[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Brutal Assault vol. 8
Kataklysm (CAN), Malevolent Creation (USA), Pungent Stench (AUT), Novembre (ITA), Hollenthon (AUT), Pyaemia (HOL), Necrophagist (GER), Disavowed (HOL), Depresy (SK), Root (CZ), Equirhodont (CZ), Godless Truth (CZ), Contrastic (CZ), Pathology Stench (SK), Ador Dorath (CZ), Onset (CZ), Inner Fear (CZ), Ephel Duath (ITA), Opera IX (ITA), Agathocles (BEL), Silent Stream of Godless Elegy (CZ), Cerebral Turbulency (CZ), Locomotive (CZ), Imperial Foeticide (CZ), Disfigured Corpse (CZ), Tisíc let od ráje (CZ), Return to Innocence (CZ), Six Degrees of Separation (CZ), Sorath (CZ), Surgical Dissection (SK), Laniena Mentis (CZ), Rays of the Sun (CZ), Editor (SK), Dysanchely (SK), Animé (CZ), Despise (CZ), Avenger (CZ), Scenery (CZ), Memoria (CZ), Shaark (CZ), Ador Dorath (CZ), Agony (CZ), Ebola Joy (CZ), Mortifilia (CZ), Abstract (SK), !T.O.O.H.! (CZ), Sacrist (CZ), Bethrayer (CZ), Varso (HUN), Absurd Conflict (CZ), Asgard (CZ), YBCA (CZ), Craniotomy (SK), Forrest Jump (CZ), Virtual Void (CZ), Death Sentence (CZ), Draco Hypnalis (CZ), Adultery (CZ), Morgain (SK), Hecate (SK)
7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ)

Úprimne sa priznám, že pôvodne som bol rozhodnutý tohto roku ísť len na festivaly, kde budú hrať Nomenmortis (vybavovanie našej účasti na väčšine z nich sa "zadarilo" tak, že po Obscene by som mal voľno, no, občas to tak chodí), ale potom, čo na verejnosť prenikli správy o Kataklysm, Pungent Stench, Necrophagist, Malevolent Creation a podobne, strácalo toto rozhodnutie na pevnosti zo dňa na deň. A keď mi moja srdcová kráľovná z opačného konca SK povedala, že by išla so mnou, tak som sa začal informovať o možnosti akreditácie pre Incipitum, za ktorú by som na tomto mieste Shindymu rád poďakoval.
Ak niekoho prekvapilo, že Assault bol tohto roku až trojdňový, tak to bolo v prvom rade preto, že Kataklysm a Malevolent Creation mali voľný termín len vo štvrtok. Okrem toho sa tentokrát hralo len na jednom pódiu, na ktorom sa behom troch dní vystriedalo skoro 60 kapiel. No, pokiaľ sa pri súčasnej kvalite obsadenia z troch dní stane v budúcnosti tradícia, nikto sa asi hnevať nebude.
Myslím, že z Košíc bolo vo Hvozde max. desať ľudí, chystalo sa ich podstatne viac, ale ako to už býva, "prežili len najsilnejší" :) Jedna výprava vrátane nášho udavača rytmu sa vybrala autom, ja som vo štvrtok doobeda vliezol do rýchlika. Až do prestupu v Trenčíne to bola klasická x-krát opakovaná mierne nudná obhliadka krás (a "krás") Slovenska, ale po prestupe do auta bolo razom po nude aj cestovnej únave. Cesta do Hvozdu trvala o niečo dlhšie, ako sme plánovali, hlavne kvôli niekoľkým obchádzkam na trase od hraníc k Uh. Hradišťu. Hlavne, že sme nikde vážne nezablúdili (môžem sa pochváliť, že moje navigátorské schopnosti, o ktorých som ešte donedávna vcelku pochyboval, sa dočkali uznania :)) a pred pol siedmou večer sme v kempe na pokosenom repkovom poli postavili náš nie najväčší stan (volali sme ho domček alebo domček v prérii, a myslím, že časom dostal aj iné mená). Do toho z lomu zneli deathmetaloví Absurd Conflict, ktorí akoby chytali tak trochu slayerovský feeling. Vystriedali ich Sacrist, ktorých atmosferický melodický, ale dosť ostrý klávesami podfarbený black s páliacim podvečerným slnkom až tak nekorešpondoval, ale napriek tomu neznel zle. Prepásli sme banskobystrických Hecate (ešte že mám kompilačku, ináč stredne rýchly melodický death