[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

The Fantomas Melvins Big Band, Ephel Duath
1.5.2006, The Forum - Londýn (UK)

Prvý máj 2006 bol v Londýne nie len sviatkom práce, ale aj sviatkom hudby, a to zvlášť pre fanúšikov, ktorí sa pri počúvaní radi aj trochu potrápia. Do britskej metropoly totiž na exkluzívne vystúpenie zavítal ansámbel zvaný The Fantomas Melvins Big Band. Keď som sa navyše dozvedel, že support na tomto koncerte budú robiť Taliani Ephel Duath, ktorí minulý rok obdarili svet vynikajúcim albumom "Pain Necessary To Know", od radosti som skoro vyskočil z kože. V pondelok večer by som bol v The Forum aj keby ma tam mali dotlačiť na smrteľnej posteli.

Už dlho sa mi na koncerte nestalo, že som odratával doslova každú sekundu do okamihu, kedy sa začne hrať. EPHEL DUATH si dali trochu načas a spustili asi s 10-minútovým meškaním. Od prvých tónov úvodnej "New Disorder" mi bolo jasné, že sledujem jeden z najlepších koncertov, na aké som sa dostal. Sledovať naživo "Pain Necessary To Know" bol nesmierne silný zážitok. Ak niekomu novinka nesadla tak ako predchádzajúce dielo "The Painter's Palette", rozhodne odporúčam live prevedenie. Skladby dostali neuveriteľnú energiu a dynamiku, ktoré sa na albume pri všetkej tej komplikovanosti možno trochu vytratili. Z "Pain...." odzneli asi dve tretiny skladieb, všetky bezchybne odohraté presne ako zo štúdia (na staršie veci sa ten večer nedostalo). Vrcholom bola pre mňa "Crystalline Whirl", tá zvonkohra v rozsekanom závere ma proste ničí. Davide Tiso a jeho choré gitarové linky, Fabio Fecchio s veľmi nápaditou hrou na basgitare, nepríčetný rev Luciana Lorussa Georgea i ekvilibristický a očividne študovaný výkon nového bubeníka Andrea Rabuiniho, hrajúceho rovnako ako jeho predchodca z nôt, to všetko spolu s dokonalým zvukom sa podpísalo pod koncert, na aký sa nezabúda. Nedostatkom tak môže byť len pomerne krátky set (nie oveľa dlhší ako polhodinka) a zrejme minimálna znalosť tvorby Ephel Duath medzi londýnskym publikom, ktorého odozva však bola priaznivá (aj tak by ma zaujímalo, koľko ľudí dnes prišlo na "toho speváka z Faith No More").

THE FANTOMAS MELVINS BIG BAND je, ako už názov napovedá, koncertné teleso zložené z kapiel FANTOMAS a MELVINS, ktoré sú prepojené osobou hoblovača Buzza Osbourna a samozrejme aj príslušnosťou k labelu Ipecac Records. Jeho vystúpenie odštartovali bubeníci Dave Lombardo a Dale Crover, ku ktorým sa postupne pridávali ďalší členovia big bandu: basgitarista Trevor Dunn, spomínaný gitarista Buzz Osbourne a David Scott Stone striedajúci gitaru, basu a početné hlukomalebné pomôcky. Takýto orchester nemôže mať iného dirigenta ako Mike Patton, ktorý prichádza počas úvodnej skladby za bujarého aplauzu. Na prekvapenie všetkých otvárací kus ostáva v kľudných vodách a nevygraduje do fantomasovského šialenstva. To sa strhne až s ďalšou skladbou, ktorú Mike v tričku Disneyland odpáli prívetivým pozdravom "This is for you motherfuckers!!!!" Na opis ďalšieho priebehu by sa najviac hodili asi psychiatrické diagnózy, keďže ten mal so zdravým rozumom pramálo spoločné. Šestica predviedla hodinu a pol trvajúce besnenie rovnomerne namixované z repertoárov Fantomas, Melvins a kompozícií určených špeciálne pre toto zoskupenie. Zatiaľ čo pri fantomasovských kusoch ľudia pri sledovaní diania na pódiu zväčša len neveriacky krútili hlavami, pri punk-rockovo úderných a predovšetkým značne súvislejších skladbách z dielne Melvins sa naopak strhla divoká tancovačka, z ktorej si zrejme nejeden účastník odniesol domov nejednú modrinu. Skladby zložené špeciálne pre Fantomas Melvins Big Band dedili po oboch rodičoch v rovnakej miere a po kompozičnej stránke zaujali vo viacerých ohľadoch, napríklad ukážkovým využitím dvoch bicích súprav. Zvyšok playlistu doplnili neodmysliteľné improvizácie a hlukové excesy pod dohľadom Mikea Pattona nachádzajúceho sa v očividne dobrej nálade. Do slova a do písmena tento orchester dirigoval, prežíval každú notu, udával tempo, počas improvizovaných pasáží ukazoval, kto má kedy hrať. Takýmto spôsobom prebehli aj "sóla", Mike si vždy vybral niektorého z hudobníkov, ktorý na jeho povel začal aj prestal hrať, a celá kapela i osadenstvo sa pri tom výborne bavilo. Popritom samozrejme Mike stíhal obsluhovať svoje hračky a tri mikrofóny, ktorým dal poriadne zabrať. S vokálmi mu pomáhali Dale Crover (majúci za sebou aj búchanie v Nirvane) a gitarista s imidžom Majstra N Buzz Osourne, noisové povinnosti si zase vzorne plnil David Scott Stone, príležitostne zaskakujúci v Melvins na base. Mňa osobne veľmi potešilo, že vďaka netradičnému usporiadaniu hráčov na pódiu do "účka" som mal možnosť pozrieť si zblízka prácu Davea Lombarda. Jeho súprava bola tesne pri kraji pódia, takže som jeho výkon sledoval ani nie z dvoch metrov (to sa na koncerte Slayer nepodarí:-)) Za zmienku stojí aj "predstavovanie" členov kapely v štýle "on [zadaj nástroj] .... fucking [zopakuj čo najviac krát] .... motherfucker [zopakuj čo najviac krát] .... son of a bitch [zopakuj čo najviac krát] .... [zadaj meno]":-)) Potom nasledovali už len dva prídavky, po ktorých sa návštevné hodiny na tejto klinike skončili. Aj keď vystúpenie Fantomas Melvins Big Band nie je zrovna zážitok vhodný na každý deň, verím, že sa mi ho ešte niekedy podarí zopakovať. Dovtedy sa obzriem po existujúcej štúdiovej nahrávke.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]