[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Brutal Assault vol. 007
Tiamat (SWE), Incantation (USA), Callenish Circle (HOL), Ancient Rites (BEL), Behemoth (PL), Root (CZ), Sear Bliss (HUN), Neglected Fields (LAT), Undertakers (ITA), Belphegor (AUT), Mastic Scum (AUT), Godless Truth (CZ), Hollenthon (AUT), Danse Macabre (BEL), Scarve (FR), Intervalle Bizzare (CZ), Deepred (FIN), Lunatic Gods (SK), Cock And Ball Torture (GER), Dark Gamballe (CZ), Endless (CZ), Tisíc let od ráje (CZ), Dying Passion (CZ), Alienation Mental (CZ), Pandemia (CZ), Darkside (AUT), Bethrayer (CZ), Ingrowing (CZ), Pathology Stench (SK), Thalarion (SK), Infliction (ITA), Inner Fear (CZ), Galadriel (SK), Tortharry (CZ), Rays Of The Sun (CZ), Sungate (SK), Melancholy Pessimism (CZ), Colp (CZ), Dissolving Of Prodigy (CZ), Seeds Of Sorrow (AUT), Immortal Tears (CZ), R.E.T. (CZ), Poppy Seed Grinder (CZ), Malignant Tumour (CZ/HOL), Protest (SK), Hypnotic Scenery (CZ), Abortion (SK), Six Degrees Of Separation (CZ), Ciaff (ITA), Orkrist (SK), Barracuda (CZ), Coward (CZ), Brainwash (ITA), Martyrium Christi (CZ), Infectious Germs (CZ), Lovecraft (CZ), Avenger (CZ), Mater Monstifera (CZ), Ravenarium (SK), Mincing Fury Mortura (CZ)
23.-24.8.2002, starý kameňolom - Hvozd u Konice

Na tohoročný BRUTAL ASSAULT som sa veľmi tešil, pretože minulý ročník sa aj napriek niektorým výhradám vydaril a aj tento rok propagácia avizovala skutočne kvalitné kapely. Keď sme sa vo štvrtok večer dostavili do areálu konania festivalu a pozreli sme si miesto konania, nevedel som si ani predstaviť ako sa tam vmestia dve pódiá a ešte aj tie stovky ľudí. Uzavretý priestor kameňolomu vyzeral totiž neskutočne malý a vysoké steny všade dookola nesľubovali ani zvukové zázraky. Prekvapením teda bolo, že na hlavnom pódiu mali veľmi dobrý zvuk takmer všetky kapely.
V piatok ráno sme sa skočili zásobiť potravinami do neďalekej dedinky Hvozd a až do druhej poobede sme sa osviežovali čapovaným Gambrinusom. Okolo tretej začala na pódiu "A" hrať pre mňa neznáma kapela COWARD. Priznám sa, že som sa viac zaujímal o stánky s distrami takže som ich veľmi nevidel ale keď som si teraz vypočul kompilačku priloženú k vstupenke, ľutujem, že som si ich nepozrel.
Ako druhí prišli na rad fíni DEEPRED. Svojim brutálnym, našlapaným death metalom rozhýbali prvé ruky a nohy pod pódiom.
Niekedy v týchto chvíľach začala hrať skupina LOVECRAFT pódiu "B" ale pravdu povediac napriek tomu, že som sa na nich chvíľu pozeral, vôbec si nepamätám, čo hrali. Asi to nič výnimočné nebolo.
Na Áčko sa zatiaľ dostavila kapela TISÍC LET OD RÁJE, ktorej sa podľa mňa toto vystúpenie veľmi podarilo. Výborná hudba na rozhraní blacku, doomu a hardcoru s použitím kláves a flauty umocnená brutálnym mužským vokálom a čistým a zversky škrekľavým ženským hlasom. Nezanedbateľná bola aj skvelá pódiová šou.
