[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Brutal Assault vol. 8
Kataklysm (CAN), Malevolent Creation (USA), Pungent Stench (AUT), Novembre (ITA), Hollenthon (AUT), Pyaemia (HOL), Necrophagist (GER), Disavowed (HOL), Depresy (SK), Root (CZ), Equirhodont (CZ), Godless Truth (CZ), Contrastic (CZ), Pathology Stench (SK), Ador Dorath (CZ), Onset (CZ), Inner Fear (CZ), Ephel Duath (ITA), Opera IX (ITA), Agathocles (BEL), Silent Stream of Godless Elegy (CZ), Cerebral Turbulency (CZ), Locomotive (CZ), Imperial Foeticide (CZ), Disfigured Corpse (CZ), Tisíc let od ráje (CZ), Return to Innocence (CZ), Six Degrees of Separation (CZ), Sorath (CZ), Surgical Dissection (SK), Laniena Mentis (CZ), Rays of the Sun (CZ), Editor (SK), Dysanchely (SK), Animé (CZ), Despise (CZ), Avenger (CZ), Scenery (CZ), Memoria (CZ), Shaark (CZ), Ador Dorath (CZ), Agony (CZ), Ebola Joy (CZ), Mortifilia (CZ), Abstract (SK), !T.O.O.H.! (CZ), Sacrist (CZ), Bethrayer (CZ), Varso (HUN), Absurd Conflict (CZ), Asgard (CZ), YBCA (CZ), Craniotomy (SK), Forrest Jump (CZ), Virtual Void (CZ), Death Sentence (CZ), Draco Hypnalis (CZ), Adultery (CZ), Morgain (SK), Hecate (SK)
7.8.-9.8.2003, Hvozd u Konice (CZ)

Páchateľ sa vraj vracia na miesto činu, a tak ôsme pokračovanie festivalu BRUTAL ASSAULT Shindy lokalizoval opäť do okolia kameňolomu v katastri obce Hvozd u Konice. Po prvýkrát dianie natiahol do trojdňového predĺženého víkendu, naskytla sa totiž príležitosť odchytiť na štvrtok hviezdy prvej veľkosti Kataklysm a Malevolent Creation z ich spoločnej európskej púte. Keďže za posledný mesiac-dva som mal cestovania po festivaloch a koncertoch po vlastnej osi až-až, využil som možnosť dopravy metalbusom organizovanom z Bratislavy (zdravím Šimon, Džony, a všetci, čo v tom mali prsty....). Cesta prebehla bez väčších komplikácií, dokonca ani na hraniciach to nebolo také husté ako by sa dalo čakať, ale keby tí colníci vedeli, čo bolo v tom buse chlastu.... Samozrejme zopár tínedžerov nezabudlo predviesť, že dokonale sprasiť sa dá aj za pár minút.... No ale hlavne že bola sranda, aj keď mi dosť vadili ku koncu až príliš časté napúšťacie a (vypú)šťacie pauzy....
Cieľ sme dosiahli okolo pol druhej, a to nás hneď čakalo prvé prekvapenie. Tentokrát sa kempovalo na opačnej strane cesty ako minulý rok, čo by až tak nevadilo, keby nebolo celé pole posiate asi 30-centimetrovými ostro vytŕčajúcimi zbytkami nejakého poľnohospodárskeho produktu. Že sa na nich dali pekne doškrabať nohy, to asi netreba dodávať, navyše, kto si chcel postaviť stan, musel si svoj flek najprv pekne vytrhať.... Takže až po tejto pestovateľskej vložke sa spustil tradičný festivalový program, teda kapely a chlast. Nepriamu úmeru poznajú všetci, čím viac chlastu, tým menej kapiel a naopak, takže každý sa mohol zariadiť po svojom. Samého ma prekvapilo, aký veľmi vhodný pomer sa podarilo namiešať mne, a to bolo dobré, pretože rozhodne bolo načo pozerať. Len toho spánku keby som pridal viac.... Ale poďme radšej na program, spať sme sem neprišli.
