[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Brutal Assault 2005
štvrtok 11.08.: Mrázek, Oblomov, Ahriman, Greedy Invalids, Despise, Solfernus, Natron, Silent Stream Of Godless Elegy, Gadget, Textures, Obituary, Lord Belial, Pathology Stench, Coward
piatok 12.08.: Scenery, Hecate, Hazy Decay, Return to Innocence, Casketgarden, Ahumado Granujo, Six Degrees Of Separation, Disfigured Corpse, Shaark, Isacaarum, Disillusion, Negura Bunget, Depresy, Belphegor, Root, Callenish Circle, Agathodaimon, Forgotten Silence, Dissolving Of Prodigy
sobota 13.08.: Ethereal Pandemonium, Gutted, Abstract, Pigsty, Onset, Alienation Mental, Happy Death, Memoria, The Rays Of The Sun, Despise, Squash Bowels, Sad Harmony, Lost Soul, Equirodont, Krisiun, My Dying Bride, Necrophagist, Ador Dorath, Contempt, Made By The Fire
11.-13.8.2005, Svojšice u Přelouče (CZ), 2.deň

Šiesta hodina ranná znamenala pre podaktorých len príchod k stanu a hlboký spánok. O to ľahšie sa však rozbiehal piatkový deň, keď ho hneď z rána odpálili Scenery. Technický death metal výrazne ovplyvnený tvorbou Death zanechal opäť silný dojem a ranným vtákom sa naskytlo jedno z najsilnejších vystúpení piatkového dňa. Slovenskí zástupcovia Hecate splynuli s priemerom a útek k stanom sa javil ako rozumejšie riešenie.
Z Return To Innocence som stihol iba poslednú skladbu, čo som si trieskal hlavu ešte pár hodín potom... Škoda, mám ich rád. Ale dokonale som si šiel užiť aspoň kapelu po nich, ktorá je ozaj mojou obľúbenou, sú to Maďari Casketgarden, ktorí hrajú presne to, čo mám ja na metale rád - smrtonosné riffy a neskutočný vokál. Nemôžem si pomôcť, ale tento človek by dokonale položil aj samotného boha z At The Gates, keby mal tú možnosť. Presne podľa očakávania zahrali skvelý set, prišlo aj na covery od At The Gates a Carsassu, to bola paráda... . To som ešte netušil, čo ma bude čakať po tejto skvelej kapele. Teda tušil som, ale tešil som sa na to, že konečne ich uvidím na živo. Reč je o hyper kapele Ahumado Granujo, ktorých CD mi už dlhší čas ničí moju aparatúru doma, no ale toto čo sa rozpútalo na pódiu a pod ním som teda ani v brutal snoch nesníval. To bolo peklo. Kapela to začala ládovať do všetkých vo veľkom štýle, grindeček ako má byť, prasačí vokál a to všetko bolo tradične podporené techno samplami. Taký kotol čo sa vytvoril pod pódiom, taký zatiaľ nemala žiadna domáca kapela na tomto feste. Dve skladby som si aj ja skočil, ale po chvíľke som bol vyfľusnutý het, no moja váha asi nieje vhodná na grind metanicu (ja som zas nestačil s dychom, asi si nevyberieš :) ).
Po tomto šialenstve som si musel dať pekný oddych pri pivku, a tak som len z lavičky pozeral Six Degress Of Separation, no dážď ma vyhnal do pivného stanu. Opäť som strávil dlhý čas debatovaním a do areálu som sa dostal zas až na záver kapely Shaark, ktorých už tak dokonale poznám, že by som na skúške zahral celý ich set naspamäť. Ale uznávam, že sú fakt dobrí. A už sme sa všetci tešili na krvavú sado párty v podaní kultovky Isacaarum. Ach, tieto postavičky milujem! Čo iné sa od nich dalo čakať ako skvelé vystúpenie. To snáď ani nemusím komentovať. Zas klasické úchylné oblečenia, krvavá lázeň, no a tá muzika, to je jedno veľké grind peklo. Ani sa nečudujem, že majú toľko fanúšikov po celom svete.