s doomovými a blackovými príkrasami by za zhliadnutie asi stál) a Morgain to nestihli kvôli nedostatočnej časovej rezerve, škoda. Po tom, čo som Adultery počul na festivalovom CD mám pocit, že som prešvihol set kvalitnej melodic blackovej bandy so silne pohanským vplyvom a tak sa asi mrknem aspoň po CD. Draco Hypnalis...ešte že som Iva, Míru a Lukáša videl a počul naživo u nás v KE, ako ich poznám, aj vo Hvozde svoj set určite predviedli s precíznosťou a nasadením, ktoré im nechýba. A som fakt rád, že ich debutové CD je konečne pripravené na vydanie, a to u talianskych Pulsar Light Recs. Ešte som nestihol brnenských Asgard (medzi nami vďačný názov, viem o asi troch kapelách, ktoré ho používajú, paradoxne ani jedna z nich nie je z germánskeho severu), ale ich klasický black/thrash/death, postavený na klasike 80. rokov som počul už predtým, tak zhruba viem, o čo išlo.
Štvrtok 7.8.: Hecate, Morgain, Adultery, Draco Hypnalis, Asgard, Absurd Conflict, Sacrist, !T.O.O.H.!, Animé, Thorium, Return To Innocence, Malevolent Creation, Kataklysm, Agony, Mortifilia, Abstract
Po absolvovaní formalít pri vchode a zvítaní sa so známymi a kamarátmi v rôznom stave triezvosti, ako aj po obhliadke distier a ostatných stánkov v kľukatom areáli lomu sme prišli priamo na "bojisko". Minulého roku, pri dvoch pódiách, mi tento "kráter" pripadal ako jedno z najmenej vhodných miest pre festival takéhoto formátu, ale s jedným pódiom je to dosť o inom a ten flek má fakt svoje čaro. Na pódiu vyčíňalo bratské duo !T.O.O.H.!. Nadpriemerne hudobne zdatní Schizoid (gitara a škrek, označovaný aj ako výkal) a Humanoid (bicie, ďalší výkal) smažia veľmi originálny a uletený extrémny metal/grind s riadne cynicko-sarkastickými textami, "odskřehotanými" v rodnej češtine. Za srdce chytia aj Schizoidove veľkolepé grimasy, a to som sa ešte dozvedel, že v ten deň vraj v tomto smere nebol až tak vo forme...V každom prípade si ten výkon zaslúžil potlesk, ešte tak vedieť, ako dlho bude lisovňa robiť drahoty kvôli potlači ich nového CD "Pod vládou biče".
Brnenskí Animé, nový objav Redblack Records, na mňa urobili dosť dobrý dojem. Určite nejde o nejakých zarytých metalistov, ale melodická a náladová, trochu aj alternatívne/rockovo zafarbená hudba určite neurazí, sám si podobné veci občas pustím doma. To pravé však predsa len prišlo až po nich - dánsko-švédsky deathmetalový "star"projekt (členovia Iniquity, Taetre a za mikrofónom Michael z Mighty Music a Withering Surface) Thorium. Na to, že ide v zásade o nie celkom vážnu kapelu, postavenú hlavne na oživovaní slávy najklasickejšieho pravoverného death metalu, to znelo vynikajúco a hlavne autenticky, zrejme aj zábava sa dá urobiť tak, že vo finále znie ako mix Deicide a európskeho death metalu 90. rokov. Tomu sa chalani poklonili aj coververziou "Cancer Fucking Cancer" z debutu dnes už polozabudnutých Britov Cancer. Neviem, či nehrali aj Pestilence alebo Autopsy, v každom prípade si matne pamätám, že niekto si spomenul aj na tieto kultovky, ale detaily odo mňa po trojdňovom festivale nechcite, lebo som bordelár, ktorý je skrátka lenivý robiť si poznámky (iba ak nejapné, ale to je o inom) :) A mám pocit, že Michael sa nejako inšpiroval Lividity, lebo vyzýval prítomné devy, aby mu ukázali svoje "tits", že dostanú ako protihodnotu ženské triko Thorium. Dievčatá ale boli zrejme mravne pevné (síce sa aj dosť ochladilo, ako to už v auguste po zotmení býva), tak dánsky lichotník akurát tak hodil pár CD do obecenstva.