Štvrtok 7.8.: Hecate, Morgain, Adultery, Draco Hypnalis, Asgard, Absurd Conflict, Sacrist, !T.O.O.H.!, Animé, Thorium, Return To Innocence, Malevolent Creation, Kataklysm, Agony, Mortifilia, Abstract
Takže celé to okolo tretej odštartovali HECATE, a teda bol to začiatok veľmi sľubný. O kapele som v živote nepočul, o to viac ma prekvapilo, keď vysvitlo, že sú tu od vedľa z Banskej Bystrice. Šestica sa predviedla s niečím, čo sa dá označiť ako doom/rock/death s veľmi zaujímavými inštrumentálnymi pasážami a miestami pochybne znejúcim mužským vokálom. Celé to bolo skôr na počúvanie ako na trsanie, a trsať zatiaľ aj tak nemal veľmi kto. Veľmi nádejný pre ďalší priebeh bol aj zvuk, bez problému sa dali rozoznať obe gitary, basa, bicie i kláves. A veru zvuk sa podarilo udržať v hraniciach počúvatelnosti až na pár výnimiek takmer celý čas, takže za toto sa Shindy hanbiť nebude. No ale späť ku kapele, Hecate mi spôsobili prvé príjemné prekvapenie festivalu. Snáď len jednu výčitku ešte, možno keby sa až tak veľmi nechceli podobať na Opeth a pridali viac toho vlastného, bolo by to ešte lepšie. Ak budete mať možnosť niekde Hecate obzrieť, urobte tak!
MORGAIN až tak veľmi nemusím, preto som ani veľmi neľutoval, keď som sa dozvedel, že na to hodili klacek, a tak nastúpili rovno ADULTERY. Na začiatku som bol presvedčený o tom, že títo starí fotríci hrajú thrash/death, čím dlhšie som to však počúval, tým viac to znelo ako black s veľmi divným škrekom, takže teraz fakt neviem. V každom prípade, po Hecate to bolo dosť slabé.
Na DRACO HYPNALIS som bol zvedavý, odkedy som si prečítal Martinovu spoločensko-kritickú recenziu na ich minuloročný promáč. Zjesť sa to dalo, ale do kolien som nešiel. Trio predviedlo technický väčšinou black v zložení vokál, gitara, basa a mašina. Inštrumentálne to bolo fakt na úrovni, vokál mi až tak nesedel. Pri takejto tvorbe mohli vo zvuku viac priestoru dostať neobvykle zložité basové linky, ktoré boli žiaľ dosť prehlušené gitarou. Čo sa týka bubeníka, ten bol naprogramovaný celkom fajn, nebolo až tak počuť, že ide o automat, ale pohľad na spoteného živočícha mi je predsa len viac po srsti. Vypočuť si ich štúdiovú prácu by však vôbec nemuselo byť od veci a asi to aj v blízkej dobe urobím.
Mimoriadne horúce počasie, ktoré v našich zemepisných šírkach už niekoľko týždňov trápi všetko živé i neživé, neušetrilo ani Brutal Assault, takže dodržiavať pitný režim a chladiť si búdku tieňom aj vodou bolo bez preháňania životne dôležité. Vďaka týmto skutočnostiam som zmeškal nasledujúcich ASGARD, ABSURD CONFLICT, SACRIST i !T.O.O.H!. Čo sa týka Asgard a Sacrist, vôbec netuším, o čo ide, takže neviem, či treba ľutovať. Keby som videl Absurd Conflict a !T.O.O.H!, nevadilo by mi to, ale prežijem aj bez nich. Navyše, o kvalitnú muziku sme aj tak nemali núdzu, v tomto čase sme si totiž s Golom a Jimim spravili v aute malú King Crimson progress party. Na moju radosť sa okrem neveriacky hlavou krútiacich okoloidúcich pristavilo aj zopár znalcov, takže skvelá zábava. A keď už som začal o tom počasí, patrilo by sa to aj dokončiť, denné tropické páľavy v noci vystriedala fakt neuveriteľná kosa, takže z extrému do extrému....
Naspäť k pódiu som dorazil až na ANIMÉ, hrajúcich voľajaký rokec, ktorý sa má možno podobať na Sad Harmony alebo niečo podobné. Spevák mal hlas úplne ako týpek z Placeebo.