Ledva som ešte na Béčku stihol dve skladby stále lepšej kapely DISGUSTING. To, čo v nich predviedli bolo skutočne morbídne fantastické. Spevák spieval s neuveriteľným nasadením s rozbitým, krvácajúcim nosom (neviem, či naschvál) a gitarista s bubeníkom ho podporovali brutálnym nákepom, plným zvratov a stop-time-ov. Veľmi sa teším na štúdiovú verziu tejto zvrátenosti.
To už som ale znovu utekal na hlavné pódium pozrieť si INGROWING. Nie som ich veľkým fanúšikom ale z toho, čo som videl usudzujem, že zahrali štandardný death grindový set.
Radšej som sa rýchlo presunul späť na vedľajšie pódium kde vystupoval môj súkromný objav POPPY SEED GRINDER. Ako už názov mierne naznačuje, kapela hrá grind core. Názov vám však neprezradí s akým nasadením chalani hrajú. Spevák svojim vokálom a pohybmi miestami vyzerá ako keby mal nejakú nervovú poruchu. Bubeník má navyše druhý rytmičák a verte, že nie pre parádu. Nechýbala ani poriadne zrýchlená cover verzia skladby Raping The Earth od klasikov EXTREME NOISE TERROR.
O mnoho kľudnejšiu hudbu produkuje kapela DYING PASSION. Ak sa vám niekedy zdalo, že hrajú niečo na spôsob starého THE GATHERING, na to môžete teraz rovno zabudnúť. Pestrý metal v stredno-pomalšom tempe s nádherným ženským vokálom a brutálnym mužským. Zatiaľ som nepočul ich nové CD ale už sa naň veľmi teším.
SEEDS OF SORROW z rakúska produkujú, rýchly, úderný, jemne nadpriemerný death metal. Pravdu povediac, dlho som sa na nich nepozeral. Nudili ma.
Cez BETHRAYER a ORKRIST som si išiel naplniť žalúdok, pretože tieto kapely som už videl a nechcel som už odbiehať od hlavných hviezd večera.
Na Béčku som si pozrel niekoľko skladieb talianskych hardcorákov CIAFF, ktorí ma zaujali hlavne neuveriteľne energickou pódiovou šou.
Na hlavný stage som sa vrátil kôli veľmi ospevovaným maďarom SEAR BLISS. Ostal som trochu sklamaný pretože okrem využitia trombónu v blackmetale neprodukujú nič extra originálne.
INTERVALLE BIZZARE zahrali štandardne kvalitný set brutálneho amerického death metalu s výborným zvukom a zrýchlenou cover verziou After World Obliteration od TERRORIZER na konci.
Nepamätám sa akým štýlom som zmeškal vystúpenie MARTYRIUM CHRISTY a skoro celý DARK GAMBALLE ale hlavne druhá kapela ma dosť mrzí po tom, čo som si vypočul ich nové CD.
Sklamaním pre mňa bolo vystúpenie prvej väčšej hviezdy, belgičanov ANCIENT RITES, ktorý produkujú melodický, klávesový, viking-black-death s brutálnymi ale aj čistými vokálmi. Asi by som si to potreboval najskôr vypočuť z CD.
Pomalý doom-rock v podaní R.E.T. pre mňa nebol veľkým lákadlom ale nebolo to až také zlé a ľuďom sa to zjavne páčilo.
Jednoznačnou jednotkou piatkového večera sa pre mňa stali rakušáci HOLLENTHON. Fantastický death metal s nasamplovanými orchestrálnymi pasážami miestami trochu pripomína ďalších velikánov ARCTURUS a ich opus La Masquerade Infernale. Hrali hlavne skladby z druhého albumu With Vilest Of Worms To Dwell. Škoda len, že tak krátko.
Kôli problémom s elektrikou na vedľajšom pódiu nevystúpili IMMORTAL TEARS. Lepšie povedané, zahralo iba intro.
Na hlavnom pódiu po asi trištvrte hodinovom zapájaní a zvučení vystúpila moja v minulosti veľmi obľúbená skupina TIAMAT. Väčšinou bohužiaľ hrali skladby s posledných dvoch albumov, ktoré veľmi ťažko trávim. Našťastie sa však vrátili aj k hitovkám z Wildhoney a Deeper Kind Of Slumber, na ktoré aj ľudia reagovali o poznanie živšie.