Na Return To Innocence som bol vcelku zvedavý, nie len kvôli speváčke Veronike (ktorá sa aj tak nekonala) ale hlavne kvôli hudbe. R.T.I. sa totiž našli v energickom doom/death/blacku, podfarbenom husľami (ktoré občas prehlušili gitary), a ich chytľavá hudba nepostráda vlastnú tvár aj vďaka vcelku silnému historizujúcemu, stredoveko-folklórnemu zafarbeniu. Je pravda, že sa občas stretne aj s hláškami typu "to je taká hudba, akože poďme chytať lochneskú príšeru", ale tie by v rámci zábavy nemali nikoho uraziť. Dobré boli aj vokály, jeden strunmajster, tuším basák, deathmetalovo growlil, druhý gitarista síce na strunách nekúzlil nič extra, ale zato sa kvalitne ujímal blackových a čistých spevových partov. Tak sa mi snáď do cesty pripletie aj nejaké to CD.
Malevolent Creation som v máji videl v Mikuláši a môžem teda porovnávať. Na Liptove svojou hudbou doslova rozsekali pódium a uštvali fans. Aj tu sa snažili, čo to dalo, Kyle medzi skladbami vytrvalo fuckoval a inak floridské komando drvilo rýchly a ešte rýchlejší krutý a mierne "slayeroidný" death, ale predsa len pôsobili dojmom, akoby práve vyliezli z tourbusu a hneď napochodovali na pódium. Ku tomu sa na nich nalepili technické problémy, tuším s bicími. Našťastie keď sa chce, všetko nejako dopadne a tak vystúpenie M.C. možno hodnotiť ako štandard hodný divokého kotla.
A po floridskej hydre nastúpil spolok, ktorý bol jedným z dôvodov, prečo som na tomto festivale. Veď som aj tomu druhému dôvodu povedal "ak by mi náhodou vyliezli slzy, tak sa mi nesmej" :) No, tak zle zas nebolo, nakoniec neprihodilo sa mi to ani pri srdcovke non plus ultra čiže Slayer. Ale istota je istota... Takže aký bol Kataklysm - u mňa skrátka nadpozemský. Po intre sa rozpútala extrémistickomelodická, čiže hyperblastová apokalypsa v podaní Maurizio Iacono, Jean- Francois Dagenais, Stéphane Barbe a nový bubeník, tuším sa volá Martin a je to až nečakané zviera. Základ programu tvoril materiál z albumu "Shadows And Dust" (napr. úvodná titulná vec, potom "Beyond Salvation", "Illuminati", "Face The Face Of War"...), došlo aj na "Prophecy" (masakrálna hymna "Machiavellian"), potom čosi z "Temple.." Trochu mi chýbalo niečo zo "Sorcery" a "Mystical Gates...", a úprimne povedané nepohrdol by som ani voľačím z "kontroverzného" albumu "Victims Of This Fallen World". Čoho som sa ale dočkal, to stálo za to. Úvodnú pasáž z "The Awakener" som si zaryčal aj ja a myslím, že ide (tak ako v prípade celého albumu "Temple Of Knowledge") o interpretačne dosť náročný opus mortis, ktorý asi nikto nezaburáca identicky so Sylvainom...Ale komu česť tomu česť, mám pocit, že Maurizio sa tu na originál chytal celkom slušne. Finále koncertu obstarala pre mňa nadpozemsky dokonalá "Where The Enemy Sleeps", kde mi pri pasáži "honour is everything I am..."liezli hlasivky z krku a srdce z hrude, a pokojne sa rehocte, ako tu nechávam prúdiť svoje emócie. Ďalšie prídavky už neboli, Maurizio sa ospravedlnil s tým, že musia padať na Partisan Open Air do Nemecka. Našťastie sa do setu Kataklysm zmestili aj dve veci z nového albumu "Serenity In Fire", ktorý bude vonku vo februári. Údajne mali vo Hvozde premiéru...