Dáni THORIUM na poslednú chvíľu nahradili grinderov Cerebral Turbulency, ktorí ostali bez gitary. Niežeby som CT nemal rád, ich koncerty stoja vždy za to, ale videl som ich nedávno na Obscene a tak som bol zvedavý, čo Shindy zohnal miesto nich. Myslím, že touto výmenou "neprohloupil", Thorium spustili nekompromisný thrash/deathový námrd, ktorý vyvolal prvú intenzívnu trsačku doteraz iba zbierajúceho a rozbiehajúceho sa publika. Fakt obstojné, toto môžem. Boli vlastne predzvesťou toho, že dnes ešte len prídu zveriny.
Do toho sa však ešte primotali RETURN TO INNOCENCE, ktorý ponúkli husličkový doom/rock. Práve na čisto zahraných husľových melódiách to celé stálo aj padalo, Ľudovú školu umenia tu bolo jasne vidieť. Ešte vychytať tých pár nepresností, spôsobených možno trémou z hrania pred väčším publikom, a nebude sa začo hanbiť.
A naspäť k zverinám, nastupujú MALEVOLENT CREATION. Žiaľ, kým naozaj spustili, dosť dlho to trvalo. Strašne dlhé zvučenie sprevádzané bližšie nešpecifikovanými technickými problémami dosť narušili spád a tak nieto divu, že si ľudia aj zapískali. Nie je mi celkom jasné, aký problém mal bubeník ešte aj počas hrania (ďalšie dlhočizné pauzy), u nás vonku boli bicie celý čas no problem. Žeby sa chlapci hrali na väčšie hviezdy, ako v skutočnosti sú? Nakoniec ale do ľudí narvali starý dobrý thrash/death a bola z toho poriadna nakladačka.
Tohtoročný headliner KATAKLYSM pridali do kotla ďalší parádny náter. Ľudí prevalcovala ultrarýchla deathová mlátička riadená ultrarýchlym bubeníkom. Dal si aj sóličko, a práve v ňom sme viacerí dospeli k názoru, že ten totálne rýchly jednoručný virbel nebol úplne s kostolným poriadkom a zaváňalo to nejakou tou mašinkou.... No ale myslím že ľudia boli väčšinou s týmto setom nadmieru spokojní, aj keď ja som sa nemohol zbaviť dojmu, že tam toho bolo až príliš veľa stále o tom istom.
Poslednú kapelu, ktorú som dnes videl, boli AGONY. Oproti Kataklysm dosť zvoľnili tempo a vsadili skôr na jednoduché ľahko zapamätateľné melódie. Zaujímavý veľmi hlboký spev ponúkla speváčka. Viac sa toho do mňa dnes nezmestilo, takže MORTIFILIA aj ABSTRACT odohrali za mojej neprítomnosti. Trochu ma mrzí len ten Abstract, bol som zvedavý, či sa už naučili trochu hrať, keďže sú stále inštrumentálni, ale vraj to je ešte stále dosť jednoduché. Ich skladba "In the Sign of Symmetry A" na festivalovej kompilácii tomu celkom nasvedčuje, ale aspoň je tam už poriadne sólo a nepýta sa tam spev.... Takže po AGONY som sa vybral spať, aj tak kým som sa dostal do stanu, bolo pol štvrtej....
Piatok 8.8.: Craniotomy, Forrest Jump, Virtual Void, Death Sentence, Varso, Bethrayer, Avenger, Scenery, Memoria, Shaark, Ador Dorath, Pathology Stench, T.L.O.R., Godless Truth, Depresy, Novembre, Necrophagist, Ephel Duath, Root, Locomotive, Sorath, Ebola Joy
Ráno ma už niekedy okolo siedmej vyhnalo zo stanu nemilosrdné slnko, takže bolo hneď jasné, že ani dnes nám Oskar nič neodpustí.... Navyše, dnes mal meniny.... Na počudovanie som nebol až taký zničený ako by sa po včerajšom náročnom dni a 4 hodinách spánku dalo čakať, takže zbežná hygiena, nejaké kalórie do brucha a hurá na kapely. Ešte malá zástavka u Gola v aute, trochu Crimsonov do hlavy a už aj som pred pódiom. A veru dorazil som v pravý čas, piatkový budíček obstarala hlohovecká sebránka CRANIOTOMY (btw všetky tri dni zahajovali slovenské kapely, ale asi v tom netreba hľadať žiaden zámer....). Chaloši nastrkali do ľudí svoj total brutal death metal so zvieracím vokálom, to celé fakt na úrovni, takže výborný štart. Nevidel som FOREST JUMP, čo by malo byť niečo ako HC. Ak je tak, asi nie je čo ľutovať. VIRTUAL VOID predviedli iba priemerný death, počas ktorého ma od pódia odnieslo tak ďaleko, že som nevidel ani DEATH SENTENCE. Nasledovať mali VARSO, a to už som bol zase späť, lenže nedorazili, a tak nastúpili BETHRAYER. Už z minulého ročníka som vedel že to je nu "metal", takže som rýchlo zobral nohy na plecia a uložil sa zatiaľ niekde do tieňa. Čo sa týka AVANGER so škriekajúcim bubeníkom, všetci mi hovorili, že to je black, mne sa ani veľmi nezdalo, takže pri najbližšej príležitosti si ich budem musieť asi pozrieť lepšie.
