[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Brutal Assault vol. 007
Tiamat (SWE), Incantation (USA), Callenish Circle (HOL), Ancient Rites (BEL), Behemoth (PL), Root (CZ), Sear Bliss (HUN), Neglected Fields (LAT), Undertakers (ITA), Belphegor (AUT), Mastic Scum (AUT), Godless Truth (CZ), Hollenthon (AUT), Danse Macabre (BEL), Scarve (FR), Intervalle Bizzare (CZ), Deepred (FIN), Lunatic Gods (SK), Cock And Ball Torture (GER), Dark Gamballe (CZ), Endless (CZ), Tisíc let od ráje (CZ), Dying Passion (CZ), Alienation Mental (CZ), Pandemia (CZ), Darkside (AUT), Bethrayer (CZ), Ingrowing (CZ), Pathology Stench (SK), Thalarion (SK), Infliction (ITA), Inner Fear (CZ), Galadriel (SK), Tortharry (CZ), Rays Of The Sun (CZ), Sungate (SK), Melancholy Pessimism (CZ), Colp (CZ), Dissolving Of Prodigy (CZ), Seeds Of Sorrow (AUT), Immortal Tears (CZ), R.E.T. (CZ), Poppy Seed Grinder (CZ), Malignant Tumour (CZ/HOL), Protest (SK), Hypnotic Scenery (CZ), Abortion (SK), Six Degrees Of Separation (CZ), Ciaff (ITA), Orkrist (SK), Barracuda (CZ), Coward (CZ), Brainwash (ITA), Martyrium Christi (CZ), Infectious Germs (CZ), Lovecraft (CZ), Avenger (CZ), Mater Monstifera (CZ), Ravenarium (SK), Mincing Fury Mortura (CZ)
23.-24.8.2002, starý kameňolom - Hvozd u Konice

Hádam najznámejší letný festival v česko-moravsko-slovenských končinách venujúci sa výhradne metalu BRUTAL ASSAULT sa v dňoch 23. - 24. augusta 2002 dočkal už svojho siedmeho pokračovania. Organizátori to tento krát vôbec nemali ľahké, veď kvôli nedorozumeniu (?) s Mestským úradom sa približne dva týždne pred konaním akcie museli rozlúčiť s areálom amfíku v obci Náměšť na Hané, ktorý podľa fotiek vyzeral pre náš účel veľmi vhodne, a prakticky tak začať odznova. Podarilo sa im však festival prehodiť do 12 km vzdialeného kameňolomu pri obci Hvozd u Konice a aj dostatočne o tejto zmene informovať. Na kľude im určite nepridali ani v tej dobe intenzívne zúriace povodne, ktoré sa pravdepodobne podpísali aj pod celkovú návštevnosť.
Do miesta konania sme sa vybrali už štvrtok poobede, aby sme si tento predĺžený a dlho očakávaný víkend poriadne užili. Keď sme dorazili na miesto činu, náš prvý dojem bol, že tu sa snáď ani nič diať nebude. Jediné, čo nás čakalo, bol jeden pivný stan, ktorý síce fungoval a výdatne kŕmil prvých z najprvších návštevníkov, ale to k dobrému fesťáku asi úplne nestačí. Pri ďalšej obhliadke sme zistili, že po pódiách zatiaľ niet ani stopy, ale že nejaká väčšia konštrukcia sa chystá v strede malinkého kameňolomu. Ako sa nám neskôr potvrdilo, bol to základ pódia "A", ale kde sa tam malo zmestiť béčko, na to bolo treba fakt bujnú fantáziu. Tak sme založili náš stanový tábor v strede obrovského poľa určeného na tento účel, na ktorom sa zatiaľ bojazlivo krčili asi dva stany. I počali sme sať....
