[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

MASTERS OF ROCK 2007
čtvrtek 12.07.2007: Six Degrees Of Separation, 2 WINGS, Fleret + Jarmilka, Hevein, Týr, Die Happy, Rage + Orchestra, Vypsaná fixa, Finntroll
pátek 13.07.2007: Free Fall, Fourth Face, Törr, SPS, Alkehol, The Tommys, Tleskač, Norther, Anna K, Uriah Heep, Motörhead, After Forever
sobota 14.07.2007: Dirty Game, Interitus, Post-it, Debustrol, Rising Dreams, Black Majesty, Silent Stream Of Godless Elegy, Sham 69, Epica, Thunder, Stratovarius, Children of Bodom, In Extremo
neděle 15.07.2007: X-Core, Lety mimo, Memoria, Virgin Snatch, Cocotte Minute, Rasta, Visions of Atlantis, Sabaton, Axxis, Divokej Bill, Pink Cream 69, Hammerfall, Sepultura
12.-15.7.2007, Areál likérky R.Jelínek - Vizovice (CZ), 3.deň

Plzenský symfometalový INTERITUS sa na MOR objavil už po druhýkrát. A skutočne v totálne preoranej zostave s novou vokalistkou Petrou a posilou na basovom a gitarovom poste to malo tú správnu šťavu. Pred pódiom to začalo pekne vrieť a keď sa k nadupanemú metalovému podmazu v Havranův let pridalo sláčikové duo bolo o poriadny mazec postarané. Pôsobivé česky spievané veci sa striedali s anglickými, ktorých Ioannesovemu expresívnemu hlasu skvelo sekundovala talentovaná Petra.
Playlist: Intro, Srdce Krále, Křídla, Střepy, Frozen darkness, Deep in the pain, Řeka věčně zamrzlých přání, Hra osudů, Sirael, Havranův let, Noc

To čo boli na Slovensku pred takými troma rokmi DESMOD, je pre Čechov POST IT. Nenáročný, spevný priam rádiový nu metálek so samplami.

Ani na tohtoročnom MOR nechýbali DEBUSTROL, ďalšia zo stálic, ktorá drží vlajku českého thrash metalu hrdo vztýčenú. Predviedli remeselne poctivý, starý thrashing tak ako ho poznáme, aj s motorovou pílou. Darmo sa budú kolinsovci snažiť vydávať nové dosky keď ľudia, si rovnako ako v prípade TORR, budú pýtať ich staré kúsky. A tak sa nad likérkou Rudolfa Jelínka nieslo: Vyhlazení, Údolí hádu, Antikrist.
Na záver podhodili DEBUSTROL všetkým po pachu smrti bažiacim Vyznani smrti.

Zo slnkom zaliatych pláži kamenistého Chorvátska dorazili do Vizovíc RISING DREAM. Aj oni reprezentovali, tento rok obľúbený, melodický bodom metal s neodmysliteľnými klávesovými trilkami. Spevák disponoval ako expresívnym, tak aj so sýtym powermetalovým jačákom. Pán zvukár si na Chorvátoch otestoval svoje (ne)schopnosti a párkrát to riadne prepálil na výstupe s klávesmi. Žiaľ počas celého setu sa im nepodarilo zbaviť utopeného a nevyváženého zvuku. Mnohokrát dobre myslený a aj zahraný thrashový rif sa stratil v zlom zvuku. V závere neúprosné slnko urobilo na nástrojoch svoje a gitaristi hlavne v dvojsólach neladili. Ako tak to upravili v nasledujúcej inštrumentálke.

Austrálska power úderka BLACK MAJESTY so skvelým Pavlem Konvalinkom (ex KRYPTOR) za bicími a ďalšou českou posilou basákom Richardom Filakom z POWER5, brnkli na tú správnu strunu melodiky a rýchlosti. Image pôsobili skôr ako banda zo slnečného Talianska. Hudobne čerpali z toho najlepšieho čo počiatky žánru mohli ponúknuť. V ich speed behoch a power brejkoch ste našli odkazy na starý dobrý HELLOWEEN a GAMMA RAY. Spevák John 'Gio' Cavaliere disponuje presne tým pravým mäsitým a v rámci potrieb výškovým hlasom. Kapela nie je síce v týchto končinách až tak známa, ale po troch veľmi vydarených albumoch by si zaslúžili aj lepší čas a svetlá.
Playlist: Tomorrowland, Dragon Reborn, Silent Company, Faces of war, Forever Damned, Colliding Worlds, Into the Black, Bleeding World, A Better Way to Die, Fall of The Reich