Po skončení tejto "análnej sondy do študákovi duše" som zas potreboval ošetrenie domácich lekárov vo výčape a moje srdce sa sústredene pripravovalo na vystúpenie kapely, ktorú mám hrozne rád a vlastne od koncertu v Bratislave sme takpovediac kamošmi. Píšem o transylvánskej Black kapele Negura Bunget. Ich tradičný Black metal je dokonale prepojený s melodikou ich kraja a musím poznamenať, že tak ako hrajú Black oni, to nerobí veľa kapiel. Je len škoda, že neprišiel druhý gitarista, to by bol úplný balzam na moju dušu, ale aj v tejto zostave dokázali, že prekážky nie sú neprekonateľné a odohrali skvelý set. Na tomto mieste patrí dík Shindymu asi nielen v mojom mene, že ich pozval na svoj festival, a tým potešil naše duše lačniace po podobných kapelách.
Nasledovala kapela Depresy, ktorú som si vychutnal radšej z lavičky, lebo po celodennom státí a chodení to je dosť únavné. Ale klasika, boli štandardne dobrí, niet čo dodať. Paradoxne zase ja musím vyjadriť opačný názor. Opäť otrasný a nečitateľný zvuk, hudba pôsobila ako balvan a skladby z albumov sa len ťažko rozoznávali. Depresy preberte sa zo slávy, posledné dva roky je to slabé!
Ďalšia kapela, na ktorú som sa tešil, bola Belphegor. Videl som ich už síce, ale ich vystúpenia sú tiež jedným z tých, ktoré sa nezabúdajú a človek to chce vidieť znovu. A tak sa aj stalo na tomto feste, satanáši nešetrili nikoho, drtili do nás svoj rýchly Black metal až som mal pocit, že za chvíľku sa otvorí peklo a všetci fans sa prepadnú kamsi do nenávratna. Vystúpenie to bolo skvelé, čo potvrdil aj ohlas fans.
Nasledovala kapela Root, ktorú som teda po výkone Belphegoru nepotreboval vidieť a pokaziť si ten zážitok. Tak som si dal oddychovku v stane a vypočul si to prefiltrované z diaľky. Pravdupovediac, celý kolektív Incipitum využil azyl a po nafotení Rootu sa utiahol ku stanom a k novej fľaši pochutiny, ktorá priniesla očakávané ovocie. Výsledkom bolo ozrejmenie si Belovho (ak ma pamäť neklame) hudobného zaradenia tvorby Root ako "župan metal", či pri skladbe s tromi šestkami ako "mathematic black metal" (tentoraz pravdepodobne z našich hláv).
Na Callenish Circle som dorazil až v druhej polovici vystúpenia. Zas až taká strata to nebola, lebo ich poznám z iných koncertov a ako som si stihol všimnúť, tak sa ani veľa nezmenilo, ale profesionalita ostala. Pomaly sa už blížila kapela, na ktorú som sa tešil dnes už od poobedia a rozhodne som si ich nemohol nechať ujsť... Agathodaimon sú banda, ktorá búra hranice medzi fans Black metalu a ostatnými štýlmi, pre každého sa tu nájde to svojské, ale predsa len, sú to skvelí muzikanti a po zážitku v Nemecku som bol rád, že ich zas uvidím. Nesklamali ma, práve naopak, boli úžasní! Povedal by som, že pre mňa skvelý klinec do rakvy dnešnej noci. Po tomto vystúpení som už ozaj nemal náladu na nič iné, len si dokonale uchovať túto atmosféru a ísť na posledné pivo a potom sa oddávať spánku.
Keď som spomínal výborné vystúpenie Scenery, tak určité zlepšenie priniesli ešte raňajšie progresívne hrátky Forgotten Silence. Predovšetkým skladby z pripravovaného albumu majú neskutočnú pôsobnosť a rytmiku, už aby bol vonku! Poslednými osadníkmi pódia boli Dissolving of Prodigy a zázrak sa po predošlej kapele rozplynul. Hudobne na úrovni albumu, avšak vokál javil hlavne z úvodu setu veľké medzery.

[ Darkoldus, Tomáš ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]