Dokonca ani ja nie som taký netvor, aby som nezúčastnene sledoval, ako niekto po mojom boku pomaly zamŕza, tak sme teda opustili lom, postarali sa o základnú očistu (keď sa chce, ide to aj v dosť dobrodružných festivalových podmienkach)...a zvyšok štvrtkového koncertu som už filtroval cez stan. Agony zneli celkom dobre, melodický death doom v slušnej kvalite mi vždy rezal, a tu za spomenutie stojí aj veľmi príjemný skôr hlbší ženský vokál. Mortifilia ma aj na diaľku zaujala melodickejším death metalom, tak trochu evokujúcim staršie veci od Hypocrisy, Desultory alebo Dismember. Myslím, že v ľudskejšom čase by som si ich hudbu vedel užiť. Abstract boli celkom vhodným zakončením večera, hoci tam vonku na poli ich inštrumentálne nálady vyzneli občas až kozmicky smutne či depresívne. Vzhľadom na pokročilú nočnú hodinu si netrúfam odhadnúť, koľko ľudí ich asi mohlo sledovať.
Piatok 8.8.: Craniotomy, Forrest Jump, Virtual Void, Death Sentence, Varso, Bethrayer, Avenger, Scenery, Memoria, Shaark, Ador Dorath, Pathology Stench, T.L.O.R., Godless Truth, Depresy, Novembre, Necrophagist, Ephel Duath, Root, Locomotive, Sorath, Ebola Joy
Spanie v stane má v lete tú zákernú vlastnosť, že bez ohľadu na to, kedy zaleziete do spacáku, vás najneskôr o siedmej ráno začne vyháňať slnko, pražiace cez látku rovno do ksichtu, a ak sa nechcete spotiť ako prasa, skôr či neskôr kapitulujete. Aj tak treba sušiť nejaké veci, lebo v auguste sa hmla v plátennom príbytku kondenzuje vcelku slušne...
Najvhodnejšie je vyliezť krátko po čistení uľavovacích búdok (ktoré našťastie tohto roku nezvykli byť nejak strašne zaprasené) a popri úprave zovňajšku sledovať táborový kolorit. Metalové kempy mám rád, majú takú zvláštnu salámistickú atmosféru typu "zajtra bude koniec sveta, tak načo si lámať hlavu", osadenstvo pripomína v prevažnej väčšine bandu stredovekých lúpežníkov alebo nájazdníkov, a kemp vo Hvozde, na poli medzi lesnatými kopcami, pripomínal s tými stanmi a autami indiánsku rezerváciu niekde vo Wyomingu, zvlášť keď sa tam prášilo ako na ródeu...Pre aspoň trochu dobrodružného ducha to má svoje čaro, ostatní, "tí zvonku" to asi nikdy nepochopia.
Po očiste pri cisterne dobre padlo poležať sa trochu pred stanom. Po desiatej sme v spoločnosti Iva a Lukáša (+ jeho priateľky) z Draco Hypnalis odskočili do Prostějova na obed, obhliadku mesta a po nejaké zásoby, takže pár kapiel sme opäť nevideli. Viem, že to neznie bohvieako, ale čučať tri dni v areáli ako päť peňazí, to nie je pre každého. Craniotomy som ale videl minulého roku v Trutnove, kde boli fakt dobrí. Tu sa však vraj na nich dosť podpísala večerná ožieračka...no, môj názor je, že je vhodnejšie uvoľniť si mravy až po odohraní setu...V prípade Forrest Jump vôbec neviem, o čo hudobne ide, podľa recenzií ale zrejme nejaká "moderna". Virtual Void som už kedysi dávno videl, vtedy to bol praveký black/death. Death Sentence sa preslávili na poli gotického metalu, ich aktuálna podoba mi ušla, lebo do areálu sme sa vrátili na konci setu maďarských Varso, ktorých väčšina ľudí označila za new metal, no, znelo to zhruba v takom duchu. Bethrayer som si pamätal ako progresívny thrash/hardcore, ale ich súčasná podoba je už skôr len prudko moderná, ako metalová, a preto ma až tak neoslovila. Išiel som radšej na kus reči s rôznymi ľuďmi v stane "pivnej pohotovosti". Pokec bol dobrý, zdravím všetkých, zvlášť Blavákov, Rada s Martinou, Martinu K. atď... Vôbec tam bolo kvantum známych ľudí, z kapiel, zinov a z radov fans. Vcelku som ľutoval známu partiu, tiež "of eastern blood" (hail to Spiš!), ktorí prišli až v piatok a smutne sa ma pýtali, aký bol Kataklysm...Publikum bolo vcelku v pohode a metalové, až na nejaké to promile, ktoré tam bolo asi omylom a na menej tolerantnom fesťáku by sa dočkalo akurát tak ľudového pohrebu...Väčšia sranda bola hláška "čo hovoríš na najväčší slovenský festival?" s ktorou prišiel Mr.Valkošák. Niečo na tom bude, koľko býva v Trutnove na Obscene Nemcov a Poliakov, toľko je na Assaulte Slovákov.
