[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Masters Of Rock 2008
štvrtok 10.07.2008: Rattle Bucket (CZ), Doga (CZ), Sirenia (Nor), Korpiklaani (Fin), Ministry (USA), DEF LEPPARD (UK), AVANTASIA (Int.)
piatok 11.07.2008: Komunální Odpad (CZ), Totální Nasazení (CZ), Jaksi Taksi (CZ), Dying Passion (CZ), Dark Gamballe (CZ), Fourever (Swe), Engel (Swe), The Sorrow (Aut), Haggard (Ger), Sabaton (Swe), ANNIHILATOR (Can), OOMPH! (Ger), Moonspell (P)
sobota 12.07.2008: Existence (CZ), Salamandra (CZ), KJU: (Ger), Alestorm (UK), Horkýže Slíže (SK), Stormwarrior (Ger), Tristania (Nor), Brainstorm (Ger), Arakain + Plzeňská Filharmonie (CZ), AMON AMARTH (Swe), APOCALYPTICA (Fin), My Dying Bride (UK)
nedeľa 13.07.2008: Power 5 (CZ), E!E (CZ), Endless (CZ), Nil (CZ), Bloodbound (Swe), Communic (Nor), Volbeat (Den), Gotthard (Swi), SONATA ARCTICA (Fin), WITHIN TEMPTATION (Nl), Die Apokalyptischen Reiter (Ger)
10.-13.7.2008, Areál likérky Rudolf Jelínek - Vizovice (CZ), 4. deň

nedeľa 13.07.2008

V posledný festivalový deň sa ma zmocňovala únava a čoraz nutkavejšia chuť to zbaliť a pobrať sa domov. No povinnosť zaznamenať aspoň čo–to nakoniec zvíťazila.

Po pestrom českom štvorokienku prišli na rad Švédi BLOODBOUND . Mimochodom tento ročník bol na švédske kapely viac než plodný. Škandinávci predviedli sýty a vyzretý power metal s hlasovo veľmi dobre podkutým vokalistom a skvelými sekundantmi v zboroch. Výber skladieb pozostával z obidvoch doterajších opusov: “Nosferatu“ a minuloročnej dosky “Book of the Dead“. Všetci milovníci nenútenej melodiky, ráznych a úderných rifov Made in Sweden si v podobe BLOODBOUND prišli na svoje.

Na nórsky COMMUNIC som sa obzvlášť tešil. Táto mladá trojica v svojej tvorbe tmelí to najlepšie z power a prog metalu nevermorovského strihu. A fakt, že tak náročné hudobné jazdy, zložité rytmické frázovania a rôzne obraty zvládajú pri krásne plnom zvuku len s jednou gitarou je úžasné. Ako neskôr vyplynulo zo zbežného rozhovoru s hlavným mozgom kapely Oddleifom Stenslandom, o druhej gitare ani do budúcna neuvažujú. Ten sa zároveň zaskvel ako veľmi kvalitný vokalista. Skladbami, hoc trochu dlhšej stopáže, prevetrali všetky tri svoje doterajšie albumy.

Playlist: On Ancient Ground, Frozen Asleep In The Park, Waves Of Visual Decay, Payment Of Existence, Unpredictables Of Life, Raven's Cry, Communication Sublime

Nový objav dánskej rockovej scény, skupina VOLBEAT boli na propagačných buletinoch charakterizovaný ako čistokrvný rock ´n roll, či „ELVIS metal“. Na živo však táto partička pôsobila ako správne nabrúsený a živelný spolok, ráznejšia METALLICA v období niekde na pomedzí albumov Load a Reaload ( to vďaka veľmi podobnému frázovaniu Michaela Poulsena a Jamesa Hetfielda). Motorkárska muzika, ktorá nikoho neurazí, neprekvapí, ale zároveň poteší.

Na švajčiarskych hardrockerov GOTTHARD, sa opäť čakalo neskutočne dlho. Nečudo veď sú to správny rockový matadadori, ktorým úprava zovňajšku a správne naladenie trvá v ich veku trocha dlhšie.
To čo sa potom strhlo v priebehu nejakej hodiny a pol sa dá nedá nazvať ináč ako 100% rocková jazda so všetkými pózami a klišé, v tom najlepšom zmysle slova. Spevák Steve Lee pohybmi a komunikáciou viac ako kohokoľvek pripomínal leadra AEROSMITH Stevena Tylora, hlasovo ale na úplne inej úrovni. Tento chlapík má v hrdle 24 karátové zlato. Suverénne najlepší spevák festivalu! Tvorba a výsledný sound skupiny, stojí a padá na ňom. Zároveň to bol riadna rocková mánička - počas setu si niekoľko krát odbehol do zákulisia upraviť frizúru! Prirodzenou komunikáciou pretavil vystúpenie do dokonalej symbiózy medzi kapelou a obecenstvom. Výborne dopĺňaný vokálmi a nad všetkým sa vznášajúcimi hammondkami si celú show spolu so zvyškom bandu patrične užíval. Sólové vstupy dokázali jednotliví muzikanti nenásilne zakomponovať do záverov skladieb, čo pôsobilo prirodzene a nenarúšalo atmosféru koncertu. Songy z aktuálneho CD Domino Effect i staršie veľké hity: Mountain Mama, Anytime Anywhere a Parplovska hulákačka Hush boli len jedny z mála vecí vďaka, ktorým si kapela hravo získala obecenstvo na svoju stranu. Rafinované a ľahko stráviteľné popevky súkala kapela s hravosťou a šarmom im blízkym.
GOTTHARD by si som s kľudným svedomím postavil na piedestál vedľa ďalších rockových veličín typu: WHITESNAKE, DEF LEPPARD, DEEP PURPLE či už spomenutý AEROSMITH. Škoda, že sa kapele nedostáva takého uznania, potenciál, hity i skúsenosti na to má.