Kto sa niekedy zúčastnil akéhokoľvek hudobného festivalu, vie, že všetky účinkujúce kapely sa jednoducho NEDAJÚ vidieť. To sa samozrejme nepodarilo ani mne a tak sa ani nebudem snažiť ponúknuť Vám kompletnú reportáž zahŕňajúcu všetky kapely. Pri písaní tohto reportu som si pre osvieženie pamäti dopomohol CD kompiláciou obsahujúcou pesničky od 24 z približne 60 vystupujúcich kapiel, ktorú k vstupenke tradične dostal každý návštevník (osobne sa mi táto tradícia veľmi pozdáva, aj keď grafika tohtoročného CD a vlastne aj plagátov v štýle Jamesa Bonda a 007 podľa mňa celkom vhodná nebola). Mnohé kapely, ktoré som videl, hlavne z druhého dňa, mi v tom návale hudby proste neutkveli v pamäti alebo ma jednoducho nezaujali, čo je na festivaloch pomerne častá diagnóza. Kapely, ktoré som vôbec nevidel, sa budem snažiť aspoň vymenovať.
Namiesto INNER FEAR, ktorí kvôli vytknutému členku bubeníka zahrať nemohli, festival otvorili domáci COWARD. Ich pomalý metal v štýle Machine Head, Pantery či novšej Sepultury neponúkol nič svetoborné, avšak ľudia otrávení čakaním na značne posunutý začiatok festivalu sa bavili a boli radi, že už konečne niečo hrá. Béčko bolo v tej dobe stále v štádiu výstavby a vyzeralo to s ním dosť bledo, do kameňolomu oproti štvrtku zmeneného takmer na nepoznanie sa však zmestilo. Coward vystriedali fíni DEEPRED, ktorých dopredu hnal predovšetkým riadne zdivený spevák pôvodom z Hondurasu, ktorý hutný death okorenil slušným growlom. Ľudí postupne pribúdalo a vpredu už o život trsalo zopár predčasne najebaných týpkov. Prvou v našich končinách známejšou kapelou boli TISÍC LET OD RÁJE, ktorí mali akýsi nejasný zvuk. Boli jednou z mála kapiel, ktoré nemali na áčku dobrý zvuk, na béčku bola situácia trochu iná, ale o tom ešte bude reč. Spevák z TLOR robil dosť veľkú show, speváčka disponujúca nevinným čistým hláskom ale aj škrekom mu v tom výdatne dopomáhala. INGROWING pod vedením ručiaceho basáka na nás vysypali prvý death/grindový náter večera, v ich podaní štandardne na úrovni. Nasledovala kapela DYING PASSION, ktorá sa mi naživo vždy pozdávala. Oproti poslednému koncertu, ktorý som mal možnosť vidieť asi pred rokom, sa mi zdalo, že DP dosť pritvrdili. Nie som si istý, či dovtedy hrávali s basákom, tento krát to však bola práve basa, ktorá ich hudbe dodala predtým miestami chýbajúcu tvrdosť. Aj speváčka a pravdepodobne vedúca súboru bola na javisku oveľa živšia a divšia ako inokedy, čo celému ich setu dodávalo životaschopnosť, výrazne podporovanú aj dobrým zvukom.
Približne v tomto čase začalo so značným oneskorením oproti pôvodnému rozpisu fungovať aj "B" pódium. Prvú kapelu, ktorú som tu videl, boli POPPY SEED GRINDER, čo znamenalo, že som premeškal LOVECRAFT, DISGUSTING, SEEDS OF SORROW a HYPNOTIC SCENERY (posledne menovaní vraj nedorazili). POPPY SEED GRINDER s dvoma gitarami a bez basy zhurta spustili priemerný grind, poháňaný bubeníkom s dvoma rytmičákmi. Druhý rytmičák umiestnený naľavo od hajtky bol určený špeciálne na klepačky a že bol hojne využívaný, o tom snáď ani netreba hovoriť.
