[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Rage, Dead Soul Tribe
23.11.2004, Babylon - Bratislava (SK)

Kapela RAGE sa rozhodla osláviť dvadsiate výročie svojho založenia prácou, a tak ju v týchto dňoch môžete zastihnúť na rozsiahlom európskom turné. Vďaka agentúre Double Head Producion sa turné na jeden večer zastavilo aj na Slovensku, a čože sa to v bratislavskom Babylone vlastne dialo, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Neviem, kto vyberal pre headlinera predkapelu, v každom prípade predstaviť si exotickejšiu kombináciu ako Rage - Dead Soul Tribe môže byť celkom problém. V čase nášho príchodu do Babylonu Davon Graves a jeho rakúski spoluhráči práve štartovali 45-minútový set, ktorý v mnohom predčil vystúpenie hlavnej hviezdy večera. Najmarkantnejším rozdielom bol prekvapujúco zvuk. DST ho mali vynikajúci, a ja som veľmi rád, že som túto kapelu videl konečne s takým zvukom, aký si zaslúži. Druhým kritériom, v ktorom DST vyhrali nad Rage na celej čiare, bola úprimnosť podania. Silácke pózy Rage nemali u mňa v porovnaní s precíteným prejavom DST žiadnu šancu. Najviac to pochopiteľne prežíval autor všetkej hudby a textov Devon, ale ani ostatní členovia nepôsobili dojmom znudenej sprievodnej kapely. Väčšinou sa hralo z druhého albumu "A Murder of Crows", z aktuality "January Tree" znela prekvapujúco tuším len jedna vec, podobne ako z debutu. Možno som sa len v danom rozpoložení na haluzový zľahka progresívny hardrock DST dokonale namotal, nemohol som sa však zbaviť dojmu, že by mi vôbec nevadilo, keby zahrali kompletne všetky tri albumy. Ľudia ale čakajú na headlinera, preto šup-šup dole z pódia.
Technickú prestávku z časti vyplnila projekcia dokumentu o histórii kapely, počas ktorého sme sa takticky vzdialili do priľahlej nalievarne. Vrátili sme sa akurát včas na to, aby sme stihli monumentálne intro ako vystrihnuté zo Star Wars, počas ktorého Rage vybehli na pódium. Začiatok show však ani zďaleka nebol taký bombastický aký asi chcel byť. Pri jednom z úvodných deštrukčných úderov Mikea Terannu do činel mu skoro vyletela palička, to však nebolo to najhoršie. Snažil som sa hneď od začiatku zo zvuku vyloviť basgitaru, nejako jej tam však nebolo. V polovici pesničky si to uvedomil aj basák Peter "Peavy" Wagner, a tak basu odovzdal technikovi, nech s tým niečo urobí. Tie bezdrôtové zariadenia sú svinské, stále tam treba dávať nejaké baterky aby to fungovalo....:-)) Nakoniec sa to vyriešilo použitím starého dobrého káblu, ale prvá skladba bola bez basy. Napriek tomu, že zvuk bol určite šitý na mieru Rage, v porovnaní s DST bol oveľa horší, aj keď stále nadštandardne dobrý. Najväčšiu zlobu v tomto smere robila gitara Victora Smolského, ktorá bola prehulená skoro až do nezrozumiteľnosti. Ako som však už spomenul, celkovo bol zvuk v pohode a jednotlivé nástroje sa dali bez problémov sledovať. Nerobí mi problém priznať sa, že v tvorbe Rage sa vyznám asi ako v mozgovej chirurgii, takže playlist odo mňa nečakajte. Navyše väčšina skladieb sa na seba aj tak podobala ako vajce vajcu a niesla sa, ako inak, v klasickom heavy metalovom šate. Výnimky boli len tri. Tou prvou bola približne v polovici koncertu inštrumentálka zo sólovky Victora Smolskeho, ktorá nad ostatnými vyčnievala značne progresívnym poňatím a oveľa prepracovanejšou kompozíciou. Dokonca aj neodmysliteľný dvojkopový koňorytmus sa tu vytratil a tá pasáž s rozsekaným 5/4 rytmom bola proste lahôdka.... Škoda, že takto nehrali celý čas. Nasledovalo bubenícke sólo. Mike Teranna to na bicích rozhodne vie, o tom netreba polemizovať, jeho sólo však bolo skôr vizuálnou prezentáciou ako exhibíciou skutočných hráčskych schopností. No a keď po sóle vybehol pred bicie sťaby Batman v trenkách, s pršiplášťom a so slovami, že môžeme v noci kľudne spať, lebo on sa o nás postará, bol môj dojem z jeho výstupu ešte rozpačitejší. Myslím, že Mike hral v sóle hlboko pod svoje schopnosti, a vsadil skôr na to, aby to dobre vyzeralo. To isté sa v podstate dá povedať aj o sólovom čísle Victora Smolského, ktorý namiesto toho, aby ukázal, čo v ňom naozaj je, sa predviedol iba čo najrýchlejšie zahranými stupnicovými cvičeniami, navyše so zvukom na hranici zrozumiteľnosti. Tretí do partie, basák, spevák a ediný pôvodný člen Peavy sa sólom neprezentoval. Až na tie silácke pózy však pôsobil celkom sympatickým dojmom, a dokonca ani nemal problém spomenuť si, kde dnes hrajú a Bratislavu vo svojich príhovoroch medzi skladbami viackrát spomenul. Koncert dobehol do konca v zabehaných koľajách, a po prídavkoch kapela končí svoju cca 90 minútovú show. Necelé dve stovky fanúšikov sa rozbehli na posledné spoje domov, tí čo sa zdržali, mohli ešte vidieť, ako si Mike sám balí bicie, prípadne získať autogramy všetkých členov. Škoda, že takáto návšteva pravdepodobne nestačila na pokrytie nákladov organizátorov. Nakoľko sa na tomto fakte podpísala finančná únava zo žánrovo spriazneného koncertu konaného len tri dni predtým v Martine (report), si odhadovať netrúfam. V každom prípade, kto prišiel, videl dve dobré kapely, aj keď jednu z nich strašne agro:-)) Ako rozptýlenie v strede zúriaceho pracovného týždňa môže byť....

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]