Avenger som tiež nestihol, tak neviem, ako ich temný a divoký black/death napreduje, ale myslím, že aktuálny album nie je najhorší. Scenery boli veľmi dobrí, škoda, že vydavatelia dnes radšej skočia po trojakordových "umca-umca vodvazoch" alebo po reklamne nafúknutých "hviezdnych projektoch", a tí, ktorí sa naozaj snažia hrať, sa môžu utešovať tým, že ani Chuck nebol milionárom...Memoria bol melodický, doomovo zafarbený, ale vôbec nie uťahaný metal s dobrým dievčenským vokálom, celkovo možno konštatovať, že všetky spievajúce baby na festivale ukázali, že na tom pódiu nie sú na ozdobu. Shaark do zostavy pridali druhého vokalistu, ale musím povedať, že v časoch, keď boli skôr thrashoví, a nie až takí moderní, ma bavili viac.
Ador Dorath v poslednom čase na českej scéne dosť zažiarili, ani sa nečudujem, hrajú zaujímavú atmosferickú hudbu, postavenú na blackmetalovom základe a obohatenú o violoncello a ženský vokál (ktorý ale na koncerte nezaznel). Aj tak to naživo bolo celkom zaujímavé, CD nepochybne stojí za vypočutie.
Vynechal som Pathology Stench, ale videl som ich nedávno, verím, že nemali problém strhnúť na svoju stranu fans poriadneho death metalu. T.L.O.R. si tiež budem musieť odchytiť až niekedy nabudúce, lebo napriek tomu, že som od nich počul akurát tak jedno demo, o aktuálnom disku idú chvály, na základe ktorých súdim, že som si na krčmu mohol vybrať aj vhodnejší čas. Do tretice som nemal šťastie ani na Godless Truth, škoda, ale prihodí sa, nemôžem 24 hodín v kuse stáť ako pred pódiom ako nejaký hydrant...
Depresy som si ale už pozrel. Pre mňa boli vždy kultom, tak kvôli hudbe, ako aj po ľudskej stránke (ktovie, ako sa má Dragan...) a s ich novou tvorbou ja osobne žiadny problém nemám, lebo Depresy boli vždy o atmosfére a melódii, a to tam stále je, či už to niekomu pripadá posunuté do blacku, alebo nie. Zahrali veľmi dobrý set, hlavne z albumu "Psychomantum Phenomenon", ale nechýbala ani neskutočná "Unpure Romanticism - Part II: The Drama", kde som sa len ťažko vysporadúval s celkom silným dojatím.
Od Talianov Novembre som počul tuším len prvý album, ale v túto nočnú hodinu ich náladová hudba pôsobila ako balzam...a trochu aj uspávajúco. Ak máte radi doom s majestátnymi gitarovými plochami a melancholicko-naliehavými náladami, tak u Novembre ich máte vrchovato. Veľmi dobrá kapela, hoci skôr "na doma".
