[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

MASTERS OF ROCK 2009
čtvrtek 9.07.2009: Bethrayer (CZ), Nil (Cz), Fleret (CZ), Vypsaná Fixa (CZ), In Extremo (Ger), Rage (Ger), Nightwish (Fin), Shaman (Brasil) + Orchestra (Turkey)
pátek 10.07.2009: Callejon (Ger), Blowsight (Swe), Keep Of Kalessin (Nor), Kreyson (CZ), Death Angel (USA), Kataklysm (Can), Korpiklaani (Fin), Dragonforce (UK), Edguy (Ger), Deathstars (Swe)
sobota 11.07.2009 Gate Crasher (CZ), Už jsme doma (CZ), Kissin´Dynamite (Ger), Mňága a Žďorp, Legion Of The Damned (Nl), The Sorrow (Aut), Axxis (Ger), Crucified Barbara (Swe), Evergrey (Swe), Stratovarius (Fin), Blind Guardian (Ger), Tiamat (Swe)
neděle 12.07.2009 Innocens (CZ), Interitus (CZ), Audrey Horne (Nor), Eluveitie (Swi), Tleskač (CZ), Schandmaul (Ger), Heaven Shall Burn (Ger), Die Happy (Ger), Voivod (Can), Arch Enemy (Swe), Europe (Swe)
9.-12.7.2009, Areál likérky Rudolf Jelínek - Vizovice (CZ), 1. deň

Vizovice, rázovité mestečko v zlínskom kraji, sa už do povedomia širokej verejnosti zapísalo produkciou akostných destilátov. No čoraz výraznejšími písmenami sa uchádza o svoje čestné miesto aj na poli hudobnom. A keďže je to tvrdý kraj, aj hudba , ktorá sa tu konzumuje je podobne ako alkohol tvrdá.
Milovníci kvalitného rocku a metalu sa aj tento rok zišli zo všetkých kútov Európy, aby oslávili hudbu, ktorú milujú na festivale Masters of Rock.
Niekoľkoročné búchanie na brány organizátorov prinieslo na tomto ročníku svoje ovocie.
Nie len, že areál nabral na rozmeroch, zlepšila sa hygiena, obsluha, ponuka nápojov a jedál. Okrem hlavnej stage pribudla vedľajšia Coca-Cola stage, na ktorej svoju zdatnosť dokazovali v prevážnej miere domáce - české spolky.
Palec nahor je pre organizátorov viac ako zaslúženým gestom. Dúfam, že v nastolenom trende a v podobnom duchu budú "pragáči" pokračovať do ďalších rokov.
Vidina rýchleho zisku, zároveň prihnala do Vizovíc podnikavcov zo všetkých kútov Českej republiky. Na kopcoch vyrástli stánky s občerstvením, na lúkách nové kempy a na uliciach sa obchodovalo s tretkami od výmyslu sveta... hlavne aby účastník podujatia pustil nejakú tú korunu.
A že účastníkov je každým rokom viac svedčí o skutočne vzrastajúcom záujme o tento festival (šepká sa, že tento rok bolo na festivale okolo 50.000 metalheads!!!)

Toľko k stránke organizačnej, a čo stránka hudobná? TO kvôli čomu sa na túto udalosť chodí?! Nuž videli sme v mnohých prípadoch videné a počuli už niekoľkokrát počuté (KORPIKLANI, RAGE, DIE HAPPY, EDGUY). Ale zároveň sa na skúšku načrelo aj do nových súdkov, čo sa ukázalo ako veľmi rozumný a osviežujúci ťah (ARCH ENEMY, BLIND GUARDIAN, VOIVOD, DEATH ANGEL).
Ale poďme pekne po poradí.

Štvrtok 9.7.

Bethrayer (CZ), Nil (Cz), Fleret (CZ), Vypsaná Fixa (CZ), In Extremo (Ger), Rage (Ger), Nightwish (Fin), Shaman (Brasil) + Orchestra (Turkey)

Dá sa povedať, že úvod festivalu bol už tradične v réžii českých spolkov, ktoré sa svojej úlohy zhostili veľmi zodpovedne. Minimálne za zmienku stojí združenie FLERET, ktorého vokalistka, zaslúžilá dôchodkyňa, sa postarala o menší rozruch, keď jej k významnému životnému jubileu (je to predsa len dáma, preto o veku pomlčím) prišiel zablahoželať sám gitarový mág Viktor Smolski (RAGE).

Hlavný večerný program otvárala už jedna zo stálic festivalu, nemecký stredovekí dudáci IN EXTREMO. Tí prišli spropagovať ešte stále aktuálny minuloročný album Sängerkrieg, logo ktorého zdobilo zadnú časť stage, ale v prvom rade svoje nové DVD, skladby ktorého tvorili nosnú kostru vizovického koncertu. Vyrovnaný zvuk oboch zložiek; gitarovometalovej, dudáckej a iných dobových nástrojov sa niesol celým vystúpením germánskeho telesa.
Vokalista, "Das Letzte Einhorn" príjemne komunikatívny, predniesol niektoré proslovy a ďakovačky v obstojnej češtine. Dobovonástrojove trio sa už štandartne postaralo o základ celej show, pričom metalová časť celku bola v pozícií takzvaného křoví v pozadí.
Okrem už spomenutej novinky prevetrali IN EXTREMO v hojnej miere starinky: Ave Maria, Poc Vecem, Hiamali Tempore atď.
Jedinou, a to dosť podstatnou chybičkou krásy na ináč svetelnými a pyrotechnickými efektami bohatej show bol fakt, že kapela hrala za denného svetla, preto mnohé efekty (vybuchujúce konfety, bengalske ohne) nevynikli.