Nasledovalo pre mňa najpríjemnejšie prekvapenie festivalu pochádzajúce z domácej CZ/SK scény. Kvarteto SCENERY zahralo veľmi kvalitný thrash/deathový progres s rytmickými chuťovkami a nadpriemernými inštrumentálnymi výkonmi všetkých zúčastnených. Gitaru, basu a bicie dopĺňal spevák obsluhujúci kde-tu aj kláves. Som rád, že aj v našich končinách sa dokáže urodiť poriadna kapela so slušnými hudobníkmi, ktorá vie počítať aj ďalej ako do štyri. Potom, čo som videl a počul, je len prirodzené, že odvtedy mi obidva štúdiové počiny Scenery hovoria pane a vy sa v blízkej dobe môžete tešiť na recenzie. Už som to prepočul a je to fakt pecka....
Medzitým dorazili maďarskí oneskorenci VARSO, a tak naskočili hneď po Scenery. Na túto kapelu som bol dosť zvedavý, pred nejakým časom mali hrať u nás v Bratislave na inak nie veľmi lákavom koncerte, takže keď som tam dorazil a zistil som, že nedojdú, bol som dosť nasratý. Tak som si pozrel aspoň ich stránku, na ktorej sa tvária, že hrajú strašný progres, čo moju zvedavosť ešte zvýšilo. No ale bol som pomerne sklamaný. Klasické kvarteto bicie-basa-gitara-spev spustilo zmes rocku, HC a deathu s výrazne Ozzyovským vokálom, ktorá by sa celkom dala počúvať, keby nebolo tej primitívnej rytmiky. Strunmajstri hrali dosť dobre, zaujímavý bol pohľad na ľaváckeho basáka, ktorý mal struny natiahnuté ako keby bol pravák, teda najhrubšiu dole. Fakt neobvyklý spôsob hry, niečo také som videl iba u basáka z Waltari. Takže struny boli zvládnuté v pohode, ale bubeník jasne zaostával. Škoda, keby sa tam primiešali nejaké sedmičky, devinky alebo niečo podobné, bolo by to fajn.
MEMORIA sa mi nejako v memory nezachovala, asi som bol schovaný niekde v tieni. SHAARK ukázali tradičný thrash/death s dvoma vokálmi. Časť koncertu odohrali tuším kvôli prasknutej strune iba s jednou gitarou. ADOR DORATH som videl aj nedávno na Nuclear Storm, žiaľ ani vtedy ani dnes ma so svojim doom/blackom neoslovili. To ja radšej starých známych Bystričanov PATHOLOGY STENCH, ktorí ako vždy bez okolkov do ľudí natrieskali výborný dokonalo zohratý brutal death. Predstavovali materiál z pripravovaného albumu, myslím že sa opäť máme na čo tešiť. Samozrejme svetlo sveta tradične uzrel aj kompletný obsah Bárových nohavíc, s patričným komentárom na adresu Spojených štátov. Som rád, že na Slovensku máme kapelu, ktorá sa so svojou produkciou nemusí hanbiť vystúpiť kdekoľvek na svete.
Aj TISÍC LET OD RÁJE zahrali štandardne dobre s klasickou pódiovou show v podaní Křečka a Dashi, aj keď úplne na inú nôtu. Žiaľ zvuk už taký dobrý nebol, kláves všetko zabíjal, a aby toho nebolo málo, rytmičák ako keby neexistoval. Jedna z mála slabších chvíľok zvukárov na festviale.