Vrcholom sobotňajšieho večera boli teritoriálne nemeckí (fakticky jeden Turek, jeden Poliak a dvaja Nemci, či naopak) Necrophagist. Dosť podzemne vydaný debut "Onset Of Putrefaction", ktorý celý nahral multitalentovaný Muhammad Suicmez, našťastie nezapadol v mori priemernejších deathmetalových nahrávok, a kapela sa začala dostávať na výslnie, zvlášť po rozšírení na koncertovania schopnú zostavu. Hudba je totálne technický, prepracovaný, na vyhrávky bohatý a zároveň brutálny death metal, pri počúvaní ktorého mi napadla možno priodvážna myšlienka, že Chuck Schuldiner už síce nie je medzi nami, ale jeho odkaz žije v talentovanom nemeckom Turkovi. Sympaťák Muhammad okrem kúzlenia na gitare a chrochtania do mikrofónu zvládal aj pár českých slov, celkom fajn gesto...Vynikajúcim typom bol aj šesťstrunový basák s image strelenejšieho učiteľa, pravdepodobne ho zostrojili v NASA, aby zástupy pseudobasákov dohnal k páleniu nástrojov. To, čo robil, bolo skrátka treba vidieť, vrátane toho "dvojitého Salchowa", čo predviedol na pódiu. Inou srandou boli Shindyho avíza, vysielané po tri dni medzi jednotlivými setmi, neviem, či to nebolo prehnané masírovanie publika, lebo iste už každý aj zo sna odrecituje, že v septembri Enslaved nebude, Hate Eternal sa prekladá na január 2004 a hlavne "meee..."
Tým pre nás piatkový koncertný program skončil, hlásila sa večerná kosa a tak...skrátka aj v stane je niekedy viac ako dobre.
Talianskych Ephel Duath som v živote nepočul, tak si ich progresívny black metal na základe toho, čo liezlo z lomu, netrúfam hodnotiť, ale na druhý deň väčšina zúčastnených hovorila o bombe. Tak možno nabudúce. Ale hrá tam na bicie 47-ročný jazzman, čo je teda úlet ako hrom.
Root som videl toľkokrát, že som "prerootovaný", nakoniec, aj na poli bolo počuť, že si to užíva nielen veľký šéf s partiou, ale aj hordy obdivovateľov. Locomotive prispeli hutným thrashcoreovým nárezom, a Sorath by som si aj pozrel, lebo ich drsne melodický black ma dosť oslovuje, a v rámci českej scény sú Plzeňáci jednou z mála kapiel, ktorú možno brať vážne, ale takto v noci, to už má človek, hudby skôr po krk. Myslím, že keď hrali Ebola Joy, v našom stane už vládol Morfeus...
Sobota 9.8.: Editor, Dysanchely, Despise, Imperial Foeticide, Six Degrees Of Separation, Disfigured Corpse, Laniena Mentis, Inner Fear, Onset, Rays Of The Sun, Disavowed, Strommousheld, Contrastic, Pyaemia, Hollenthon, Agathocles, Equirhodont, Pungent Stench, S.S.O.G.E., Surgical Dissection, Y.B.C.A.
V sobotu ráno došla voda v cisterne, tak nebol dôvod niekam sa ponáhľať, zvlášť ak nevyznávate zásadu "časté mytie kráti žitie" (pre ešte zúfalejších bola v piatok a sobotu možnosť odviezť sa na kúpalisko v Litoveli). Našťastie ešte pred desiatou bola voda zase k dispozícii, hoci fachčila len polovica žľabu, z väčšej časti stojaceho v bahennom kúpeli. Nabudúce by to chcelo vykopať nejaký odvodňovací kanál, ktorý by tú vodu odviedol do jarku pri ceste.
Editor mi hrali k rannej toalete, a Dysanchely k obedu. S Dodom a spol. sme odohrali zopár koncertov v rámci Metal Age Tour, tak ich tvorbu mám vcelku zmáknutú. Moc fajn melodický death, výkon tentokrát skôr štandardný, ale veci ako "About Man And Evil" alebo "Secrets Of The Sun" u mňa fungovali bez problémov. Jedlo bolo tiež v pohode, pokiaľ skoordinujete jedenie, pitie a odháňanie ôs od kurčaťa so zemiakmi, kofoly a priateľky :( :)
Po Dysanchely sa na pódiu poriadne pritvrdilo a zbrutalizovalo. Despise sú po "Confinement In Decrepitude" pojmom, ktorý netreba predstavovať, takže Dejvy gitara, Beavis basa + celý Imperial Foeticide okrem Radima, ktorý ale naprogramoval bicie. Brutálny americký death metal, pri ktorom sa tvorcovia netaja tým, že im ide hlavne o niečo iné, ako o originalitu. Technické masakrovanie s výborným kanálovým vokálom, ten exceluje zvlášť v novších veciach. Frontman Sepp má zmáknutú aj komunikáciu s publikom, takže fakt vystúpenie na úrovni. Nechýbal cover, "Confrontation" od Pyrexie, kde si zareval aj Beavis. Despise majú splitko s Imperial Foeticide, tak si ho pochystajte.