Medzitým sa nejakým omylom na áčko dostali BETHRAYER, ktorých HC v štýle Korn a podobných komerčných sračiek nemal na takomto fesťáku čo hľadať. Publikum moc neoslovili a tak boli všetci radi, keď zbalili fidlátka a pustili na pódium maďarov SEAR BLISS. Tí sa predviedli deathíkom doplneným klávesmi, ale predovšetkým v metale nevídaným pozounom. Celé to vyznelo veľmi zaujímavo a osviežujúco.
Napriek tomu, že chalanov z ORKRIST-u dobre poznám, hrať som ich ešte nevidel. Preto som bol na nich veľmi zvedavý a ich set na béčku som si nenechal ujsť. Tušil som približne, čo mám očakávať, a to sa aj do bodky naplnilo. Doom/black postavený na všadeprítomných Cromových klávesoch doplnený škrekom a gitarou oživoval spev a zobcová flauta v podaní speváčky Lýdie. Ako som sa dozvedel, nedávno bol z kapely odídený basák, čo v niektorých pasážach bolo cítiť. Spoločný osud takmer všetkých kapiel hrajúcich na béčku bol veľmi krátky čas, a doplatili na to aj Orkrist, ktorí stihli štyri skladby. Celkovo bol Orkrist solidným zástupcom slovenskej scény (jediný počas piatkového diania) a dobrý dojem nenarušila ani posledná až na druhý pokus zahratá skladba, v ktorej najprv uletel Miro (bubeník) a potom vlastne celá kapela.
Kvôli doplňovaniu kalórií v stane som žiaľ premeškal na áčku grindujúcich INTERVALLE BIZZARE, čo ma doteraz dosť serie, a na béčku CIAFF. Vrátil som sa tak akurát aby som na béčku stihol kapelu, ktorá bola pre mňa snáď najpríjemnejším prekvapením celého festu. Svoj set tu totiž predstavili česi MARTYRIUM CHRISTI. Ako už názov napovedá, išlo o black, ktorý bol však výdatne premiešaný deathom, miestami až do grindu. Trojica v klasickom zložení gitara-basa-bicie to fakt válela a medzi kapelami, s ktorými som sa stretol úplne prvý krát, vyhrala na celej čiare. Gitarista s basákom sa striedali v rôznych druhoch grcov a škrekov a bicmen do toho klepal jedna radosť. Ak som dobre videl, basák mal na svojom nástroji 5 strún a gitarista 7, a možnosti ponúknuté strunami navyše plne využívali. Svojím úprimným a úderným podaním ako aj inštrumentálnym zvládnutím si ma napriek tomu, že na black moc nie som, plne získali. Potvrdili starú známu pravdu, že aj keď kapela zrovna nehrá ten "váš" štýl, svojím živým vystúpením môže veľa zachrániť. Organizátori koncertov v Bratislave aj na celom Slovensku, vrelo odporúčam do Vašej pozornosti....
Na áčku zatiaľ svoj všakovakými elektronickými huncútstvami popretkávaný a rôznymi inými štýlmi mixnutý death (?) prezentovali DARK GAMBALLE. V akomsi zine som čítal, že by malo ísť o premenovanú kapelu s pôvodným názvom DARK, ak je to pravda, tak som ich už raz videl na nejakej akcii v Česku. Vtedy ma skôr ako svojou hudbou zaujali nástrojovým a aparátovým vybavením, ktoré bolo na špičkovej profesionálnej úrovni. Ani teraz ma veľmi neoslovili a konečný verdikt znie nič moc. To sa už ale schyľovalo k hlavným hviezdam večera, z ktorých ako prví nastúpili belgičania ANCIENT RITES. Predstavili sa so svižným blackom severského strihu. Bolo vidno, že kapela už má už čo-to za sebou a že to nie je žiadna garážovka. Ich set ma však časom začal dosť nudiť a preto som sa radšej rozhodol, že přikoupím. To set rakúskych HOLLENTHON bol o niečom úplne inom. Na ich nadupaný death som pozeral ako na zjavenie a nebolo treba ma presviedčať, aby som sa zapojil do hustého kotla dole pod pódiom. Preto ma maximálne nasralo, keď ich po štyroch (!!) skladbách zrušili. Je síce pravda, že väčšina kapiel na béčku stihla 4-5 pesničiek, ale zrušiť jedného z headlinerov festivalu, na ktorého sa navyše aj ľudia viditeľne dobre bavia, to sa predsa nerobí. Dôvod bol jednoduchý, volal sa Tiamat, a odniesli si to aj Undertakers, ktorí boli nútení vymeniť si s nimi poradie. Takže som sa dobre vytočený vybral na béčko, kde sa pre problémy s výpadkami prúdu nehralo, čo ma vytočilo ešte viac a šiel som radšej do stanu zase vylepšiť krvný obraz. Kvôli spomínaným technickým problémom na béčku nehrali IMMORTAL TEARS, ešte predtým som tu zmeškal R.E.T.
