[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Fantômas, Dalek, Mugison
18.6.2005, The Forum - Londýn (UK)

Dlho-predlho som váhal, či investovať do tejto úchylárne, predsa len, albumy takmer nepoznám a ísť na takýto koncert bez návodu na použitie sa nemusí vždy vyplatiť. Okrem toho Fantomas absolvovali predmetné turné bez môjho obľúbenca Davea Lombarda. Nakoniec zavážil fakt, že koncert bol v sobotu, a toto rozhodnutie som v žiadnom prípade neoľutoval.
The Forum, ďalší článok siete Mean Fiddler, sa nachádza v severolondýnskej časti zvanej Kentish Town. Hádam po prvýkrát sa mi podarilo v Londýne trochu poblúdiť, ale tak mi treba, keď ma viac ako správny smer zaujíma, kde ešte pred koncertom zoženiem nejaké občerstvenie:-)) Pred miestom konania ma opät privítala beznádejne vyzerajúca rada, ktorá naznačovala, že moja predstava klubového koncertu pre 300 - 400 šialencov bude úplne mimo. Opäť však trvalo iba pár minút, kým som sa dostal dovnútra, a napriek neskorému príchodu som nemal problém ani s nájdením vhodného miesta takmer hneď pred pódiom. Ako som už naznačil, počet zúčastnených osôb ma dosť prekvapil, rovnako ako aj veľkost klubu The Forum, ktorý bez problémov pojme cca 3 - 4 tisíc ľudí. Galéria na sedenie bola tento večer uzavretá, dole pod pódiom sa mohlo nazbierať tak 1500 - 2000 kusov. Najviac však moju pozornosť pútala OBROVSKÁ bicia súprava, ktorá bola umiestnená atypicky na ľavej strane pódia otočená bokom k divákom. Práve pred ňou som zakotvil a dobre som urobil. Spomínaná sada obsahovala viac komponentov ako nájdete v štandardne zásobenom obchode s hudobnými nástrojmi, a keďže na pódiu iné bicie neboli, napadla ma aj možnosť, že na nej budú hrať všetky kapely:-)) Aby som to dlhšie nenaťahoval, nebola to komerčná prezentácia firmy DW, to si len náhrada za Lombarda, bubenícka legenda Terry Bozzio rozložila svoje nádobíčko. Štyri kopáky, okolo ktorých som napočítal osem (!) pedálov; prechody, činely a perkusie sa bez preháňania spočítať nedali. Pre bližšiu predstavu odporúčam pozrieť napríklad sem, a vôbec, Terryho stránku si preklikajte celú, je na čo pozerať:-)) Kým sa ale Fantomas dostal k slovu, boli tu ešte dve predkapely, a treba povedať, že nemuseli byť. Zatiaľ čo one man projekt MUGISON bol ešte celkom pozeratelný a miestami aj vtipný (išlo o chlapíka obsluhujúceho laptop a ďalšie mašinky popri hraní na akustickú gitaru a spievaní), v prípade DALEK to bola tragédia od začiatku do konca. Trio z New Jersey totiž produkuje hip-hop a viac asi netreba dodávať. Zostáva pre mňa nepochopiteľné, prečo práve ich prichýlil Mike Patton vo svojom vydavateľstve Ipecac, ale že to Mike nemá v hlave úplne v poriadku, to snáď nikoho neprekvapí:-)) Aj keď mal každý z predskokanov k dispozícii len pol hodinku, boli to polhodinky veľmi dlhé. O to viac ma mrzelo, že práve na tomto koncerte nehrali moji obľúbenci GUAPO, ktorí sprevádzali Fantomasa na väčšine európskeho turné:-((
Počas 30-minútovej pauzy, ktorá nasledovala, zmizli z pódia "nástroje" Dalek, a pribudli mašinky Mika Pattona, ktorými bol obkľúčený takmer zo vsetkých strán. Dokonca si ich bol pred koncertom sám skontrolovať, vyzerá stále rovnako, vlasy ulízané dozadu, dnes bez briadky. Jeho pôsobisko bolo umiestnené presne oproti bicím, čo umožňovalo Mikeovi a Terrymu vzájomný očný kontakt, ktorý aj hojne využívali. V strede vzadu, opäť netypicky, sa týčili gitarový a basový aparát, ktoré obsluhovali Buzz a Trevor Dunn. Set odštartovalo intro v podaní skreslených rozprávajucích bábik. Podobne ako nedávny koncert Strapping Young Lad (report), aj toto vystúpenie bolo predovšetkým o dvoch mužoch, zhodou okolností tiež o spevákovi a bubeníkovi. Sledovať na pódiu Mikea Pattona je zážitok, o ktorom neviete, čo si máte myslieť. Geniálny šialenec (alebo šialený génius?) naplno prežíval každú jednu notu, každý jeden úder. Bolo až neuveritelné, aké zvuky doloval zo svojich prístrojov a hlasiviek, všetko dokonale premyslené a dokonalo v rytme. Svojou choreografiou doslova dirigoval zvyšok kapely, predovšetkým Terryho, na ktorom bolo napriek jeho profesionalite vidieť, že Fantomas nie je jeho domovská kapela a že iba zaskakuje. Väčšinu skladieb hral z nôt (!), prípadne sa riadil Mikeom. V dvoch prípadoch ich vizuálna komunikácia zlyhala a pasáž začínali odznova. Mike si kvôli tomu z Terryho patrične uťahoval, ten mu však zadarmo nič nedaroval a párkrát svoje breaky poriadne predĺžil, čím Mikea očividne vyviedol z miery. Ich vzájomné doberanie sa bolo dobrou zábavou pre kapelu i publikum. Inak však hral Terry Bozzio ako z iného sveta a môžte si byť istí, že žiadna súčasť jeho sady nebola lapačom prachu a že všetky poriadne potrápil. Strunmajstri Buzz s chemlonovým výbuchom na hlave a Trevor Dunn v šiltovke boli obrazne i doslova trochu v úzadí, ich úlohou bolo predovšetkým poriadne zahustiť, zašumieť a pritvrdiť muziku. Vo všeobecnosti sa na popis hodinového besnenia Fantomasa ťažko hľadajú slová. Najmä z prejavu Mikea Pattona som mal dojem, že súčasná medicína na to zatiaľ nemá pomenovanie a už vôbec nie liek. Za neutíchajúci aplauz sa Fantomas odmenil minútovým prídavkom, po ktorom sa definitívne rozlúčil. Trvalo mi niekoľko dní, kým som si v hlave zrovnal, čo som to vlastne videl, v jednom som však mal jasno: bol to zatiaľ najlepší koncert, aký som v Londýne navštívil.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]