To čo už dávno SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY plánovali na tomto ročníku MOR aj zrealizovali. K vystúpeniu si pozvali živú cimbalovú muziku, čím dotiahli svoju predstavu o fúzii metalu a folku takmer k dokonalosti. Jediný problém bol v tom, že narozdiel od takých RAGE hral každý za seba a celému vystúpeniu chýbal prepotrebný jednotiaci prvok. Buď prevažoval metalový alebo naopak folkový element. Po Look si SSOGE dovolili premiérovo predstaviť novinku Skry hlavu do dlaní. Dosť melancholická záležitosť, ktorej ste na chuť neprišli po prvom vypočutí. Z ich vystúpenia som odchádzal s dosť rozpačitými pocitmi.

Z doomovo folkovej letargie vytrhli festivalová osadenstvo punkový veteráni SHAM69.

V podobnom symfosountrackovom duchu ako AFTER FOREVER pokračovali v sobotný deň ďalší Holanďania EPICA. Začínam nadobúdať dojem, že Holansko získalo od Fínska patent a má monopol na tento hudobný štýl.
Jemný ženský mezzo soprán miestami dopĺňal hrubým mužským chropot Marka Jansena. Všetko správne vyvážené, aj keď logicky sličná Simone mala viac partov. V miere slušnej využili dostupné elektronické prostriedky: sample, playback vokály. Narozdiel od VISON OF ATLANTIS sa nesnažia zúfalo byť ďalším klonom NIGHTWISH, no určité náznaky a postupy pozornému uchu poslucháča neujdú. Našťastie ich nie je mnoho. Snáď len to, že speváčka má rovnako sympaticky prejav ako Tarja.
V rámci svojej šou dokonale preorali svoju hudobnú kariéru od prvého albumu ( Cry For The Moon, Façade of Reality) až po súčasnosť.
Mark doprial Simone krátky oddych, sám sa chopil spevu a uviedol cover od DEATH Crystal Mountain, ktorému do istej miery, hlavne vďaka klávesom, vtisli vlastný ksicht.
Omnoho zaujímavejšie by to znelo v opernom podaní Simon, kedže vokalista mal dosť srandovný growling.
Playlist: Indigo (intro), The Obsessive Decotion, Sensorium, Cry For The Moon, Quietus, Mother Of Light, The Last Crusade, Crystal Mountain, Seif Al Din, Façade of Reality, Menace of Vanity, Consign to Oblivion

O úvod pre ďalšiu rockovu veličinu sa postaral z playbacku znejúci podmaz Thunderstruck od ďalšej legendy AC/DC. Anglický gentlemani THUNDER na začiatok setu zaradili priamočiari úderný singel z nového CD Last Man Standing. Z reprákov sa na nás valil poctivý hardrock and blues zo starej školy, pri ktorom sa nezabúda na poriadne feelingové gitarové sóla. Nič neubrali, nič zbytočne nepridávali, celý ich výstup bol dokonale vyrovnaný s perfektne zladenými živými vokálami, bez umelých predhrávok. Snaha vniesť trochu umenia, nebola vždy korunovaná úspechom rýchlejšie kúsky Higher ground sa striedali s pomalšími: Long Way From Home. THUNDER bola snáď prvá kapela, ktorá normálne a otvorene komunikovala s publikom. Dokonca sa im You Can't Keep A Good Man Down a I Love You More Than Rock 'n' Roll celkom zdarne podarilo rozospievať dav. Pri výbornej festivalovej záležitosti Backstreet symphony si zamoshovali aj borci v tričkách Dark Thron. Paradoxne sa na pretras dostali vo väčšej miere skladby z debutu, super klipovka Love walked in a na koniec aj spevná Dirty love.