Počas ohňovej šarády si to na Coca Cola stage pekne od podlahy drhli čoraz viac na Cz scéne do povedomia derúci sa Běhunkovci SEVEN. Muzikanti vsadili na modernú image a veci z aktuálnej radovky Seven Deadly Sins. Najväčší priestor pochopiteľne dostali spievane veci, a musím uznať, že sa "Koberec" snažil čo mu bránica stačila, aj keď tá angličtina mu nie a nie sadnúť do huby.

Set pravidelného účastníka festivalu, germánsko-bieloruského tria RAGE, bol zostavený špeciálne k oslave ich štvrť storočnice. Mohli sme počuť to najlepšie a miestami aj najstaršie z tvorby RAGE, výber best of hitov, s plejádou vzácnych hostí. Prvým zo známych mien bol bývalý spoluhráč, gitarista Manni Schmidt. Lord of flies a From the Cradle to the Grave ovenčila svojim zovňajškom, no v neposlednom rade aj spevom vokalistka Jen Majura (s kapelou spolupracovala na albume Carved in Stone). Sympatický dlháň Schmier (DESTRUCTION) ako ďalší hosť, sa zas postaral o agresívnejšie party v dvoch songoch: Prayer of Steel a Down. V druhej spomenutej sa mihol aj Mr.Běhunek. Schmier obe skladby (s menšou pomocou textu na papieri) poriadne a hlavne moderne nakopol. Musím sa priznať, že tak dobrú verziu Down som naživo ešte nepočul!
Precízna, školená hra Viktora s nádherným čistým tónom v sólach bola priam balzamom pre poslucháča. Gitara pod jeho prstami doslova spievala. Peavy Wagner, ako vždy vo výbornej nálade, zrejme obdobne ako Viktor podľahol lákavej ponuke a presedlal na basovú značku Yamaha. Aj Andre sa za bicími dokonale zabýval, takže na prítomnosť Mika Terranu si zaspomínali len tí najzaryteší fans pamätnej zostavy.
Kapela rada a v hojnej miere využíva počas živých vystúpení predohrané orchestrálne pasáže a backing vokály, ináč tomu nebolo ani v ten večer (Innocent, No regrets).
Posledným hosťom RAGE bol Michael "Das Letzte Einhorn" z IN EXTREMO, ktorý pomohol Peavymu v songu Gibt mich nie auf (skladba sa zúčastnila na prestížnej nemeckej súťaži Bundessongkontest). V závere nechýbalo predstavenie kapely (poznámka na margo Andreho 2ojdňovéhe mimina - Samantha Pearl Hilgers). Skladba Soundchaser dala definitívnu bodku za fantastickým vystúpením, tria ktoré má aj mladším generáciám metalistov stále čo povedať a ukázať.

Hudobný klenot krajiny tisícich jazier žhavil vizovické obecenstvo predlhým introm, aby vzápätí rozprúdil ohnivé peklo, alebo skôr aby sme nazvali veci pravými menami, výpravnú fantasknú frašku vedenú oblonďavenou ABBA revivalovou speváčkou Anette Olzon.
Anette môže byť na pódiu slniečko, ale jej detský hlások mi vyslovene trhal uši, nie len v nových skladbách, na ktorých bola postavená väčšia časť vystúpenia, ale hlavne v starších kúskoch. Tých bolo pochopiteľne pomenej (Wishmaster, Nemo, Dark chest of wonders, Wish I Had An Angel). Aspoň čo-to sa snažil zachrániť krikľúň Marco, ale ani on zrejme v ten večer nemal svoj najlepší deň.
Dosť monotónna rytmika jednotlivých songov posledného albumu Dark Passion Play, hrozný zvuk gitary a nepresvedčivé vystupovanie frontwoman.
Množno aj preto ma vystúpenie NIGHTWISH nechávalo po celu dobu trvania chladným. Áno pripúšťam, bolo to obstojne odohrané, orchestrálne pasáže boli tiež na svojom správnom mieste, pódium malo vkusné kulisy v duchu posledného albumu, ale chýbala tomu iskra, ktorá by nakopla skutočnú show hodnú headlinerov tohto ročníka (teda usudzujúc z kartičky a plagátov kde bolo logo NIGHTWISH najväčším písmom).
Je a ostane neodškriepiteľným faktom, že Tarja Turunen dala NIGHTWISH ksicht. S Anette sa z onehdy priekopníckej kapely stal bezpohlavný hudobný súbor.

Posledný ansámbel večera, brazílsky SHAMAN, ktorého názov si ponechal jeden z trojice zakladajúcich členov, bicman Ricardo Confessori (ex ANGRA) otvoril svoju show živým epickým introm v podaní tureckého orchestra a zboru.
Obecenstvo napriek neskorej nočnej hodine a relatívnej neznámosti spolku reagovalo spontánne a prívetivo, zrejme kvôli informácii, že kapela točí podklady pre svoj budúci živák! Tí , ktorí aspoň okrajovo zavadili o túto kapelu sústredili svoju pozornosť na vokalistu Thiago Bianchiho. Nevyhol sa zrovnávaniu so zakladajúcim členom Andre Matosom, a musím uznať, že si mladík počínal celkom na úrovni. Farbou hlasu i samotnou intonáciou dosť pripomínal Andreho. Horšie to bolo v hovorených prejavoch. Pokecy uvádzané medzi skladbami smiešnym a tenkým hlasom sa začali zanedlho opakovať.
Kapela v doprovodne orchestra čerpala z doterajších troch vydaných albumov a predviedla svižný symfo power metal čím urobila symbolickú bodku za prvým festivalovým dňom.

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]