"Imperiáli" boli ďalší na pálenie do publika. Odbudli Dejvy s Beavisom, pribudol Radimov bicí modul, a bol tu ďalší zdravý chliev, tentokrát viac postavený na originalite a ešte náročnejšej technike. Takisto vokály nabrali širšiu škálu a celkovo možno povedať, že I.F. majú na to aby boli skloňovaným pojmom na celosvetovej scéne, pretože ich podanie brutálneho death metalu je niečím viac, ako len preváraním už prevareného.
Ukrutný nárez vystriedali Six Degrees Of Separation s hudbou z trochu iného súdka, a nebol to najhorší nápad, ešte jeden brutus navrch by bol asi príliš. V horúcom letnom dni (počasie bolo počas celého festivalu na jednotku s hviezdičkou) dobre padla rezká melodická metalová hudba s prvkami thrash, doom a heavy metalu a s duetom basáka Radka (ktorý fyziognómiou trochu pripomínal istého súčasného českého komika) a speváčky Magdy. Myslím, že po jej príchode sa pred pódiom začali grupovať rôzni slobodní mládenci (sama v Pařáte priznala, že po koncerte S.D.O.S. na minuloročnom Assaulte ju istý vášnivec požiadal o ruku...), ale nejak ju to z miery nevyviedlo a spievala fakt výborne.
Na pílu pritlačili ostravskí Disfigured Corpse s výborne namixovanou zmesou grindu, metalu, HC a punku. Ak máte radi veci ako Nasum, Terrorizer alebo Entombed (od tých a od Hellacopters boli aj covery), tak pri kúpe D.C. sa nemôžete pomýliť. Nezabudli zahrať niečo pre Ingrowing, a v jednej skladbe si spomenuli aj na odpad najodpadovejší.
Laniena Mentis sa predstavili so spevákom, ktorý nahodil prudko letný strih, a s veľmi dobre zmáknutým brutálnejším death metalom, ktorý zvlášť na CD "Turn Into A Man", vydanom u "fleshlessovských" Nice To Eat You Recs. znie vcelku originálne a hlavne gitarové nápady sú veľmi k veci. Nás už počas setu L.M. zaujal typ, ktorého sme prekrstili na "pivného Buddhu", alkoholom viac-menej ubezdušený chalanisko, striedavo pospávajúci, posedávajúci, samomluvu vedúci, pivo pijúci...kúpil nové, sadol na zem, rozlial, nasrdene krútil hlavou, proste humor, etuda na tému "mladý muž a problémy s alkoholom" ako vyšitá...
Inner Fear sa predstavili len s vokalistkou, takže black metalová zložka tentokrát v I.Fear dosť absentovala, na druhej strane ich hudba fakt stála za vypočutie, zvlášť pre tých, ktorí si potrpia na modernejšie stvárnené atmosferické veci.
Onset z Brna zahrali zaujímavý mix medzi hard corom a metalom, kde nechýbala ani melodika a klávesy. Neznel zle, ale vzhľadom na to, že v tvorbe tejto bandy nie som extra doma, obmedzím sa na konštatovanie, že by to mohlo byť skôr pre tých, ktorí majú radi veci ako Dark Gamballe a inú "hudbu na pomedzí".