Naspäť k pódiám ma prilákal až známy riff, ktorý som po niekoľkých sekundách úspešne identifikoval ako "Pull the Plug" od Death. To práve svoju zvukovú skúšku na už fungujúcom béčku zakončili TORTHARRY, čo mi podstatne vylepšilo náladu. Tortharry mali začať hrať hneď ako dohrajú Tiamat na áčku. Tak som sa vybral na ten namyslený zázrak pozrieť. TIAMAT ako najväčšia hviezda celého festivalu mali jednoznačne najviac ľudí a priestor pred pódiom bol fakt poriadne napchatý. Čiastočne to bolo spôsobené aj tým, že na béčku sa akurát nehralo (žeby zámer?). Pravdupovediac, Tiamat ma vôbec nezaujal. Pozrel som si prvé tri skladby a keď som v nich nenašiel absolútne žiadny náznak oživenia monotónneho stredného rockového tempa s bicími na spôsob bum-čvach, pobrali sme sa s Jimim radšej kaliť zraky k stanom. Naspäť sme sa vrátili až na spomínaných TORTHARRY, ktorým sa Tiamatom uspaté publikum podarilo prebudiť. Mimoriadne som si vychutnal opäť zahranú deathovskú klasiku "Pull the Plug". Na áčku zakončili piatkový program taliani UNDERTAKERS, ktorí mali pôvodne hrať pred Tiamatom. Ich našlapaný grindeček som v polospánku sledoval len polovicou mozgu, druhou som si už predstavoval spacák....
Sobotu na áčku odštartovali taliani INFLICTION. Pripravili si pre nás svižný deathový nášup, v ktorom ma zaujal predovšetkým basák, z času načas používajúci tappingy. Na béčku to poriadne zostra odpálili MINCING FURY. Už podľa názvu sa dá usudzovať, že išlo o beštiálny grind/mince core, v ktorom sa dvaja speváci pretekali v tom, kto zo svojich hlasiviek vydoluje hrozitánskejší zvuk. Chvíľami to celé znelo skôr ako na bitúnku, kde niekto strašne trápi bližšie neidentifikovateľné zviera. Na ráno to bol pekný výplach, ktorý ma mimoriadne uspokojil, len tak ďalej, chlapci. Môj ďalší typ pre usporiadateľov koncertov....
Na áčku to medzitým rozbalili ALIENATION MENTAL, ktorí za Mincing Fury čo do brutality vôbec nezaostávali. Ich extrémny death/grind bol však oveľa pestrejší, plný zvratov, breakov a podobných haluzí. Ani spevák sa neflákal a jeho grcák bol tiež ťahaný niekde z päty. Táto dvojica kapiel bola dramaturgicky na ráno veľmi dobre zvolená a každý, kto ich videl, musel byť aj po včerajšej náročnej noci úplne prebratý.
