[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

James LaBrie, Evergrey
30.4.2005, Mean Fiddler - Londyn (UK)

Členovia DREAM THEATER sa zrejme nevedeli dočkať vydania nového albumu "Octavarium" a následného intenzívneho koncertovania, a tak si krátili čas ako vedeli. Pred nejakou dobou sa dal vidieť v akcii Mike Portnoy s Fates Warning (report), John Petrucci sa pripojil k dvojici Joe Satriani a Steve Vai na japonskú časť turné G3 (za bicími opäť Mike), no a James LaBrie brázdil Európu v rámci turné k svojmu sólovému albumu "Elements of Persuasion". A keďže turné neobišlo ani Londýn, bol program na slnečný sobotný večer spečatený.
Klub Mean Fiddler je súčasťou siete priestorov po celom Londýne, ktorá ponúka útočisko pre hudobné podujatia všetkých druhov a veľkostí. Konkrétne Mean Fiddler sa nachádza v úplnom centre mesta, na ulici plnej muzikálových a divadelných scén. Hneď vedľa klubu je ďalšie tradičné koncertné miesto, známejšia londýnska Astoria, patriaca mimochodom do tej istej siete ako Mean Fiddler. V čase môjho príchodu okolo 17:45 (otvorenie bolo avizované na 18:00) bolo vidno pred klubom kratučkú radu, až keď som prišiel bližšie mi došlo, že rada pokračuje za rohom dalšími tridsiatimi metrami, tak som sa poslušne zaradil na koniec. Púšťať začali s približne trojminútovým meškaním, a verte či nie, za desať minút som bol vnútri. Čo sa týka predkapiel, ešte deň pred koncertom som za týmto účelom navštívil stránky klubu, DT i Jamesa, na túto tému nikde ani slovo, keď som však v distre zbadal veci Evergrey a hlavne nad pódiom plachtu s rovnakým nápisom, došlo mi, ktorá bije. EVERGREY odštartovali svoj trištvrtehodinový set pred akurátne zaplneným klubom (okolo 400 kusov). Pre mňa to bol prvý kontakt s ich tvorbou, miestami ma zaujali, miestami ani veľmi nie. Najmä pri početných agrometalových pasážach som sa dosť trápil, ale celkovo bezchybný profesionalne zvladnutý set nemohol uraziť. A keby to Evergrey tak okato nepreháňali s pózami, nacvičenou choreografiou a koženými nohavicami (v prehriatom klube to musela byť fakt rozkoš, bubeník mal nohavice pre istotu latexove:-)), mohol byť vysledný dojem ešte lepší. Ak niekde narazím na CD Evergrey, rád prepočujem, zháňať si ich však zrejme nebudem.
Nastala krátka úprava pódia, zaujímavé bolo, že obaja vystupujúci zdielali bicie a časť aparatúry. James LaBrie a výborná doprovodná kapela nastúpili na pódium za obrovského jasotu publika a set odpálili otváracou skladbou z aktuálneho albumu "Crucify". Že James nebude dnes skúšať žiadne lacné triky, objasnil hneď po prvej skladbe vetou "….and we are not gonna play any fucking Dream Theater tonight", čím si vyslúžil z publika zmiešané reakcie. Svojho chlebodarcu však nezaprel, jednak mal prsteň s logom DT, a jednak "Elements of Persuasion" z pesničkovejších vecí DT jasne vychádzajú, aj keď výsledok je samozrejme niekde inde. Táto kapela by na nejaký kúsok z archívu DT určite mala, pretože všetci hudobníci boli vynikajúci. Veľkým prekvapením pre mňa bol neznámy gitarista Marco Sfolgi, ktorý bez problémov zvládal ako tvrdé riffovačky, tak aj ultrarýchle či precítené sóla. V jeho hre bolo jasne počuť obdiv k Johnovi Petruccimu, ktorý pri nahrávaní albumu pomohol svojim know-how, navyše Marco hral na gitarach MusicMan John Petrucci Signature Model. Gitara i celá kapela mali výborný zvuk, miestami fakt brutálny sound mal na svedomí 7-strunový nástroj použitý asi v polovičke skladieb. Klavesák Matt Guillory (Dali'S Dilemma), ktorý je s Jamesom spoluautorom hudby na albume, sa svojim umením tiež rozhodne nedal zahanbiť. Rytmická sekcia, ktorá nahradila dvojicu Bryan Beller (Steve Vai) a Mike Mangini (Extreme, Annihilator) účinkujúcu na albume, bola takisto skvelá, či už bubeník John Macaluso (Ark, Malmsteen, Riot atd) vyvádzajúci na skromnej súprave, alebo basák Andy DeLuca (Aghora) s čertovsky dlhými a čertovsky rýchlymi prstami. Čo ma však po technickej stránke prekvapilo najviac, bol výkon Jamesa Labrieho. Rôzne živáky DT zaznamenávajú pomerne dosť Jamesových úletov, či už po melodickej alebo technickej stránke, dnes však James spieval bez preháňania dokonale. Navyše pôsobil veľmi sympatickým dojmom a svojou charizmou navodzoval v klube veľmi príjemnú a uvolnenú atmosféru. Neustála komunikácia s fanúšikmi, podávanie rúk, priateľský prístup - proste James to u mňa dnes vyhral na celej čiare. Keď to porovnám s naškrobeným pózerským vystupovaním Evergrey…. Počas koncertu si James regeneroval hlasivky čajom z termosiek, a naozaj som za celý dvojhodinový set ani raz nezaznamenal, že by nejaký tón nevytiahol alebo že by nestačil s dychom. Ak som správne postrehol, aktuálny album odznel celý, vystúpenie doplnili skladby z Jamesoveho projektu Mullmuzzler. V krátkej inštrumentálnej skladbe sa predviedli gitarista s klávesákom, sólo si dal aj bubeník. Publikum si vymohlo niekoľko prídavkov a myslím, že odchádzalo domov spokojné po všetkých stránkach. Som rád, že som sa po počiatočnom váhaní na tento koncert nakoniec vydal, behom mesiaca sa mi tak podarilo vidieť v akcii Mikea Portnoya a Jamesa LaBrieho. Dúfam, že čoskoro konečne uvidím naživo aj kompletný Dream Theater.
P.S.: Fotky z tohto a z ďalších koncertov turné je možné nájsť napríklad tu.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]