Z TORTHARRY som bohužiaľ videl len kúsok ale hrali dosť dobre s výborným zvukom.
Na záver piatkového večera na hlavnom pódiu vystúpili taliansky grindcoráci UNDERTAKERS. Veľmi akčný spevák (ten istý, čo v CIAFF) sa snažil ešte rozhýbať pár mŕtvol pod pódiom a čiastočne sa mu to aj podarilo ale napriek tomu, že sa mi celkom páčili už som to nevydržal a zapikoval som do stanu.
V sobotu hudobné dianie otvorili ďalší taliani INFLICTION. Vcelku kvalitný, strednotempý, klávesový death metal ma však nejako extrémne nezaujal a tak som sa išiel pozrieť, čo sa deje na Béčku.
Tam už do ľudí svoj extrémny prasopal tlačili MINCING FURY. Bubník, basa, gitara a dvaja extrémny speváci. To bolo presne to, čo som na ráno potreboval.
Na hlavnom pódiu to medzi tým rozbalili brutálny death-metalisti ALIENATION MENTAL, ktorých hudba nemohla sklamať žiadnu etrémnu dušičku.
Na "B" stage som sa odbehol pozrieť kôli MATER MONSTIFERA ale pravdu povediac, ich black-metal s elektronickým bubeníkom ma veľmi nepotešil. Pesnička, ktorá je na kompilačnom disku je však celkom dobrá.
LUNATIC GODS patrí už dlhé roky k slovenskej špičke. Hrali prevažne skladby z nového cédéčka ale nechýbali ani hitovky typu Hate z jednotky. Sklamaním bol pre mňa dosť otrasný zvuk.
Keďže slnko nemilosrdne pálilo, prišiel čas na nevyhnutné občerstvenie a tak som prišiel o vystúpenia kapiel MORTURA a SAD HARMONY.
Z AVENGER-ov som stihol tiež už len koniec, takže nebudem hodnotiť ale veľmi som sa tešil na vystúpenie slovákov RAVENARIUM, pretože už dávno nikde nehrali a mali prezentovať nový materiál. Z ich vystúpenia som však vďaka absolútne otrasnému a nečitateľnému zvuku nemal nič. Budem si musieť počkať na nejaký ďalší koncert. A navyše som zmeškal vystúpenie COCK AND BALL TORTURE.
Black metal v podaní SIX DEGREES OF SEPARATION ma dlho pri pódiu neudržal a tak som si konečne mohol po dlhom čase vychutnať vystúpenie PATHOLOGY STENCH s dobrým zvukom. Vystúpenie tejto slovenskej brutal deathovej legendy snáď komentovať nemusím. Bárove vulgárne vstupy a otŕčanie bežne pred verejnosťou zakrytých častí ľudského tela k ich koncertom proste patrí.
Cez THALARION a BRAINWASH som skočil vyplniť svoj žalúdok a ešte som stihol koniec vystúpenia celkom príjemne počúvateľnej doom-rockovej kapelky RAYS OF THE SUN.
Na hlavnom pódiu už mastili rakušáci MASTIC SCUM, ktorí odohrávali svoj dlh z minulého roku. A veru oplatilo sa počkať. Výborný, chytľavý, grind-crust rozhýbal nejedno telo.
Slovenskú kapelu PROTEST som naživo ešte nevidel ale vlastním ich prvý album What For Name When Humanity Is Dying. Ich súčasná tvorba však s týmto albumom nemá nič spoločné. Hudba je to poriadne energická, dosť priamočiara, proste death s prvkami grindu na veľmi slušnej úrovni.
Prvým obrovským (z cekého festivalu asi najväčším) prekvapením bolo pre mňa vystúpenie francúzov SCARVE. Bolo to hlavne kôli tomu, že som o tejto kapele zatiaľ nepočul. Hrajú veľmi originálny, melodický death metal s dvomi spevákmi.