GODLESS TRUTH boli poslednou kapelou, ktorú som dnes nevidel. Bolo treba ísť sa obliecť a posilniť do stanu, začalo zase poriadne prituhovať. Potom už trenčiaski DEPRESY spustili svoj atmo death/black, hlavne z čerstvo vyliahnutého albumu "Psychomantum Phenomenon". Napriek tomu, že zožali výborný ohlas a nadšenie viacerých jedincov nepoznalo medze, mňa až tak neoslovili. Ale aj u nich platí, že je fajn vedieť, že na Slovensku existujú kapely, ktoré nesklamú ani na takomto fesťáku v hlavnom čase.
Nie je mi vôbec jasné, čo si Shindy sľuboval od ďalšieho účinkujúceho, talianskej kapely NOVEMBRE. Podľa mňa hrajú úplne priemerný rock s občasným zabrúsením do deathových vôd, ktorý ale predovšetkým po rozbehnutých Depresy väčšinu publika uspal. A už vôbec mi nie je jasné, ako môže o nich niekto povedať, že svojou produkciou ohrozujú postavenie Opeth.... Vôbec dávať ich do akéhokoľvek súvisu so švédskymi géniami beriem skoro ako svätokrádež.... Podľa mňa bola táto kapela veľký omyl a osobne som ju využil iba na to, aby som sa prepracoval dopredu na ďalších v poradí.
Nasledovali totiž NECROPHAGIST. Stopercentný death metal so stopercentnou technikou. Skutočný vrchol tohto žánru. Neuveriteľne náročné gitarové riffy, mrte sól a vyhrávok na všetky spôsoby, hyperaktívny basák so šesťstrunovým monštrom, to všetko v brutálnom tempe zverského bubeníka. K vlastným kompozíciám zo zatiaľ jediného albumu si pripočítajte dokonalo zvládnutý cover "Crystal Mountain" od DEATH, a na záver inštrumentálnu predzvesť nového albumu chystaného na začiatok budúceho roka, pri ktorej došlo k striedaniu stráží na bubeníckom poste. Keď nový bubeník, btw nenápadný blonďáčik, spustil svoje pekelné ultrarýchle brutálne klepačky, to už sme ani neotvárali huby naprázdno, to sme sa už iba smiali na plné hrdlo. Takto sa má robiť death metal.
Čuduj sa svete, nasledujúci taliani EPHEL DUATH, aj keď hrali niečo úplne iné, ma odrovnali rovnako, ak nie ešte viac. Na pódium vyliezli gitarista a basák v bielych košeliach a čiernych kravatách, čo vzbudilo úsmev na tvárach viacerých prizerajúcich sa. No ale smiech všetkých prešiel, keď spustili. Neskutočne namakaný a haluzový jazz/fusion/rock/metal a ja neviem ešte čo všetko zase posunul obzory môjho hudobného vnímania do nových dimenzií. Ľavácky basák sa prezentoval dvoma 5-strunovými skvostami, klasickým pražcovým MusicManom a bezpražcovým futuristicky vyzerajúcim customom so zámkovou strunovou mechanikou. Ten teda vie čo je dobré.... Gitarista samozrejme so 7-strunovým Ibanezom, ktorý plne ovládal. Bicie obstarával bezmála 50-ročný štúdiový bubeník, ktorého každá končatina bola snáď ovládaná úplne iným mozgom. Neuveriteľné, čo ten človek robil. No a ostáva nám ešte ujetý spevák. Ten dral zo seba taký srdcervúci vreskot, že v sprievode jeho agonickej choreografie som mal fakt pocit, že je v poslednom ťažení a nedožije konca setu. Do toho všetkého ešte basák púšťal rôzne sample, raz ako vystrihnuté z nejakej zlej houseovačky, inokedy zase šialené saxofónové sólo. Dúfam, že neprezradím veľa dopredu, ak poviem, že podľa mňa bola toto najlepšia kapela celého festivalu. Škoda len, že skutočne sa na ňu bavilo len cca 20 ľudí v minikotli okolo nás, ostatní len nechápavo čumeli a sem-tam hodili na pódium nejaké to pivo, čo je podľa mňa vrchol primitivizmu. Ak sa niekomu nepáči kapela, môže predsa robiť sto iných vecí, a na festivale tým skôr. V každom prípade, veľká vďaka patrí Shindymu za túto kapelu a dúfam, že v zostave budúcich ročníkov Brutal Assaultu sa podobných zoskupení objaví viac. Viem, že na to treba určitú dávku odvahy, ale v tomto prípade sa oplatilo.
