[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Pat Metheny Group
23.5.2005, Lucerna - Praha (CZ)

Napriek tomu, že PAT METHENY už niekoľko desaťročí patrí k velikánom džezovej gitary, doteraz mi jeho tvorba unikala. Keď som však zistil, že v rámci turné k novému albumu "The Way Up" zavíta do Prahy, povedal som si, že si takúto príležitosť na zoznámenie nemôžem nechať ujsť. Tušil som síce, že to bude poriadna paštikáreň, ale v prípade tohoto umelca som bol ochotný "riskovať". Hneď vám aj prezradím, že sa to skutočne oplatilo, pretože majster Pat mi pripravil výnimočný zážitok. Na pódium nastúpil sám a začal hrať akustickú skladbu, pri ktorej konci z druhého konca sály za zvukov píšťalky a rôznych perkusií napochodoval zvyšok kapely. Menami vám neposlúžim, každopádne ich dokopy s majstrom bolo sedem a žiaden z nich nebol celý koncert verný len jednému nástroju. V tomto vynikal samotný Pat, ktorý rôzne druhy gitár striedal aj niekoľkokrát za skladbu (to sa zase niet až tak čo čudovať, keďže skladby na novinke majú v priemere cca 16 minút).
Prvú polovicu koncertu tvoril kompletne nový album. Po hudobnej stránke je to predstavenie širokej škály džezových variácií od moderných, ambientných plôch, cez tradičné štandardy (ako podmazy k titulkom vo verejnoprávnej televízii :-), k miestami populárnym, na rytmoch postaveným pasážam ala JAGA JAZZIST (napadli ma, lebo som ich tiež nedávno videl), cez klasikou zaváňajúce party až po poriadne tvrdé haluze, aké nájdete napríklad na špeciálnych defektoch Frederika Thordendala. Okrem samotného majstra, ktorý na svojich gitarách predvádzal kúsky videné, ale hlavne počuté naozaj zriedka, vynikal najmä v sólach skutočne famózny klavirista a klávesák a v neposlednom rade aj bubeník so značne zvláštnym, a ťažko mnou laikom popísateľným, štýlom hry.
Napriek tomu, že hrali značne dlhé kompozície, na nudu nebol čas. Našľapané, rýchle, rytmicky totálne rozlámané pasáže sa striedali s kľudnými, akustickými, vyplnenými jemnými perkusiami. Nikdy to však netrvalo dlho pretože skladba po chvíli vždy vygradovala (či už postupne, alebo zrazu) do vypätého sóla niektorého z nástrojov.
V polovici koncertu, keď páni odohrali nový album, vyzval majster Pat ľudí aby sa kľudne natlačili bližšie pod pódium (v Lucerne sa tentokrát sedelo) a tak sa zrazu pod pódiom natlačila celkom pekná hrča (aj ja som sa zúčastnil) a kapela zahájila druhú polovicu vystúpenia, zjavne zloženú zo starších hitov, pretože jednak nie celkom pasovali do konceptu, ktorý sa hral dovtedy a za druhé, reakcie publika boli značne živšie. Pravdu povediac, táto časť koncertu ma oslovila o niečo menej, aj keď divoké sólo gitary len za sprievodu bicích bolo fantastické a akustická skladba, ktorú Pat hral na "gitare" s veľmi chorým počtom strún (tipoval by som okolo 30) naťahaných v rôznych smeroch sa tiež nedala popísať ináč, ako nádherná.
K záveru vystúpenia zazneli za sebou dve dosť lepkavé skladby, čo už na mňa začínalo byť trochu veľa a posledná, aj keď bola podstatne svižnejšia, tiež netrafila na moju obľúbenú strunu. Publikum však bolo nadšené a tak po dlhom standing ovations nechýbal prídavok, ktorý bol ale tiež v duchu poslednej skladby. Každopádne to mohlo byť aj tým, že som tie skladby nepoznal, koncert trval už vyše dve hodiny a to sa človeku pri takejto hudbe ťažko drží dokonalá pozornosť. Napriek tomu to bol veľmi cenný zážitok, aký môžem vrele odporučiť každému fanúšikovi džezu, ktorý sa ešte s hudbou Pata Methenyho nestretol. Tej druhej skupine ho odporúčať nemusím, pretože určite vedia o čom hovorím.

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]