[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Stratovarius, Symphony X, Thunderstone
26.4.2003, ŠH Bôrik - Žilina (SK)

Opäť sa raz podarilo na Slovensko dotiahnuť kapely, ktoré nám okolité štáty môžu len a len závidieť. Po minuloročnom Sadiste v Košiciach (mimochodom jednalo sa o jediný jesenný a zároveň posledný koncert v kariére kapely), či Thresholde v Nitre alebo nedávnej Arene rovnako v Nitre (opäť sa jednalo o jediné koncerty naširoko-naďaleko), nám Amok a jeho EPG agentúra pripravila poživatinu v podobe vychýrených predstaviteľov svetovej melodicko-metalovej scény Stratovarius, im podobných kumpánov Symphony X a mladej nádeje Thunderstone.
Do Žiliny naše auto dorazilo okolo pol siedmej, takže som neotáľal a chytro šiel povybavovať všetky potrebné veci a pohľadať ľudí, s ktorými som mal naplánované stretnutia. Popri tomto hľadaní som objavil aj obrovskú hromadu známych takmer z každého kúta našej republiky a rovnako aj nejakých tých "zahraničných votrelcov". S príchodom devätnástej okupácia vchodu do špotovej haly naberala na sile, hlavne po devätnástej, pretože brány sa ani zďaleka neotvorili načas. Meškalo sa asi hodinu.
Do haly sa mi podarilo vojsť až zhruba v polovici setu prvej skupiny. Prvé, čo ma ohúrilo bol zvuk. Len veľká smola, že nie v tom dobrom slova zmysle. Zbytočne to bolo nahlas. Všetky nástroje boli zliate v akomsi "noise", z ktorého vyčnieval snáď iba vokál. Kto nepoznal skladby, bol namydlený a mimo hru...
Ako som spomenul, prvú z trojlístka dnešných kapiel, Thunderstone, som tak trochu zmeškal. Vzhľadom ku zvuku mi to ani príliš nevadilo a aspoň som sa z výšky kochal zaplnenou plochou pred pódiom, kde to už teraz začalo naberať na otáčkach.
Mojim favoritom večera boli symfonici X. Ako to tak ale vyzerá, zostanú ním asi aj na budúce, pretože so zvukom sa nič neudialo. Naše ušné bubienky boli naďalej masírované akousi neurčitou zvukovou masou, z ktorej pretŕčal miestami celým turné (jednalo sa o posledný koncert) namáhaný a teda aj patrične unavený a nestíhajúci (hlavne vo vyšších a silovejších polohách) spev. Čo relatívne nevadilo u prvej kapely, u tejto to bol už výrazný problém, pretože konštrukcia skladieb a ich štruktúra tým obrovsky utrpeli. Kombinácia technickejšej hudby, hutnejšieho soundu kapely a hrozného zvuku, umocnené mojou minimálnou znalosťou tvorby tejto kapely spravili toľko, že vlastne ani neviem posúdiť, či sa mi páčili alebo nie. Dôležité je ale to, že dav pod pódiom sa bavil.
Mohutný prúd zábavy prerušila až zvuková skúška hviezdy večera, fínov Stratovarius. Tá prebiehala za oponou, pretože pred pódiom bola rozprestrená obrovská plachta s emblémom ľalie. Ako nápad sa mi to vcelku páčilo, ale to je asi tak všetko, čím ma Stratovarius oslovil. Bol som zvedavý, kam sa ich hudba dostala za tie roky, čo som s nimi stratil kontakt. S kľudom môžem napísať, že nikam! Tak dokonalú stagnáciu a sebakopírovanie sa asi naozaj ťažko hľadá - veľmi podobná a jednoduchá štruktúra skladieb založená na niekoľkých gitarových riffoch, ktoré sú pod spevom štandardne vystriedané kilami, príjemnej melodickej vokálnej linke, chytľavých refrénoch, primitívnej štvorštvrťovej rytmike a neodmysliteľne onanistických sólach, ktoré s technikou hry na nástroj nemajú veľa spoločné - stačí byť rýchly. Keď sme už u tej hudobnej zložke: kapela nám predviedla aj jednu inštru(de)mentálku, počas ktorej onania, predovšetkým gitaristu, vrcholila. Zžitie sa publika s tvorbou kapely bolo badateľné nielen v rýchlych skladbách, ale aj pri tých dvoch či troch slaďákoch, ktoré sa samozrejme nezaobišli bez zapaľovačov. Na "spestrenie" svojej zvukovej produkcie kapela použila premietanie na veľkoplošné plátno zavesené nad bubeníkom. Vlastne sa jednalo prevažne o statické obrazy alebo krátke úbohé animácie, ktoré vyzerali skôr ako animované gify. Svoju veľkolepú úlohu zohralo plátno na konci vystúpenia, kedy sa na ňom opakovali polopatistické výzvy pre všetkých angličtiny znalých a asi aj neznalých. A tak nečudo, pridáva sa v dvoch sériách.
Čo dodať na záver: priaznivci tejto odnože metalu si akiste prišli na svoje. Svedčia o tom aj uznanlivé a pochvalujúce si slová halu opúšťajúcich fanúšikov. Snáď jediným spoločným menovateľom nespokojnosti bol len ten nešťastný zvuk. Pre mnohých bol tento koncert pravdepodobne aj koncertom roka (i keď ani zďaleka toto nebol posledný bonbónik vyskytujúci sa v našom teritóriu tento rok). Všetky kapely si jednoznačne zaslúžia pochvalu za svoj profesionálny prístup a vystupovanie a rovnako aj technici obsluhujúci svetelný park.

[ jimi ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]