Z vystúpenia ROOT som videl iba kúsok, po Ephel Duath som na to nejako nemal náladu. Big Boss sa mi zdal trochu mimo formy. Celkovo mi viac sedia veci, ktoré spieva čistým vokálom, dnes som na ne asi nemal šťastie. Z toho celého som mal pocit, že Root sa už stali akýmsi festivalovým inventárom, alebo nutným zlom ak chcete, a možno by nebolo od veci dať miesto nich nabudúce priestor niečomu čerstvejšiemu. Predsa len, aj keď partii okolo Big Bossa zásluhy upierať nemožno, s ničím prekvapujúcim už asi neprídu.
Aj z LOCOMOTIVE som videl asi iba dve skladby, a ani ich HC/thrash sa mi až tak nepozdával. Ešte slabšie na mňa pôsobil black v podaní SORATH, preto som radšej zamieril do blízkostí nalievarní. Žiaľ, nie tak dobre ako ja si s nástrahami nápojov obsahujúcich C2H5OH poradila jedna členka našej výpravy, ktorá asi mala pocit, že má v ústach príliš veľa zubnej hmoty + utrpela nejaké ďalšie sprievodné zranenia. Túto pomerne nepríjemnú epizódu spomínam iba kvôli tomu, že vo festivalovom areáli niečo ako zdravotnícky stan proste neexistovalo. Osobne zastávam názor, že každý by sa mal vedieť za každých okolností postarať sám o seba, avšak drobné či väčšie úrazy nemožno vylúčiť nikdy a vtedy je prvá, zdôrazňujem predlekárska pomoc siahajúca aspoň k základnej dezinfekcii a čistým obväzom vždy vhodná. A to ešte nehovorím o tropickom počasí, pri ktorom je privodiť si úpal úloha veľmi jednoduchá. Takže v tomto smere by to do budúcna rozhodne chcelo nápravu. Samozrejme, že som nevymyslel nič nové, na každom väčšom festivale podobné veci fungujú. Bez komentára radšej ponechám fakt, že keď sme sa s touto požiadavkou obrátili na sekuriťákov, tvárili sa, ako keby sme od nich žiadali transplantáciu srdca, obidvoch obličiek a mikrochirurgický zákrok oka zároveň.
Piatkový program zakončilo trio EBOLA JOY. Keď som to počul, bolo mi až do plaču, že som kvôli takému niečomu zostal hore do neľudskej štvrtej hodiny nočnej, či už skôr rannej. Jeden chlapík mal klávesy a strašne divno a tiahlo spieval. Gitarista strúhal najťažšieho frajera a hral tri kilá do pesničky. Poslanie tretieho člena mi nie je celkom jasné doteraz, mal však niečo spoločné s krabičkou, z ktorej išli bicie, basa a nejaké tie sample. Myslím, že sme ho celkom vtipne nazvali manuálny metronóm, alebo tak nejako. Proste hrôza, a preto radšej rýchlo do stanu.
Sobota 9.8.: Editor, Dysanchely, Despise, Imperial Foeticide, Six Degrees Of Separation, Disfigured Corpse, Laniena Mentis, Inner Fear, Onset, Rays Of The Sun, Disavowed, Strommousheld, Contrastic, Pyaemia, Hollenthon, Agathocles, Equirhodont, Pungent Stench, S.S.O.G.E., Surgical Dissection, Y.B.C.A.
Ani túto noc som nespal viac ako štyri hodiny, slnko zo stanu rýchlo vyhnalo všetko, čo nebolo v bezvedomí. Keďže do jedenástej, kedy sa malo začať hrať, bolo ešte dosť času, načali sme posledné zásoby. Vďaka tomu som nevidel otváračov EDITOR, z diaľky som však začul niečo o skurvenej červenej čiapočke.... DYSANCHELY som vidieť chcel, žiaľ dostal som sa iba po distrá k Belovi a Skokanovi (zdravím!), s ktorými to bola ako vždy plodná zábava. Potom prišla na rad nedeľná chvíľka prasopalov. DESPISE v zostave dve gitary, dve basy, spev a automat ponúkli brutálny death/grind s kvalitným frontmanom. Len neviem, načo tam boli dve basy, bol to taký bordel, že nebolo počuť ani jednu.... IMPERIAL FOETICIDE = 1 DESPISE, takže sa pokračovalo v podobnom duchu s tým istým chrochtákom, len na pódiu bolo o jednu gitaru a basu menej. Pribudol však živý bicmen, aj keď na elektronických bicích, čo sa v takejto tvorbe až tak často nevidí.