Ďalej sa pokračovalo v o niečo zmiernenom tempe. Na béčku som si pozrel asi 20 sekúnd z kapely MATER MONSTIFERA, viac som nezniesol. Úbohý omaľovankový black s automatickým bubeníkom v podaní starých fotrov bol väčšine sledujúcich na posmech a opäť si musím položiť otázku, ako sa dostali na takýto fesťák. Čiastočnú odpoveď môže dať ich skladba "Nevinnost" z kompilačky, ktorá znie úplne inak, celkom dobre a vôbec nie ako s automatom. Naživo to bolo ale naozaj nepozerateľné a bolo len na dobro veci, že kvôli problémom s naprogramovaným bubeníkom odohrali iba dve skladby.
Z mne nevysvetliteľných príčin som z LUNATIC GODS videl len poslednú skladbu, čo ma moc nepotešilo. Nevidel som ich hrať už niekoľko rokov a preto som bol na nich zvedavý. Podľa tej poslednej veci môžem usúdiť, že ich hudba sa mierne zmenila, predovšetkým úloha klávesu sa mi zdala podstatne dôležitejšia ako som si pamätal. SAD HARMONY nahradili na áčku pôvodne plánovaných GODLESS TRUTH, žiaľ, nevidel som, rovnako ako MORTURA a AVANGER na béčku. To som sa už chystal na ďalších slovákov RAVENARIUM, na ktorých som bol zvedavý nielen kvôli svojej dočasnej osobnej zaangažovanosti v tejto kapele. Nový materiál, ktorý sľubovali na koncerte predstaviť, som snáď jediný okrem členov kapely poznal, takže keď spustili, bol som nervózny aj za chalanov. Žiaľ moje najčiernejšie očakávania týkajúce sa zvuku sa naplnili. Ak si zvukár niekedy počas fesťáku vybral naozaj slabú chvíľku, tak to bolo práve počas vystúpenia Ravenaria. Máloktorá kapela sa na béčku mohla pochváliť naozaj dobrým zvukom, ale pri tomto sete sa z reprákov valila totálne nezrozumiteľná masa gitarových šumienok, v ktorých som mal aj ja problém nájsť jednotlivé riffy a linky. Všetko sa zlievalo do hroznej guče, s ktorou neviem prečo zvukár absolútne nič nerobil. Rovnako neviem pochopiť, ako je možné, že nebolo takmer vôbec počuť rytmičák (!). Námaha chalanov s komplikovanými Feďovými kompozíciami proste vyšla totálne navnivoč. Ako väčšina kapiel na béčku, stihli len štyri skladby.
Kvôli Ravenariu sa mi "úspešne" podarilo nevidieť nemcov COCK AND BALL TORTURE, čo ma dosť sralo. Už názov hovorí, že muselo ísť o ďalší extrémny set tohto festu. Ako som sa neskôr dozvedel, išlo o hezký grindeček s dvoma zboostrovanými kanalovými growlami. Škoda-preškoda!!!! Kvôli nejakým tým kalóriám som zase takmer zmeškal PATHOLOGY STENCH, a to by som bol vrcholne nasratý. Stihol som aspoň posledné tri skladby, v ktorých potvrdili postavenie slovenskej jednotky vo svojom štýle. Ich total brutal death metal nemilosrdne ako parná lokomotíva prevalcoval všetko čo mu stálo v ceste. Škoda len, že som Báru a spol. nevidel od začiatku....
