[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Vader, Rotting Christ, Anorexia Nervosa, Lost Soul
19.10.2005, Black Pes - Praha (CZ)

Dlhoočakávaná udalosť sľubujúca zabehnuté zahraničné kapely zvučných mien a zahŕňajúca rozsiahlu časť hudobného spektra tvrdších odrôd metalovej muziky odštartovala ešte pred mojim príchodom. Ba čo viac, poľská štvorica Lost Soul hrala už v dobe, keď sa dnu tlačil asi stohlavý dav prahnúci po poriadnom koncerte. Možno by nebolo odveci otvoriť klub pred koncertom o niečo skôr, aby sa - nedá mi nepodotknúť, že platiaci - diváci dostali dnu včas.
Odsledoval som asi polovicu vystúpenia deathmetalistov Lost Soul. V porovnaní s Vader by sa dalo povedať, že produkujú "koncentrovanejší" death, zasahujúci až do brutal DM. Bicie šlapali väčšinu času na plné obrátky, vlasaté hlavy gitaristu a basáka tiež... Holohlavý frontman s gitarou v ruke hromovým hlasom dopĺňal toto kompaktné teleso. Majestátne sedemstrunové gitary B.C. Rich dostávali poriadne zabrať, technicky je kapela taktiež na vysokej úrovni. Ak ste priaznivcom tejto hudobnej odnože a Lost Soul nepoznáte, stojí za to zoznámiť sa s ich tvorbou.
Klub bol už plný, vzduch dávno vydýchaný, tak som sa vyšiel nadýchnuť a - ľudia sa ešte stále tlačili dnu!
Melodici Anorexia Nervosa sa vyjadrili, že si budú strážiť zvuk, bez ktorého sotva z ich koncertu možno mať čosi pozitívne. Teda pokiaľ nie ste dospievajúce dievča, prihliadajúce k ich vizuálnej stránke... Záväzok však nedodržali. Spočiatku bolo pekne počuť prepracovanú klávesovú linku a spev, všetko podchvíľou prehlušovali bicie. Gitary z mojej pozície počuť nebolo, presun bol v hustom dave nemožný, a tak som sa snažil spoznať aspoň čosi z toho, čo hrali. To ma prestalo baviť po niekoľkých songoch, keď sa v zvukovej hradbe postavenej na obdivuhodnej hre bicích stratili aj klávesy. Vcelku mi imponoval spevák, akurát "fuckovania" a skandovania "hey, hey, hey" mohlo byť trošku menej. Zazneli veci zo všetkých období tvorby, chytil som sa akurát trocha pri Stabat Mater Dolorosa a Sister September.
Rotting Christ - zrejme nielen pre mňa veľká neznáma tohto koncertu. Teda nie že by som netušil, s kým mám do činenia, veď "grécky Mayhem" patrí do skupiny zbožšťovaných priekopníkov v krabici s nálepkou "kult". Skôr som si nevedel predstaviť, ako vlastne Sakis & spol. naaranžujú predstavenie. Obava, že by som sa stal svedkom nejakej nepodarenej absurdnej show sa rozplynula už počas otváracieho kúsku, ktorým bola jedna z vecí (tuším Visions Of A Blind Order) z nového albumu Sanctus Diavolos. Okrem neho z vcelku počúvateľnej poslednej nahrávky zahrali ešte dve skladby. Inak boli v playliste samé poriadne veci (rozumej z albumov Triarchy Of The Lost Lovers a starších) a fanúšik si mohol zahmkať aj In Domine Sathana... Kapela pôsobila až veteránskym dojmom. Jednoduché oblečenie a poctivú hru štvorica (priznám sa, že neviem, kto súčasnú stálu trojicu na tomto turné doplnil na poste druhej gitary) dopĺňala decentným, akýchkoľek póz prostým kontaktom s publikom. Prejavoval sa vlastne len Sakis. Čerešničkou na torte bolo ozvučenie. Vysvitlo, že v Black pse nie je solídny zvuk len utopickým želaním. Neďaleko jedného z reproduktorov som počul úplne všetko a dokonale; každý nástroj, aj počas klepačkových častí. Myslím, že nie je dôležité to, kde sa koncert koná, ale kto stojí za mixom. Taká samozrejmá vec, poviete si...Ale prečo potom skoro po každom koncerte ľudia lamentujú, že nerozumeli nič z hry a sú akurát tak ohučaní? Pre mňa boli tohtoroční Rotting Christ asi naj vystúpením v roku, hoci uznám, že nie každý, kto tam bol, musí zdieľať moje nadšenie.
Vlajková loď poľského metalu, vedená Piotrekom Wiwczarekom, už dlhšiu dobu zápasí s vlnami na rozbúrenom mori. Po atmosférickom intre, typickom pre Vader, nabehla celá štvorčlenka na pľac a spustila. Rozčarovane som vyvaľoval oči na pódium - zvuk bol zas typicky "blackpsovský"... Naštastie to počas prvých dvoch songov ľudia za mixom dostali do znesiteľných medzí. Moja pozornosť sa z pochopiteľných príčin upriamovala najmä na bicie. Darek sa s kapelou za ten rok a čosi už vcelku zžil, hrá podobným štýlom ako Docent, no predsa to nie je úplne ono, vážnejšie výhrady však nemám. Oproti ostatným kapelám bolo pod pódiom ešte trochu dusnejšie, po 10tich minútach sa z gitaristov valil pot, po 20-tich už Mauser vyzeral na kolaps. Kdesi na polceste zahrali aj môj obľúbený Dark Age, tak som sa zapojil aj do hajduchovania pod pódiom... Tradičný profesionálny prístup, nadupaný death metal, proste Vader. Videl som ich už neviemkoľkýkrát, mali už vystúpenia horšie, no aj veľa lepších. Celá kapela napokon ustála ťažké podmienky a vlastne ako jediná v ten večer zahrala aj prídavok, cover Raining Blood, trošku neupravene a narýchlo ukončený. Vlastne celé sa mi to zdalo trošku bez duše a bez tej správnej "rodinnej" (doma nekomunikujem po anglicky) atmosféry.
Je škoda, že ostatné kapely, hlavne Rotting Christ, nepridali aspoň čosi. Času na to mali dosť, celé sa to skončilo už okolo 11tej. Celkovo koncert aj napriek menším organizačným pochybeniam hodnotím kladne. Sklamaní môžu byť len tí, čo prišli na Anorexiu. Pozitívny signál vyslali Rotting Christ, neutrálni mi prišli Vader, som zvedavý, ako bude kapela postupovať ďalej...

[ Dax ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]