Keďže slnko fakt pieklo, išiel som sa na chvíľu uložiť hlbšie do útrob kameňolomu, kde sa dalo schovať v tieni. A ako som si tak ležal, zrazu som sa zobudil, práve keď dohrali LANIENA MENTIS. Videl som ich nedávno na Obscene, takže nevadí, ale prespal som aj SIX DEGREES OF SEPARATION a DISFIGURED CORPSE.... No čo už. Plne ma prebrali až INNER FEAR v úplne prekopanej resp. zbytkovej zostave. Ostal len bubeník a jeden gitarista. A tá speváčka mi je tiež nejaká povedomá.... Aháááá, to len Anghelina schudla zo 20 kíl a spieva jej to tiež akosi lepšie! Napriek personálnym problémom a odchodu frontmana to IF šľape stále výborne. Raz darmo, kde je dobrý bubeník, tam toho až tak veľa nechýba....
Pravdepodobne hlad bol príčinou, prečo som nevidel ONSET a RAYS OF THE SUN. Ale na Holanďanov DISAVOWED som už bol späť a v plnej sile. Preboha, to bol grind.... Bubeník ničil všetko okolo seba brutálnymi klepanicami, kopák a šroťák mu síce išli cez procesor, ale stálo to za to.... Proste parádna maštaľ s príslušným kotlom a hustým stagedivingom. Poslednú vec si dali so spevákom z PYAEMIA, ktorí hrali dve kapely po nich a to sa už dalo tušiť, že to bude na podobnú nôtu. Medzitým však ešte treba zo slušnosti spomenúť STROMMOUSSHELD, vraj poľský avantgardný black, neviem, nevidel som, ale hlavne CONTRASTIC. Ich elektro/rock/grind bol ako vždy úplne namakaný. Gitara, basa, rev a hlavne ľavácky bubeník s minimalistickou súpravou počítajúcou len kopák, šroťák a nejaké tie plechy. Ďalšie výborné vystúpenie na tomto festivale, teším sa na pripravovaný materiál, z ktorého hrali dosť veľa. Zdalo sa mi, že novinka nebude až taká divoká, ale o to haluzovejšia.
No a naspäť do maštale, je tu už spomínaná opäť holandská cháska PYAEMIA a ich brutálny gore/death/grind. Takýto nátresk sa len tak nevidí. A ten nenormálny bubeník, to proste treba zažiť. Popisovať kotol asi nemá veľmi cenu. Proste chliev jak zákon káže.
Rakúšania HOLLENTHON ma dosť zaujali na minulom ročníku, aj keď vtedy stihli iba štyri veci. Aj dnes som ich chcel vidieť, ale žiaľ na začiatok ich setu mi nevyšiel krok.... Pomalší death s klávesami a orchestrálnymi pasážami púšťanými z CD si bez problémov získal väčšinu publika, ktoré si pýtalo viac. Žiaľ čas tlačil, a tak sa aspoň líder Martin Schirenc pripomenul, že o chvíľku bude naspäť s Pungent Stench. Neviem čím to je, ale minulý rok sa mi páčili o niečo viac....
A už tu máme belgických nezbedníkov AGATHOCLES. Na úvod pozdrav "dobrú noc" a každému je všetko jasné. Grind/mince, ktorý nemá s duševným zdravím nič spoločné. Peklo na pódiu, peklo pod pódiom. K takémuto kotlu treba radšej preventívne pristaviť dve sanitky.... No a samozrejme ďalšie obvyklé atribúty koncertov Agathocles: trojstrunová basa, holá riť etc.... Žial to všetko s dosť úbohým zvukom. Kde bol rytmičák????