Po Pathology Stench sa áčka ujali ďalší slováci THALARION. Tí sa ukázali s klasickým setom v ich podaní. Treba povedať, že zmena v ich line-upe, pri ktorej príchod druhého gitaristu umožnil spevákovi vyhodiť klávesy a sústrediť sa len na spev a trsanie, prišla podľa mňa vhod. Medzitým som na béčku zmeškal SIX DEGREES OF SEPARATION a okrem poslednej pesničky aj BRAINWASH, takže sa nebudem vyjadrovať. MASTIC SCUM z Rakúska na áčku rozbalili skackavý HC/grindeček, ktorý dopredu hnali dredový gitarista a bubeník. Na béčku zatiaľ naše sobotné popoludnie príjemne spestrili RAYS OF THE SUN. Kvalitný doom so ženským vokálom nemôže snáď uraziť žiadneho metalového priaznivca. Po nich so svojim death/grindom nastúpili slováci PROTEST. Vystriedali ich česi COLP, ktorí hrali trash jak sa sluší a patrí, miestami až moc líznutý Obituary. Na áčku zatiaľ v mojej neprítomnosti odohrali SCARVE. Prišiel som však včas, aby som si pozrel mne odporučenú kapelu ENDLESS. Pravdupovediac, okrem basáka hrajúceho na bezpražcovej base ma nezaujali. Keďže slnko prakticky celý deň nemilosrdne pálilo, bolo nutné nezanedbávať pitný režim. Vďaka tomu som nevidel alebo si nepamätám hneď niekoľko kapiel po sebe, na áčku to boli PANDEMIA, DANSE MACABRE a čiastočne BELPHEGOR, na béčku potom INFECTIOUS GERMS a BARRACUDA. Hlavne posledne menovaná Barracuda ma mrzí, keďže raz som ich už na nejakej akcii zmeškal a ich skladba "The Beast" z festivalovej kompilácie sľubuje veľmi kvalitný trash/death. ABORTION s vtipálkom Leprom na čele nedorazili a tak sa miesto nich na béčku hneď objavili iní slováci, GALADRIEL. Aj ich set bol kvôli postupujúcemu času značne skresaný. Stihli v ňom niekoľko čerstvých kusov z pripravovanej albumovej novinky "From Ashes & Dust", celkovo zahrali tradične kvalitne. MALIGNANT TUMOUR hrajúci po nich do ľudí nasázeli veselý mince core, ktorý kľudným black/doomom prestriedali DISOLVING OF PRODIGY.
To sa však už na áčku schyľovalo k hlavným zahraničným hviezdam večera, medzi ktoré patrili už spomínaní rakúšania BELPHEGOR, lotyši NEGLECTED FIELDS a holanďania CALLENISH CICRLE. Únava, ktorá sa na mne prejavovala stále viac, mi však nedovoľovala si ich vystúpenia dostatočne vychutnať, keďže som sa šetril na to najlepšie, čo ešte len malo prísť. V prípade obitroch menovaných kapiel bolo vidno, že chalani to s muzikou myslia vážne a svoje sety zvládli so skutočnou profesionalitou. Hlavne z technicky premakaného deathu na lotyšský spôsob som mal pocit, že o ňom ešte budeme počuť, a veľmi ma potešilo, keď som po koncerte zvláštnou kombináciou slovenského, anglického, ruského a lotyšského jazyka prehodil s chalanmi zopár slov. CALLENISH CIRCLE sa zase okrem iného blysli coverom "Pull the Plug" od Death, ktorý na tomto feste už znel. Medzi tieto kapely sa ešte vtesnal domáci ROOT, ktorý som takmer celý prekecal s neznámym týpkom o rôznych progresívnych úchylnostiach, takže nebudem hodnotiť. Pomedzi to som ešte stihol na béčku obzrieť aj MELANCHOLY PESIMISM, z ktorého sa mi nezachoval žiadny pamäťový záznam a slovákov SUNGATE, ktorý festivalový program na béčku končili aj minulý rok. Produkcia Sungate sa vôbec nezmenila, stále ponúkajú inštrumentálne nenáročnú muziku bez vokálov stojacu a padajúcu na neodmysliteľných klávesoch, ktorú od totálnej nudy zachraňujú iba pestré klávesové aranže. To už vo festivalovom programe zostávali iba dva neodohraté sety, z ktorých hlavne ten prvý ma vrcholne zaujímal....
