[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

King Crimson
15.7.2003, Millenáris - Budapešť

Po vzhliadnutí pražského koncertu KING CRIMSON dňa 17. júna 2003 (foto) mi bolo jasné, že ich vystúpenie v Budapešti bude príliš silným lákadlom na to, aby som mu dokázal odolať. A tak sa mesiac stretol s mesiacom a 15. júla 2003 sme sa vybrali do maďarskej metropoly v ústrety neopakovateľnému (nielen) hudobnému zážitku.
Cesta prebehla v pohode a bez väčšieho trápenia a blúdenia sme našli aj parkovanie zadarmo asi 10 minút chôdze od parku Millenáris, takže úplná paráda. Keď sme sa okolo pol šiestej dostali na miesto konania, neverili sme vlastným očiam a ušiam. Zistili sme, že koncert bude open air a práve prebiehala zvuková skúška! Crimsoňáci si proste v pohode mastili a hučali na všetky priľahlé ulice bez väčšieho záujmu okoloidúcich. Vidieť síce nebolo takmer nič, ale zato počuť bolo výborne. A nie hocičo, ale poriadne pecky "ConstruKction of Light" (dokonca dvakrát) a "Level Five". To bol teda začiatok jak sviňa. Počas toho sme obehli areál zo všetkých strán, samozrejme už so vstupenkami v ruke (lístky sa na Slovensku aj napriek viacerým pokusom nepodarilo zohnať) a objavili sme dva bočné vchody, čo sa ukázalo ako veľmi správny strategický ťah. Púšťať do areálu mali začať o pol ôsmej, takže bol čas akurát na jedno pivko/colu v miestnej krčme. O siedmej sme však už boli pri jednom z bočných vchodov, samozrejme úplne vpredu. Nakoniec sa security rozhýbali až o ôsmej, ale vnútri sme boli prví. Náš bočný vchod totiž začal činnosť o pár minútiek skôr ako hlavný, takže sme mali dosť času na rýchle prezretie ponúkaných CD (aj tu za prehnané ceny) a na zaujatie výborných miest úplne v prvej rade, niekde medzi stanoviskom Adriana Belewa a Treya Gunna. Priestor za nami sa zaplnil veľmi slušne....
O pol deviatej vyšiel na pódium Robert Fripp, slušne počkal, kým dohraje z reprákov podmaz v podaní Chucka Berryho či Elvisa či čo to bolo a spustil svoje haluzenie na pripravených hračičkách. To trvalo asi 20 minút, presne ako v Prahe, a presne ako v Prahe bol aj ďalší priebeh. Takže vás odporúčam na report z pražského koncertu o pár linkov nižšie, bolo by zbytočné sa opakovať opakovať. King Crimson zahrali takmer úplne rovnaký set ako na pražskom koncerte, s jedinou výnimkou. Tentoraz vypustili sólo prídavok Adriana Belewa "Three of a Perfect Pair". Nahradili ho výbornou čiastočnou improvizáciou v strede jednej zo skladieb, pri ktorej končila všetka sranda. Keďže som z Prahy vedel, čo sa bude hrať, koncert som si vychutnával plnými dúškami. A vychutnávala si ho aj kapela. Bol to totiž posledný koncert ich európskeho turné a muzikanti si to proste užívali. Hlavne Adrian Belew, ten sa usmieval v jednom kuse a jeho zraková komunikácia s prvými radmi, teda aj s nami, bola neuveriteľná. Miestami vyzeral fakt ako úchylný senilák, ktorý utiekol z domova dôchodcov. Aj Pat Mastelotto sa dobre bavil a rozdával ľuďom jeden úsmev za druhým, aj keď to mal spoza hradby svojích bicích trochu ťažšie. Trey Gunn večne s ospalým výrazom v tvári sa len sem-tam popod fúz usmial. Robert Fripp, to je kapitola sama o sebe. Ten si proste hral to svoje a nič iné ho nezaujímalo.
Čo sa týka predvedených hudobníckych výkonov, na to jednoducho nemám slov. Veľa sa dalo vytušiť už zo štartu úvodnej "Level Five", ktorú Pat Mastelotto odpočítal spôsobom "one-two-three-five". Rytmické nepravidelnosti všetkých druhov, šialené gitarové a basové linky, sóla, pri ktorých som mal pocit, že z hmatníka povypadávajú pražce, maximálne feelingová hra, vtipné sprievodné slovo Adriana Belewa, no mohol by som pokračovať do nekonečna. Bol to presne ten koncert, po ktorom máte chuť po príchode domov svoj hudobný nástroj, je jedno na aký hráte, rozpíliť na čo najmenšie kúsky a tie potom pre istotu spáliť a popol rozprášiť po Dunaji, aby sa už nedal nikdy poskladať naspäť dokopy; a aby vás úplne prešli chúťky na hranie, radšej si aj rovno roztlčiete prsty kladivom a potom poprosíte niekoho, nech vám ich odsekne sekerou a pre istotu tiež spáli. Jednoduchšie povedané, mimoriadne demotivujúce vystúpenie pre každého hudobníka.
A teraz jedna zásadná vec. Napriek tomu, že playlist bol takmer identický s tým v Prahe, bol tento koncert o triedu lepší. Môžu za to podmienky. Sterilné statické prostredie v pražskom Kongresovom centre sa s bezprostrednou atmosférou open air koncertu na stojáka nedá porovnať. Tým v žiadnom prípade nechcem zhadzovať pražský koncert, je to druhý najlepší koncert, aký som kedy videl. Akademické sledovanie vystúpenia z vyhradených miest na sedenie má tiež toho veľa do seba, po dnešku ale patrí u mňa absolútne prvenstvo Budapešti. Možno to bolo spôsobené práve tým posledným koncertom európskeho turné, muzikanti sa mohli viac uvoľniť a všetko intenzívnejšie prežívať. Bolo by hriechom nespomenúť na tomto mieste aj dokonalý zvuk, ktorý pre šťastlivcov v prvom rade zabezpečovalo asi 5 malých reprákov rovnomerne rozložených vpredu po celej dĺžke pódia (to som teda ešte na žiadnom koncerte nevidel). King Crimson si pre fanúšikov pripravili aj prekvapenie. Počas vyššie spomínanej improvizácie na pódium ako darček pritancovali dve sporo odeté prudko použiteľné brušné tanečnice a dokreslili tak celkovú atmosféru skladby. Tomu hovorím potešenie pre všetky zmysly.... Na záver Adrian predstavil kapelu (okrem Roberta Frippa, ktorý mu jasne naznačil, že si neželá počuť svoje meno), poďakoval a predstavil všetkých technikov, ktorí s nimi absolvovali turné. Ovácie nemali konca kraja. Teraz príde to najlepšie: mám paličku od Pata Mastelotta!!!! A nie len ja, ale celá naša trojčlenná slovenská výprava si odniesla po jednej. Keď uvážime, že spolu ich hodil len päť, je to slušný úspech. A tie blany tiež neleteli ďaleko od nás, kua....
Ako ste sa už mohli dovtípiť, na tento koncert nikdy nezabudnem. Nechcem nikoho podceňovať, ale tento zážitok tak ľahko prekonaný nebude (bodaj by bol....). Moje pocity sa celé dve hodiny pohybovali niekde na úrovni orgazmu. Ak sa niekto chystal na tento nerozchoditeľný koncert a v poslednej chvíli zaváhal, môžem mu odkázať iba jedno: začni si búchať hlavu o stenu!!

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]