Big Bossov bočák EQUIRHODONT ma absolútne nezaujal. Pozrel som dva kusy a hybaj do stanu na chvíľku sa natiahnuť. To som už bol smrteľne unavený, takže som v momente zaspal. A spal by som asi až do rána, keby sa môj spolubývajúci neprišiel do stanu posilniť. Takže vďaka za zobudenie (zdravím Seki) a poď ho rovno na PUNGENT STENCH, ktorých neradno zmeškať. Na pódium vybehli ako inak v čiernych reverendách, ktoré dali po pár skladbách dole, aby tak odhalili zvedavým zrakom spodnú bielizeň (či skôr vlastne čiernizeň), akú nosia deathové legendy.... Aj oni rozpútali riadnu veselicu, ktorú zaklincovali coverom "La Bamba" od Los Lobos. Martin Schirenc a jeho kamaráti ukázali svoju pravú tvár a po hodinke zmizli v zákulisí.
Zaradiť SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY na čas okolo druhej hodiny nočnej nebol asi najlepší nápad, viac by sa asi hodili na poobedie/podvečer. Navyše po Pungent Stench dosť veľa ľudí zamierilo k stanom, ostali iba skalní. SSOGE hrali tiež hlavne z chystanej novinky, jasne vychádzajúcej z predchádzajúcich úspešných albumov. Na chytľavé melódie ľudia zabrali, takže ten, kto ešte vládal, sa bavil. Avšak aj na samotnej kapele bolo vidno, že takáto nočná hodina im nie celkom vyhovuje.
Kľudný doom vystriedala opäť zverina, tentokrát v podaní SURGICAL DISSECTION. Ich priemerný brutal death však nezaznamenal väčšiu odozvu, za čo určite môže aj veľmi nezrozumiteľný zvuk. Je to škoda, ale o tretej v noci v poslednú festivalovú noc už naozaj nie som ochotný lúštiť z hmatníkov gitarové riffy.
Poslednou kapelou celého fesťáku bol psychiatrický krúžok združený (zase!!) okolo Big Bossa zvaný YBCA. Spustili zmes evergreenov svetových i československých vo viditeľne alkoholických úpravách. Tak sme si mohli vypočuť starý Team, samozrejme Včielku Maju s tradičným kostýmom, ale napríklad aj "All My Loving", ktorú im, podľa vlastných slov, ukradli nejakí Beatles.... Išlo hlavne u zábavu a recesiu, takže hudobnícke chyby prípadne kompletne pokazené pesničky nikomu veľmi nevadili. Veď potúžení boli nielen účinkujúci, ale samozrejme aj hodne preriedené obecenstvo. YBCA dohrala niekedy o štvrtej, a to už bol najvyšší čas zaliezť nadobro do stanu.

V nedeľu sme mali až priveľa času, pretože autobus mal prísť až o druhej poobede. No nevadí, veď chalani to organizovali po prvýkrát, takže odpustíme. Aspoň sme sa bez naháňania zbalili a dali trošku dokopy. Cesta naspať už bola kľudnejšia, všetci mali toho dosť a tešili sa domov na sprchu a posteľ.
Na záver treba ešte raz zdôrazniť, že na festivale sa zišli výborné kapely, možno najlepšia zostava, akú som zažil na CZ/SK fesťákoch. Shindymu sa v tomto smere naozaj zadarilo a myslím, že aj po organizačnej stránke je to z roka na rok lepšie (keď ešte budúci rok pribudne ten spomínaný zdravotnícky stan, nebude čo vyčítať). Celkovo naozaj vydarený fest. Preto ma veľmi zaskočila informácia, že sa ho zúčastnilo iba cca 1300 platiacich (na koncertoch to podľa môjho odhadu vyzeralo, že tam nejaké dve-tri tisícky sú). Toto číslo vraj pochádza priamo od Shindyho, a je pravdepodobné, že na pokrytie nákladov to stačiť nebude, čo mi je naozaj veľmi ľúto. Neviem prečo sa dostavilo tak málo predovšetkým domácich fanúšikov, návšteva zo Slovenska bola ako býva zvykom obstojná. Mám taký dojem, že ľudia sú neviem prečo strašne rozmaznaní a išli by len na festival, kde hrá Metallica, Iron Maiden, Manowar a Heloween, celé by sa to odohrávalo na lúke za ich domom a vstupné by bolo 80 korún.... Ak sa niekto tento rok chystal na Brutal Assault, určite zaváhal a kto vie, či práve kvôli tomu budúci rok bude mať kam ísť.... Kua, takto pesimisticky som skončiť nechcel.....

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]