Po lejaku, ktorý nastal na konci ochutnávky švajčiarskych syrov prišla na stage s viac ako 45 minútovým meškaním fínska SONATA ARCTICA. Po tak skvelom koncerte ako zahrali GOTTHARD mali severskí melodici veru neľahkú a nezávidenia hodnú úlohu.
Posilnený o nového gitaristu, ktorý bojoval s malými technickými problémami keď mu vypadávala gitara, pôsobilo spočiatku Fínske kombo dosť otráveným dojmom. K pohode neprispievalo ani mokré pódium, pohyb po ktorom bol na okraji rizika úrazu. Paradoxne nie najlepší zvuk prehlušovali hromové bicie.
Na posledných počinoch sa Tony Kakko už tak zarputilo nedriape do speedmetalových výšok, o to divnejšie bolo počuť songy z prvého albumu „Ecliptica“: Kingdom For A Heart, Replica, kde sa Tony hlasovo trochu hľadal. Za výdatnej spevovej pomoci klávesáka s ručnými „michaldavidovkami“ a podpory vizovického publika našla SONATA stratenú chuť a fans namiešala výdatný koktail starších i novších songov.

V stane vedľa hlavného pódia si “nádobíčko“ medzitým rozbaľoval český gitarový virtuóz, hráč firmy IBANEZ Honza “Kirk“ Běhounek a jeho spolok SEVEN. Veľmi príjemným a sympatickým spôsobom so správnym feelingom naservíroval niekoľko energických, technický nie práve najľahších kompozícii. Honzík ukázal aj niekoľko zo svojich RG-čkových krásavíc IBANEZ v rôznych ladeniach. Prekvapivo do svojej tvorby zahrnul aj speváka. Anti–imageom pripomínal skôr výčapníka v lokálnej moravskej krčme, zato disponoval slušným mäsitým hlasom. Trochu mu chýbala technika, správne frázovanie a cit pre melódiu. Ale aj tak necelá stovka prítomných, prevážne známych kapely, vytvorila viac než skvelú klubovú atmosféru.

Predposledným interprétom a pre mňa osobne krásnou bodkou za tohtoročným festivalom, sa stali už po druhý krát holandský romanticko–gotický symfometalisti WITHIN TEMPTATION. Šarmantná mamina Sharon den Adel sa predstavila v prazvláštnom baletkovskom odeve s krátkou volánikovou sukničkou. Zvyknutý na jej dlhé róby mi tento ohoz prišiel prinajmenšom... divný?! Bludný Holanďania tento krát upustili od gigantických nafukovacích kulís a aj plánované plátno z pozadia odstránili kvôli možnému vetru a prípadnému úrazu spôsobenom jeho odtrhnutím. Ako “jediná kulisa“ slúžila veľkoplošná videoprojekcia.
Veľmi decentný zvuk zo začiatku, kedy ste sa mohli rozprávať s vedľa stojacím bez toho aby ste museli zvýšiť hlas, trochu uberal z bombastickej produkcie. No po nejakej tretej skladbe vytiahol pán zvukár hlasitosť na správnu festivalovú úroveň. Oproti SONATE kapela priam prekypovala aktivitou a pohybom. Pôvabná Sharon svojim typickým spôsobom čarovala a spievala fantasticky, až som sa neraz prichytil pri myšlienke či všetky tie spevy nejdú na playback. S obecenstvom komunikovala o trošku menej ako by sa očakávalo.
V úvode sa hrali prevážne rádiovo znejúce veci z novinky The Heart Of Everything s absenciou gitarových sól. Dokonca na playlist zaradili duet What Have You Done s playbackovým Keithom Caputom... ufff no ale takéto niečo som ešte nezažil! Nové skladby nefungovali zle, no samozrejme najväčší ohlas zožali staršie pecky v závere setu: Angels, Mother Earth, Deceiver of Fools, Ice Queen. Ich koncert mal výborný dramaturgický spád, tu si človek clivo zamával tam si rezko podskočil a celé predstavenie ubehlo ako voda.
Rovnako ako pred dvoma rokmi súbor ponúkol nadštandartne vysoký výkon, ktorý bol kvalitou a prevedením vďaka podmazom a playbackom zrovnateľný s ich albumami.

Playlist: Jillian, The Howling, Stand My Ground, W.H.Y.D., The Cross, Hand of sorrow, The Heart of Everything, Forgiven, Our Solemn Hour, Forsaken, The Promise, Angels, Mother Earth, Deceiver of Fools, Ice Queen

Úplný záver celého festivalu patril nemeckým ohrublým všemetalovým majstrom katom DIE APOKALYPTISCHEN REITER. V čase keď rozbaľovali všetky tie nádherné mučiarenské pomôcky sme sa z areálu Likérky vzďaľovali s vidinou ďalšieho ročníku MASTERS OF ROCK 2009, v ktorom dúfam bude ešte o niečo menej duplicitných kapiel. Opakovanie nie vždy býva zárukou úspechu...

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]