Kôli neúprosnému slnku som bol nútený dať si ďalšie očerstvenie pričom som bohužiaľ nestihol ENDLESS a COLP.
Ďalšiu brutálnu deathovú smršť na Áčku predviedla PANDEMIA. Nevidel som ich vystúpenie už zo dva roky ale buď sa poriadne zlepšili alebo jednoducho stačí keď má kapela namakaný zvuk.
Oželel som vystúpenie INFECTIOUS GERMS a sústredil som sa na prvú hlavnú hviezdu DANCE MACABRE. Keďže som v zostve zahliadol ľudí z ANCIENT RITES, trochu som sa obával, či to nebude niečo podobné ale DM je o dosť jemnejšie a má bližšie skôr ku gotike ako k metalu. Skvele tam pasoval aj ženský vokál, o ktorý boli niektoré skladby obohatené.
Na vedľajšie pódium som sa tento večer bol už len nazrieť ako funguje znovuzrodený DISSOLVING OF PRODIGY ale pravdu povediac, staršia tvorba mi pasovala viac.
Hlavné pódium obsadili ďalšie hviezdy NEGLECTED FIELDS z Lotyšska. Keďže ich tvorbu trochu poznám, vedel som, že ma čaká hodnotný zážitok ale realita bola ešte o niečo lepšia. Výborný, technický death metal s klávesami miestami pripomínajúci riffy už nežijúceho death metalového génia Chucka Schuldinera s parádnym zvukom, no čo viac si môžem priať.
Techniku potom vystriedala nekonečná brutalita v podaní rakúšanov BELPHEGOR. Z bubeníka tejto skupiny som mal pocit, že je robot. Tak rýchlo, presne a hlavne dlho som nepočul asi naživo hrať ešte žiadneho bubeníka. Keď k tomu pridáte black-deathové riffy a brutálny vokál je z toho kvalitná hasenica.
Hlavnou domácou hviezdou bol brnenský ROOT. Vystúpenie otvorilo asi desať minútove predstavenie synchronizovaného pľuvania ohňov, o ktoré nebola núdza ani počas celého koncertu. Hralo sa predovšetkým z novinky Black Seal a keďže uprednostňujem prvé tri albumy, musím povedať, že minuloročné vystúpenie sa mi po hudobnej stránke páčilo viac. Po vizuálnej stránke som však ešte pôsobivejší koncert nevidel. Koncert ukončil ohňostroj, čo som zatiaľ na koncerte videl len po Ozzym Osbournovi (ten bol samozrejme omnoho väčší).
Holanďania CALLENISH CIRCLE zahrali rýchly melodický death metal, ktorý ma však už aj vďaka stále sa stupňujúcej únave veľmi nestrhol. Svoj set zakončili na úrovni zvládnutou cover verziou Pull The Plug od klasikov DEATH.
Poľský BEHEMOTH som videl už štvrtý krát ale prvý krát s dobrým zvukom. Takto je to skutočná lahôdka pre fanúšikov extrémne rýchleho, beštiálneho blacku s deathovými pasážami.
Na záver vystúpili američania INCANTATION a to už bol skutočný koniec. Zvuk ako z CD, rýchle bicie, krkolomné riffy, stále sa meniaci rytmus. Brutalita made in USA. Lepšie ukončenie som si ani nemohol priať. Škoda len, že som kôli únave (proste som postojačky zaspal) musel zaľahnúť už asi po piatej skladbe.
Myslím, že aj napriek počiatočným obavám a technickým problémom na vedľajšom pódiu sa festival podaril ešte lepšie ako minulý rok. Z kapiel, ktoré boli napísané v priloženom letáku neprišli len HYPNOTIC SCENERY a ABORTION a kôli technickým problémom si veľmi nezahrali ani IMMORTAL TEARS. Po organizačnej stránke by som vytkol hlavne malú konkurenciu medzi stánkami s jedlom (celý prvý deň bol len jediný) z čoho vyplýval aj strašne malý výber. Každopádne sa už teraz teším na budúci ročník.

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]