[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Opeth
30.9.2003, Arena - Viedeň

Náhodným browsovaním v útrobách teletextu rakúskej verejnoprávnej ORF som naďabil na tento koncert OPETH, o ktorom nevedeli ani najskalnejší fanúšikovia kapely. A keďže do Viedne je to z BA čoby kameňom dopľul a slinou dohodil, bol náš program na posledný septembrový večer spečatený. Koncert v rámci DAMNATION tour sľuboval dva hodinové sety, prvý venovaný rovnomennej albumovej novinke, a druhý skladajúci sa zo starších vecí. Pre fanúšikov neodolateľné lákadlo....
Cesta ubehla v pohode, až na zvedavého rakúskeho colníka (rád by som vedel, akú výpovednú hodnotu mala pre neho informácia, že ideme na koncert Opeth, tváril sa síce múdro, ale neverím, že vedel o čom je reč). Rovnako aj pred Viedňou trápenou častými dopravnými zápchami som mal celkom rešpekt, ale nakoniec sme na miesto činu šťastne dorazili, a keby sa navigátor Jimi bujaro nezabával na nejakej storočnej oplzlej historke, dokonca by sme trafili aj hneď, a nemuseli sme prvýkrát prejsť okolo Areny bez povšimnutia:)). Pre tých, ktorí nevedia o čo ide (tiež som mal tú česť premiérovo), Arena je bývalá továreň, v súčasnosti funkčne rozdelená na nalievareň s možnosťou organizovania koncertov pre asi stovku ľudí, väčšiu halu určenú pre cca 300 až 400 členné obecenstvo, a napokon open-air priestranstvo s kapacitou dajme tomu 4 tisíc kusov. Koncerty sa tu konajú pomerne často, okrem miestneho undergroundu zavíta z času na čas aj niečo väčšie a známejšie, v októbri sa chystá napr. Entombed.... No a dnes samozrejme viac-menej švédsky Opeth, ktorý svoje nádobičko podľa očakávaní rozbalil v spomínanej väčšej hale. Na jej dverách nás čakal oznam, že začiatok koncertu sa posúva z pôvodných 20:00 na 21:00, a tak sme mali pomerne dosť času, kým začnú púšťať dnu. Vyzdvihnutie lístkov za predpredajovú cenu (16 €), ktoré sa dali objednať cez internet, prebehlo bez problémov, takže za toto udeľujem Arene dobrý bod (aj keď stránka vyzerá dosť amatérsky....). Ďalšie príjemné prekvapenie na nás čakalo vo vestibulovom bare, keďže do samotnej haly ešte nepúšťali, a týkalo sa cien občerstvenia: pivson za 2,50, pollitrová kola po 2 euráče.... Osobne som vo Viedni čakal iné pálky. Už vôbec nie také priaznivé, ba priam až šialené však boli ceny merchandisingu. Trička boli krásne, ale nad sumou 28 € ohŕňali nosom aj domáci. Raritkou boli čierne minitangáče s červeným opethovským óčkom za tuším 8 €, prípadne cigaretové papieriky Opeth za 4 €.... No a keď som už načal to osadenstvo, tak to hneď aj dokončím. Čuduj sa svete, ale začuť medzi ľuďmi nemčinu bol celkom problém. Zišlo sa tu pomerne veľa Slovákov, Maďarov, Slovincov, Poliakov, Čechov (zdravíme Shindy a spol.) a kto vie kto všetko ešte, takže domáci boli v menšine.
Do haly sme sa dostali okolo pol deviatej. V zadnej časti je tribúna na sedenie, ktorú obsadili zväčša domorodci, vpredu samozrejme plac na státie a trsanie, zabraný skôr cezpoľnými. Ja som zaujal miesto hneď pri pódiu, takže som kľudne Mikaelovi mohol rozštelovať jeho Boss GT6, čím by som asi koncert úspešne sabotoval, lebo nastaviť želaným spôsobom túto mašinku preplnenú všakovakými hračičkami nie je len tak.... A tým sa dostávame k ďalšiemu plusu pripísanému na konto organizátorov. Medzi kapelou a ľuďmi nebola žiadna medzera, ktorú by vypĺňali dôležito sa tváriaci sekuriťáci, takže žiadna zbytočná zloba, ale bezprostredný kontakt kapely a obecenstva. Pre môj celkový dojem z koncertu mimoriadne dôležitý faktor. No ale prejdime k hudbe....