A potom to prišlo. Na áčku totiž so svojou riť trhajúcou zmesou deathu a blacku vystúpili poľskí pekelníci BEHEMOTH. Ich besnenie som už párkrát na vlastnej koži zažil a tak som vedel, že sa skutočne je na čo tešiť. Bez preháňania bol toto jeden z najlepších koncertov aký som kedy videl, svet okolo mňa prestal existovať. Bezradne som čumel na vražedné vyčíňanie týchto zverov, pri ktorom som nevedel, či sa mám smiať, plakať, vytrsať zo seba dušu alebo to len jednoducho sledovať s otvorenou hubou. Neuveriteľný mi pripadal predovšetkým výkon bubeníka. Keď spustil svoje beštiálne superrýchle dvojkopové klepačky, guľomet mohol ísť z fleku do piče. Vždy keď som si myslel, že to už nie je možné, že veď aj to je iba človek a raz sa musí unaviť, to hovado spravilo megazložitý break a ešte zrýchlilo. Nemohol som uveriť tomu čo vidím a počujem, k čomu prispievali aj zvyšní členovia kapely. Gitaristi sa predháňali v divokých sólach, pri ktorých som mal pocit, že im nestačí hmatník a basák stváral na svojom 5-strunovom nástroji také veci, ktoré ani neviem popísať. Do toho všetci, vrátane bubeníka (!!!!), neúnavne krútili vrtuľky. Proste totálny 60-minútový odjeb do úplne iného rozmeru, z ktorého sa len ťažko vracalo naspäť na Zem. Čakal som od tohto setu všeličo, ale toto ma úplne odrovnalo. Bez najmenšieho zaváhania môžem povedať, že išlo o najlepšie vystúpenie celého festivalu a aj keby tu hrali len Behemoth, vyhodené peniaze by som vôbec neľutoval. Potešilo ma, že moje nadšenie so mnou zdieľalo mnoho ďalších ľudí, ktorí boli toho svedkom.
Celý fest zakončili kvalitne brutálnou death metalovou show amíci INCANTATION, z ktorej som síce ešte zvládol pár úvodných kúskov, ale po Behemothe som už nemal ani silu ani chuť sledovať akúkoľvek kapelu. Cestou do stanu som si povymieňal dojmy s kdejakými známymi aj neznámymi a keďže v nedeľu ma čakala cesta domov autom, žiadna bujará after party sa nekonala a polomŕtvy od únavy som sa narval do spacáku.
Napriek pôvodným obavám, ktoré vznikli, keď sme na miesto dorazili vo štvrtok poobede, sa nakoniec celý fest vydaril. Zúčastnilo sa na ňom približne 2000 - 2500 ľudí, čo bol oproti minulému roku pravdepodobne pokles, ale tento krát to kvôli malému areálu bolo len na dobro veci. V prípade účasti organizátormi predpokladaných až 5000 ľudí by to bol na takom malom priestore vyslovene masaker. Rovnako kvôli menšiemu počtu divákov sa vypuklejšie neprejavili ani ďalšie nedostatky, ktoré organizátori nie celkom docenili. Medzi ne patrilo napríklad jedlo, ktoré sa predávalo až v jednom stánku a ďalej vec, ktorú som ešte na ŽIADNOM ČS-festivale nezažil dostatočne zvládnutú, a to sú hygienické zariadenia. 15 plastových hajzlíkov a jeden žľab s tečúcou vodou, o ktorej nebolo celý čas známe, či je pitná, situáciu naozaj nezachráni. O tom, ako to na týchto zariadeniach vyzeralo v sobotu, hádam netreba hovoriť, a ako to vyzeralo v nedeľu, to si radšej ani nepredstavujte, ale nejaká nechutne fekálna grindová banda by mala o čom hrať a spievať minimálne do ďalšieho roku. Všetky spomenuté nedostatky sa ale dajú čiastočne ospravedlniť skutočnosťou, že organizátori museli veľmi krátko pred festivalom začať všetko vybavovať nanovo. Celkovo bol festival ale veľmi fajn a už teraz sa tešíme na ďalší ročník.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]