[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Helloween, Rage, Seven
7.11.2003, športová hala Bôrik - Žilina (SK)

Slovensko si prežilo svoj ďalší heavy metalový sviatok. Po zvláštnych problémoch s halou (resp. s ľudmi???) vo Zvolene sa koncert napokon uskutočnil v Žiline v športovej hale Bôrik, ktorá hostila aj také veličiny ako Iron Maiden a Judas Priest, či iné heavy tlupy ako Stratovarius alebo Symphony X.
Posádka našeho auta šťastne dorazila na miesto konania niečo po siedmej hodine. O tomto čase sa už dav sústreďoval prevažne pred vstupom do haly, nedočkavo prešľapoval a ostávajúce minúty čakania si z času na čas spestril skandovaním "he-lo-víííín, he-lo-víííín". Keď sa však brány neotvorili ani v čase, kedy sa malo pôvodne začať hrať (19:30), podaktorí jedinci to využili na prejavy svojej primitívnosti - od chorého hučania, skandovania rôznych oplzlostí a mlátenia päsťami na okná a dvere, cez nekonečné nadávanie na organizátorov, až po "vyfakovanie" kapiel samotných, či sú už nažrané a podobne. Akiste by bolo zaujímavé zistiť myšlienkový pochod istého fandu, ktorý by výčapníčke pri pive čosi kamsi narval, lebo len hlúpo zíza a nejde tie poondiate dvere otvoriť...
Keď som sa už pristavil pri vplyvoch meškania na radového človeka, venujem pár viet aj strane situáciu zapríčiňujúcu, organizátorom. Som si absolútne vedomý toho, že organizovať koncert takýchto rozmerov nie je nič jednoduché a nie je to to isté, ako mať pozvanú kapelu kamoška z vedľajšej viesky, ale naozaj sa to nedá zvládnuť tak, aby sa začalo hrať presne, prípadne len s malým sklzom? Nevenoval by som tomu toľko pozornosti, keby to bola skôr výnimka než slovenské pravidlo. Samozrejme sa to netýka len EPG, ale aj iných agentúr a ľudí, čo robia aj malé akcie, menej známych kapiel, či dokonca len lokálnych. Každopádne verím, že aj v tomto sa situácia zlepší.
Do haly sa nakoniec začalo vpúšťať niečo po ôsmej. Keďže som sa nemienil tlačiť a musel som aj tak ešte vybaviť nejaké záležitosti, do vnútra som sa dostal pred deviatou. Podobne ako na koncerte Stratovarius/Symphony X/Thunderstone, aj tu ma ako prvé dostal do kolien zvuk. Nebol síce až taký zlý, ako u spomenutých kapiel, ale miestami to bola slušná šumienka. Každý, s kým som sa o tom po koncerte bavil, sa chytil za hlavu a skonštatoval, že to v prvom rade nemuselo byť tak nahlas. V tom hluku totižto dosť zanikala gitara (mnohokrát som sa musel vyslovene sústrediť, aby som rozpoznal tóny), časť bicích a basgitaru bolo skôr len vidieť než počuť. Neviem, či som si časom zvykol na takýto zvuk, ale mám skôr pocit, že čiastočne došlo ku koncu setu k náprave. Vďaka zvukovému nedostatku sme si nemohli celkom naplno vychutnať niektoré naozaj zaujímavé pasáže zkonštruované z výborných prepracovaných gitarových riffov a pestrých bicích, ktoré však na škodu veci nedisponovali rytmickou pestrosťou a pohybovali sa iba v zažitých heavy intenciách. Škoda, škoda, škoda. Bubeník v niekoľko minútovom sóle naznačil, že toho vie viac, ale to by musel hrať s inou kapelou a asi aj pred iným publikom. Pre toto tu hral vyslovene na efekt. Bubeník nebol jediný, komu tento večer patrilo celé pódium a publikum, pretože samostatne sa nám predviedol aj gitarista Victor Smolski, ktorý ma svojou zvukovou expozíciou neoslovil až natoľko ako bubeník. Každopádne dav pod pódiom bol vo vytržení, čo je najpodstatnejšie. Vlastne sa dá povedať, že počas celého vystúpenia Rage bolo publikum aktívne a kapelu nenechalo na pochybách, že prišlo aj na ňu a nielen na hviezdu večera Helloween.