Dve minútky pred deviatou sa na stmavnutom pódiu za zvukov intra objavujú štyri vlasaté postavy. Svojich fidlátok sa chytajú už za nadšeného potlesku celej haly a líder Mikael Akerfeldt spustí úvodnú vybrnkávačku skladby "Windowpane", jednotky z aktuálneho albumu Damnation. Pripája sa celá kapela a mne je hneď po prvých taktoch jasné, že ich žeriem kompletne aj s topánkami, a nie som sám. Takú atmosféru, akú sú schopní vytvoriť títo chlapci, som snáď ešte nezažil. Neopísateľné. "Windowpane", btw hranú s kapodasterom na druhom pražci všetkých gitár vrátane basy (!), strieda "In my time of need". Mikael mení elektriku za akustiku, sadá na barovú stoličku a sústredí sa na spev, gitaru pripája len do refrénu. Na "Death whispered a lullaby" sa opäť vracia k elektrike, aby sa do refrénu pripojil ďalšou náročnou brnkačkou a vystrihol nádherné sólo, vlastne ako skoro v každej skladbe. Moju obľúbenú "Closure" začína opäť na španielke. S touto skladbou sa chlapci trochu pohrali a oproti albumu ju predĺžili a ku koncu viac vystupňovali. Práve skvelá záverečná citlivo stupňovaná pasáž bola natiahnutá. Jej úvod využil Mikael opäť na výmenu akustiky za elektriku a odstránenie barovej stoličky, bubeník ju začal s uvoľnenými strunami na rytmičáku. Po krátkom stoptime vyplnenom klávesovým akordom (bubeník zapína struny) to už rozbalili naplno a krásu tejto až orientálne znejúcej pasáže odhalili v plnej paráde. Bubeník postupne zrýchľuje rytmus skoro až na punkové obrátky (rýchlejšie už dnes hrať nebude....) a skladba končí. Ako som usúdil neskôr, pre mňa vrchol celého koncertu. Po "Hope leaves" si bubeník zapaľuje cigaretu, nasleduje totiž "To rid the disease", v ktorej sa bicie pripájajú až v polovičke. Ďalšia v poradí je inštrumentálna "Ending credits" a Damnation set končí iba Mikael s klávesákom albumovým outrom "Weakness". Ak sa vám zdá, že album Damnation odohrali kompletne od začiatku do konca, máte dobrý postreh, bolo to presne tak. Potom odchádza aj klávesák a Mikael sám na španielke pridáva ďalšiu precítenú skladbu. Obdivuhodný sólo výkon. Po tejto skladbe som očakával krátku prestávku vyplnenú prestavbou pódia a hlavne rozšírením bicích, ale nič také sa nedialo, takže už je jasné, že dnes sa metalovej tvorby Opeth nedočkáme. Zvyšok kapely opäť prichádza na pódium a spúšťa set starších skladieb z albumov "Still Life" a "Morningrise", doplnený coverom od DEEP PURPLE "Soldiers of Fortune", to všetko v nezmenenom lyrickom rockovom duchu. Po približne 100 minútach sa Opeth pokúšajú schovať v šatni, ale divácky aplauz ich vytiahne späť na pódium, aby skvelý koncert zakončili skladbou "Harvest" z "Blackwater Park". Na ich tvárach vidno široké úsmevy (vlastne počas celého koncertu), Mikael necháva spievať ľudí a vychutnáva si výbornú atmosféru. Potom cestu do hľadiska nájde už len jedno brnkatko, jedna palička, zopár podpisov a mne neostáva nič iné, len sa vrátiť naspäť na Zem.
Ako sa dá vydedukovať z dosiaľ napísaného, vo viacerých náročných brnkačkách prenechal Mikael gitarové party na vysokého chudého chlapíka Petra Lingrena, aby sa mohol sústrediť na spev. Sóla respektíve vyhrávky si však všetky nechal pre seba, čo z celého koncertu robilo výrazne feelingovú záležitosť. Bubeníkovi Martinovi Lopezovi z jeho veľkej dvojkopákovej zostavy použitej napr. aj na tohtoročnom With Full Force (report) ostala len malá rocková sada s mnohými činelmi. Už pri počúvaní Damnation som si všimol, že to vie aj v takýchto podmienkach. Naživo bicie obmenil vo viacerých pasážach a celkovo hral zložitejšie a pestrejšie, aj sa k nemu párkrát Mikael obzrel s úsmevom v tvári, že čo sa to deje, ale všetko išlo bezchybne ďalej. Najnenápadnejším členom bol basák Martin Mendez. Aj keď sa mi jeho hra páčila viac na nedávnom With Full Force, svoje dva Fendery Jazz Bass obsluhoval čisto a bez zaváhania. Kapelu na Damnation tour sprevádza aj spievajúci klávesák, ktorý výborne dokresľuje albumovú atmosféru. Zdalo sa mi však, že klávesy zneli naživo trochu neisto a za inak dokonale zohratou kapelou pokrivkávali....
Po koncerte jednotliví členovia postupne vyliezli pred halu medzi ľudí, ochotne sa fotili a rozdávali podpisy. Pokecať si s Mikaelom bol naozaj zážitok, trochu sme ho namotali nech prídu hrať aj na Slovensko. Ako skvelí ľudia sa ukázali všetci členovia, stále tu bola vo vzduchu tá neopísateľná priateľská a kľudná atmosféra.... Potom nám už neostávalo nič iné, len vybrať sa na cestu domov, veď už bola pol noc. Aj keď som domov dorazil smrteľne unavený, neodolal som a pustil som si Damnation.... Celkovo výborný koncert, a keby som v nedávnej dobe nevidel dvakrát naživo KING CRIMSON (17.júna 2003 v Prahe a 15.júla 2003 v Budapešti), radil by som ho vo svojom rebríčku možno ešte vyššie....

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]