STRATOVARIUS, ktorí voľakedy platili za modly speed & power metalu v sobotný večer predviedli len slabý odlesk svojej vtedajšej slávy. Obohraná úvodná Hauting high and low bola predzvesťou len ďalšej evergreen párty (Paradise, Against the wind, Kiss of Judas, Twilight symphony). V pozadí, za kapelou visela plachta s jednoduchou zlatou ľaliou - poznávacím znamením STRATOVARIUS. Na môj vkus boli na pódiu páni až prehnane uvoľnení. Aspoň, že čierne chmáry rozpadu sú definitívne zahnané. Bicmanovi Jorgovi Michaelovi, ktorý kedysi išiel ako správne namazaný stroj, tentokrát v závere dochádzala para.. S pribudajúcim šerom sa núkala možnosť bohatšieho využitia svetiel. Spolu s nezdravo dobrým zvukom, v ktorom bolo počuť každú chybu (a že ich v ten večer nebolo málo) tak vznikla dokonalá audiovizuálna kulisa. Skalným fans to zjavne neprekážalo a spolu s kapelou vytvorili perfektnú atmosféru.
Timo Kotipelto s miernym zostrihom to zrejme v úvode setu prehnal s nasadením, takže mu v závere rovnako ako bicmanovi Jorgovi nestačili sily. Do mini unplugged okienka zaradili "stratíci" Ódu na radosť a plazivú Forever , ktorú ako jeden muž odspieval celý areál. Nemuseli ste byť ani na koncerte, aby ste vedeli čo bude posledný prídavok. Správne nič iné ako Black Diamond to nemohlo byť. No takto odfláknutú som túto skladbu ešte nepočul. Po nesúrodom mini drums sóle sa ešte Kotipelto snažil o nejaký kultivovaný záver, ktorý mu absolútne, čo sa výšok týka, nevyšiel...asi nebolo času to poriadne naskúšať

CHILDREN OF BODOM si nechali naaranžovať bohatú scénu s maskotom na plátne v pozadí a niekoľkými malými plátnami, ktoré šikovne zakrývali gitarové aparáty. Po pseudo intre Laiho a spol. započali svoju spanilú jazdu. Alexi je dnes, povedzme si, špička čo sa gitaristov v danom štýle týka. Hral v rámci chuti dosť čisto a flákal to len minimálne. Spolu s Warmanom sa dopĺňali a striedali v Silent Night, Bodom Night, Needled 24/7 jednu neoklasickú vyhrávku s ďalšou.
Celé ich vystúpenie žiaľ sprevádzal dosť zlý zvuk s utopenou doprovodnou gitarou a klávesmi. Keď uvážime, že ChoB je v podstate o dvoch ľuďoch, gitaristovi a klávesakovi, a druhého spomenutého nebolo vždy práve najlepšie počuť, mal poslucháč len polovičný zážitok. V pokecoch medzi skladbami Alexi nadávkami nešetril okolie a v skladbách si išiel hlasivky vyvrieskať. Niekoľkokrát na moje veľké potešenie, zarýpli aj do skvelého debutu. V mlátičke Are you dead yet biele scenery perfektne kopírovali kopakové brejky. To že sú vtipná partička dokázali ChoB hneď niekoľkokrát. Prvý krát pri pokuse o song Michaela Jacksona, z ktorého sa nakoniec vykľula Angels Don't Kill. Posledne keď ako prídavok zahrali úvod z Black Diamond od krajanov STRATOVARIUS. Do záverečného súhrnu skladieb ešte zahrnuli hutnú heavy vec Mask of Sanity.

U germánov IN EXTREMO dominovala scéne obrovská loď a vlny na platne v pozadí. Všetko bolo štýlovo osvietene modrou farbou, čo ešte viac vzbudzovalo dojem reálnosti.
Ich fúzia, spájajúca moderný pochodový metal s dobovou hudbou západnej Európy a Írska, využíva aj patričné nástroje (rôzne druhy pišťal, gajdy, harfy, rohy atď).
Tentokrát dobové kostýmy vystriedali námornícke pásikavé tričká. Skladby boli väčšinou v staronemčine, po latinsky a keltsky. Texty koniec-koncov pri vystúpeniach IN EXTREMO nehrajú až tak kľúčovú rolu. Dôležitejšia je vizuálna stránka, ktorú majú Nemci dosť dobre prepracovanú.
Ústrednými postavami celého diania boli traja gajdoši, ktorí hudobné nástroje podľa potreby tej-ktorej skladby obmieňali, a spevák, hlavný bard Das Letzte Einhorn. Jeho anglické medziskladbové komentovanie s príšerným prízvukom mi miestami liezlo na nervy. Rockové jadro v tomto prípade zbytočne prehlušovalo folkovú sekciu.
Pohybové kreácie a nástupy výborne dokresľovali celkovú atmosféru skladieb. Pri starogermánskej Herr Mannelig a Hiamali Tempore som si aj ja zaskotačil.
Všetci, ktorí vydržali do skorých ranných hodín videli veľkolepú šou plnú pyro efektov, rôznych nástrojov a starodávnych melódii.

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]