a dokonca dva dni po sebe. Medzičasom sa v kapele vystriedalo niekoľko ľudí a nahrali aj nejaké ďalšie albumy, ku ktorým sa ale v našich končinách dostanete len ťažko a preto som bol zvedavý ako znie ich súčasná tvorba. Trochu som bol sklamaný, že už s nimi nehrá famózny bubeník Gergö Borlai, no zvedavosť bola napriek tomu obrovská. V nedeľu som pekne naklusal do Agharty asi hodinu pred koncertom (obával som sa, že bude vypredané), no nakoniec som tam bol úplne prvý. Po hodine sa maličký klub z polovice zaplnil a na pódium nastúpila samotná kapela. To, čo nasledovalo sa len veľmi ťažko opisuje slovami. Fantastický, virtuózny jazz s presahmi do mnohých ďalších hudobných oblastí od ambientu, cez klasiku až po rock v podaní týchto mladých hudobníkov miestami doslova vyrážal dych. Zásadnou zmenou oproti vystúpeniu v Bratislave pred šiestimi rokmi bolo, že hlavný protagonista a skladateľ Zsolt Kaltenecker zamenil akustický klavír za klávesy, čím značne rozšíril výrazové prostriedky, s ktorými pracoval. Skladby, ktoré som poznal z albumu "Crossing" boli od základov prearanžované a musím priznať, že aj keď sa mi páčila ich akustická podoba, s týmto novým šatom sa to nedá ani porovnať. Okrem klávesáka neskutočne exceloval aj bubeník, takže som si vravel, že predsa len si našli dobrú náhradu. Najväčšie prekvapenie ma však čakalo na záver koncertu. Klávesák do svojho nástroja zasunul mikrofón a klávesami moduloval svoj hlas, čím tvoril melódiu skladby. Na jej konci týmto spôsobom začal predstavovať kapelu a mne skoro oči z jamiek vypadli, keď zahlásil, že za bicími celý čas sedí Gergö Borlai. Bez okuliarov, s vyholenou hlavou a asi o 50 kilo ťažší, ale naozaj to bol on. Teraz som sa už nečudoval tomu fantastickému výkonu. Musím priznať, že aj keď v Bratislave podal vynikajúci výkon tentokrát to bolo ešte o triedu lepšie (Len pre zaujímavosť, keď sa pozriete na jeho webstránku www.borlaigergo.hu zistíte, že napriek tomu, že len pred mesiacom oslávil 27. narodeniny, doteraz stihol hrať na 90tich albumoch.) Svoje umenie nakoniec v plnej kráse predviedol v poslednom prídavku "Drumming", kde odpálil také sólo, že človeku zostával rozum stáť. Nesmiem zabudnúť ani na tretieho člena, basáka Petra Papescha, ktorý síce väčšinu vystúpenia hral pomerne nenápadne, ale zato keď sa pustil do sóla, tiež to stálo za to. Klub sa do konca koncertu predsa len naplnil a kapela zožala zaslúžený úspech vrátane standing ovations.
Po tomto výkone som samozrejme neodolal a hneď som si kúpil ich najnovšie CD "Alchimia", ktoré tam predávali, ale pravdu povediac, som z neho trochu sklamaný. Sú na ňom síce všetky hudobné nápady, ktoré odzneli aj na koncerte, ale v oveľa umiernenejšej, ba povedal by som až komornej atmosfére. Hlavne bicie sú úplne sterilné (nahral ich András Dés), poňaté skôr perkusívne, bez tej neskutočnej dravosti, ktorou oplýva hra G.B. Napriek tomu som neváhal a na druhý deň som si tento skvelý zážitok išiel vychutnať ešte raz. Repertoár hrali pokiaľ som si všimol až na jednu skladbu úplne rovnaký, s rovnakým nasadením a s rovnakým účinkom na moje mozgové závity. Zážitok, na aký sa len tak ľahko nezabúda (po MESHUGGAH už druhý za jediný týždeň).

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]