Tá sa po nutnej technickej prestávke vytrepala na pódium vo veľkom štýle so starinou Starlight (pre moje obrovské potešenie). Jednoducho nikomu nedali šancu a nakopli mu zadok, ako sa patrí. Mladým aj starým (fotrovcov tam bolo naozaj dosť). Masa pod pódiom sa už po prvých taktoch dostala do varu, v ktorom úspešne vydržala až do úplného konca. Veľmi pozitívne hodnotím zvuk, ktorý bol neporovnateľne lepší, než u Rage (iný zvukár, iný mix). Všetky nástroje bolo dobre rozumieť, žiaden nemal nadvládu nad ostatnými. Spev ani nezanikal, ale ani neprehlušoval všetko ostatné. Po úvodnom fláku kapela pokračovala v ranej tvorbe, pretože na nás vybalila také šupy ako Murderer alebo Keeper Of The Seven Keys, z ktorej som mal velikú radosť. Po tejto štrnásťminútovke nasledovala hitovica Future World a svižná How Many Tears. Balík spomienok na staré dobré časy uzavrel Dr. Stein, po ktorom sa kapela vrhla na novšiu tvorbu. Klipovku If I Could Fly nasledoval oplodňovák Forever And One, po ktorom dostalo publikum šancu zaspievať si v skladbe Power pod taktovkou Andiho Derisa - spevák rozdelil publikum na dve polovice, ktoré potom podľa jeho dirigovania pekne na striedačku spievali krátky motív. Keďže ľavá polovica (brané z pohľadu kapely, aby som teda neukrivdil tým, čo v ten večer boli v tej polovici) spievala hlasnejšie, Deris dal pravej strane ďalšiu šancu (pretože, ako sám povedal, tú má na koncertoch radšej, hehe) a kolotoč sa zopakoval. Po ňom sa kapela ruzlúčila a odpochodovala za obrovského aplauzu a piskotu dozadu. Keďže páni z Helloweenu vedia, čo sa sluší a patrí, nenaťahovali čas a fanúšikov ako gumu v trenkách a po pár minútach sa vrátili, aby odohrali ešte tri klacky z posledného albumu. Menovite Sun For The World, Don't Stop Being Crazy a Open Your Life. Po posledne spomenutej skladbe sa kapela už nikam neponáhľa, zostáva na pódiu, zdraví všetkých svojich fanúšíkov a vychutnáva si búrlivý potlesk, ktorý opätuje a vracia v tento večer aj naozaj vynikajúcemu publiku. Ja osobne som bol tiež nadmieru spokojný, pretože kapela odohrala naozaj dosť skladieb zo starej tvorby, ktorú mám najradšej. K celkovému vynikajúcemu dojmu z koncertu prispeli vo veľkej miere mimo dobrého zvuku aj dosť dobre vymyslené svetlá. Samozrejme najväčší podiel na tom majú samotní hráči, ktorí sa do show vložili celým svojim telom i duchom. Bolo vyslovene vidno, že hrajú pre radosť a nie z donútenia. Plochu pódia zužitkovali v plnej miere a gitaristi nám pridali aj svoje figúry, v ktorých spoločne v rytme skladby pohybovali s gitarami à la ZZ Top.
Ako som sa po skončení koncertu od známych dozvedel, zmeškal som české hard rockové trio Seven. Priznám sa, že neviem celkom prečo, ale počas celého koncertu som si myslel, že ani vôbec nehrali. Nuž škoda len a len pre mňa, pretože som si ich chcel pozrieť, lebo som ich už dávno nevidel naživo a do Banskej Bystrice na More//Than//Fest som časovo nestihol skočiť. No a ževraj hrali fajn, takže niekedy nabudúce...

[ jimi ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]