Rays Of The Sun dodali zmes doom metalu a jemnejších rockových odnoží, priznám sa však, že ja už som čakal na ďalšiu kapelu, a tou boli holandskí Disavowed. Ich debut "Perceptive Deception" ma v záplave amerických US brutal klonov uchvátil svojou skôr grindovou živelnosťou a divokou priamočiarosťou, a tá sa pri jeho živom prevedení absolútne nestratila. Odznela z neho podstatná časť a holohlavý, dobre naladený chrchláč sa bavil aspoň tak dobre, ako deathmetalová zver pod pódiom. Pri coveri od Suffocation asistoval aj Joel, vokalista z Pyaemie, vlasatý a na Holanďana dosť územčistý človiečik, tiež s hrdlom z pekla. Záver setu bol v znamení "Rhezime", úvodného a totálneho výprasku z "Perceptive...", čo je šialená nakladačka s poriadne namletým vokálom, proste to najlepšie pred cestou do krčmy.. Vrátili sme sa na konci setu Pyaemie, čo ma trochu aj mrzí, lebo ich hudbu mám rád, hoci sú až príliš "suffo" a asi preto ma Disavowed baví viac, keďže Suffocation je najlepší v origináli.
Sám sebe sa čudujem, že ako niekto, kto je 13 rokov dosť zažratým fanúšikom Pungent Stench, som si nezohnal nič od Hollenthon, hoci je to druhá kapela Martina Schirenca. Nuž, po tom, čo som počul a videl v lome, to idem napraviť, lebo čuduj sa svete vynikajúci epický a melodický metal, ktorý ma chytil za srdce asi ako Ancient Rites, má to skrátka parádnu majestátnu atosféru. Veď ich ani ľudia nechceli pustiť z pódia, Martin však povedal, že je málo času, ale že sa vráti s Pungent Stench.
Jan Frederickx a Agathocles mali o kotol postarané, len čo sa zjavili na pódiu. Pokiaľ ide o mňa, mám AG rád, ale je fakt, že kto ich videl naživo raz, môže nabudúce zostať pokojne sedieť, pretože pokiaľ belgickú legendu fanaticky nežerie, tak príde na to, že je to vlastne to isté dookola, grindovačky, punkovačky a pozitívny prístup, čo teda nemyslím v zlom.
Nasledoval Equirhodont alias "Big Boss v ďalšej akcii". Priznám sa, že to som veľmi nesledoval. Slušný vokál, epická metalová hudba, atmosféra, nie je to vykradnutý Root, ale akosi ma to z posedu nedvihlo. Na to bolo treba ďalšiu kapelu.
Nedávny comeback viedenskej grind, death, bizarre a ktovie ešte akej legendy je jedným z mála, ktoré fakt stoja za úprimné uvítanie. Trio infernale v na mieru šitých sutanách a prepoštských čapiciach otvorilo svoj set skladbou zo stále aktuálneho albumu "Masters Of Moral...Servants Of Sin", na ktorý došlo ešte neskôr, ale potom sa vrhli na kultové fláky z "Been Caught Buttering", "Dirty Rhymes And Psychotronic Beats", "Club Mondo Bizarre...For Members Only". Prvý veľký album, 13 rokov starý "For God Your Soul...For Me Your Flesh" pripomenula zmes "Deadly Medley", pri ktorej som s ľahkosťou cestoval v čase, a podobné, nie celkom opísateľné pocity som mal pri kultových flaksniach "Shrunken And Mummified Bitch", True Life", Viva La Muerte", How Can The Bodies Fly (cover od The Kermits) atď. Samozrejme, aj show stála za to, dámy (možno aj niektorí páni) sa iste potešili, keď sutany išli dole, Martin predviedol voľajaké čierne plavky, Mausma polopriesvitné kraťasy a sado-maso remienky na hrudi. Ku tomu pripočítajte strelené pózy ako z dielne Manowar a mexickú La Bamba ako prídavok...Tým sa pre mňa koncertná časť fesťáku skončila, okosilo sa a stan bol taký neodolateľný... S.S.O.G.E. a Surgical Dissection som počul už len letmo, zvlášť v prípade chalanov z BB ma to mrzí, skrátka nedostali ten najideálnejší čas na hranie...No a na záver bol ešte "all stars project Y.B.C.A., kde exceloval aj Big Boss. Zmes postarších domácich i zahraničných hitov uzavrela ôsmy ročník festivalu a po prebudení nás v nedeľu ráno čakala už len cesta domov. Ak bude deviaty ročník po každej stránke aspoň taký, ako tento, tak sa myslím teším už teraz.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]