[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

No Mercy Festival
Cannibal Corpse, Hypocrisy, Kataklysm, Carpathian Forest, Vomitory, Exhumed, Spawn Of Possession, Esoteric, Insanity Reigns Supreme, Lost Soul, Depresy, Godless Truth, Fleshless, Inner Fear, Poppy Seed Grinder
2.4.2004, Abaton - Praha (CZ)

Tak takýto festival zameraný na extrémnu muziku snáď ešte v týchto končinách nebol. Toľko metalových stálic, na ktoré sa dajú bez problémov aplikovať prívlastky typu kult, alebo legenda sa na jednom mieste v jednom čase naozaj často nezídu a zorganizovať takúto akciu chce naozaj poriadnu dávku odvahy a nasadenia. Preto hneď na začiatok skláňam veľkú poklonu tým, čo sa na organizácii tohoto zverstva podieľali.Vďaka tomu, že sa perfektne dodržiaval časový plán a chlapci z Bratislavy nie a nie doraziť, som zmeškal vystúpenia POPPY SEED GRINDER (čo ma dosť mrzí), SPAWN OF POSSESSION (čo ma mrzí naozaj veľmi, lebo som ich ešte nevidel a to, čo predvádzajú na albume Cabinet ma vôbec nenecháva chladného) a stihol som len záver vystúpenia INNER FEAR (čo je mi tiež ľúto, lebo v "novej" zostave sa mi ich ešte nepodarilo vidieť naživo).
Prvé masakrovadlo, ktoré som videl od začiatku sa volá EXHUMED. Oproti ich poslednému vystúpeniu v Black Psovi minulý rok sa mierne zmenila zostava. Hrubé struny ničil Leon del Muerte a za biciu súpravu si zasadol John Longstreth (ex-ORIGIN, SKINLESS). Po hudobnej stránke sa ale nezmenilo vôbec nič. Priamočiary, poriadne našľapaný gore-death-metal s ľahkými grindovými náznakmi pritiahol kopu ľudí a veľká sála Abatonu sa zdala plná. Začal som mať mierne obavy, ako to dopadne pri vystúpeniach hlavných hviezd. Nálada bola ale výborná a EXHUMED na tom mali veľký podiel. Škoda len trochu neprehľadného zvuku.
Medzi časom na B pódiu svoje náradie rozbalili FLESHLESS a do stále viac sa plniacej spodnej sály natlačili poriadnu death-grindovú dávku. Nie som veľkým fanúšikom tejto skupiny, ale mám taký pocit, že každým ďalším vystúpením sa mi ich muzika páči viac. Na pódiu z nich srší zohratosť a pohoda, hudba šľape ako dobre namazaný stroj, proste parádička. Zahrali dokonca novú skladbu, ktorá sa má objaviť v nejakom novom českom filme. Oproti ostatným bola trochu chytľavejšia, ale to berte naozaj s rezervou.
Kým B pódium okupovali FLESHLESS, vo veľkej sále nastúpili švédsky deatheri VOMITORY. Doteraz som sa nestretol zo žiadnym z ich albumov, ale aj napriek tomu sa mi ich vystúpenie dosť páčilo. Svižný, švédsky, pomerne melodický death síce nie je ničím výnimočný, ale napriek tomu má výborný drajv a dokáže ľudí zaujať. Neviem ako dlho by som to dokázal dobrovoľne počúvať z CD, ale na koncerte ma to celkom bavilo, aj keď ku koncu to už začínala byť celkom nuda.
Ešte šťastie, že sa dalo odskočiť do druhej sály na už rozbehnutých GODLESS TRUTH. Keď som písal recenziu na zatiaľ ich posledný album Selfrealization, nemohol som ich muzike prísť na chuť. Už na minuloročnom BRUTAL ASSAULTe sa mi však ich vystúpenie celkom páčilo a teraz to bolo podobné. Stále to síce pre mňa nie je to pravé, ale musím uznať, že GODLESSáci majú svoje kvality a v týchto končinách patria k tomu lepšiemu, čo deathová scéna ponúka.
Po nejakom tom občerstvení som sa zašiel pozrieť na vystúpenie nórskych, kultových, black metalistov CARPATHIAN FOREST. Napriek tomu, že podľa správ z ofciciálnej stránky ich vydávajúcej firmy Season of Mist bol leader (spevák a gitarista) Nattefrost zranený na pražskom vystúpení hrali vo štvorici. Ťažko povedať, či už s vyliečeným Nattefrostom, alebo s nejakým hosťom, ktorý jeho úlohu zvládal úplne bez problémov. Napriek tomu, že sa mi niektoré pasáže dosť páčili, z celkového vystúpenia som mal neurčitý dojem. Možno v iných podmienkach by vynikli lepšie, ale takto medzi samým death metalom mi ich hudba akosi nesedela.
A šup ho na Béčko, kde už v plnom prúde prebiehalo vystúpenie jediných slovenských zástupcov DEPRESY. Myslím, že predstavovať hudbu tejto slovenskej legendy je ako nosiť drevo do lesa a preto len dodám, že tentokrát hrali bez klávesáčky Giany, no ich hudbe to vôbec neubralo na zaujímavosti. Ich vystúpenie som síce sledoval len chvíľu (predsa len, hore sa už chystali KATAKLYSM), ale pôsobili perfektne zohratým, profesionálnym dojmom a myslím, že žiadny fanúšik ich muziky nebol sklamaný.
Kanadských priekopníkov hyperblastu KATAKLYSM som videl minulý rok na BRUTAL ASSAULTe a priznám sa, že vystúpenie na No Mercy ma až tak nevzalo. Jediný dôvod, ktorý ma udržal na ich vystúpení až takmer do konca bol absolútne šialený bubeník. Horko-ťažko sa mi podarilo pretlačiť na bok pódia, kde som na neho mal ideálny výhľad a priznávam sa, že som nechcel veriť vlastným očiam. Keď potom nevyše zadelil niekoľminútové ultra-hyperblastové sólo takmer som neveril, že takéto niečo je v ľudských silách. Po sóle navyše odpálili môjho obľúbeného Awakenera a po ňom ma už nadobro vytlačilo zo sály.
Z poľských LOST SOUL som si pozrel naozaj len kúsok, lebo sily začínali prudko ubúdať a ja som ešte potreboval vydržať na pre mňa hlavnú kapelu večera ESOTERIC. S hudbou LOST SOUL som sa doteraz nestretol a podľa toho kúsku, čo som videl hrajú rýchly, blasfemický, death metal s neprehliadnuteľným nádychom blackovej melodiky. Dúfam, že pri najbližšej príležitosti ich hudobnej tvorbe venujem viac pozornosti.
Z rovnakého dôvodu som len letmo zdiaľky sledoval HYPOCRISY. Jednak nemôžem povedať, že by som patril k ich obdivovateľom aj keď taký Osculum Obscenum, alebo Final Chapter majú aj pre mňa svoje čaro a za druhé bol obrovský problém pretlačiť sa čo i len trochu bližšie k pódiu. Ľudia sa však bavili úžasne a to je hlavné.
Belgičania INSANITY REIGNS SUPREME zahrali slušnú dávku viac-menej melodického, ale vlastne po všetkých stránkach obyčajného, doom metalu. Nič viac, nič menej.
Mojimi favoritmi večera boli jednoznačne briti ESOTERIC. Vystupujú žiaľ veľmi zriedka a pritom je ich hudba úplne jedinečná. Mnohým ľuďom sa síce zdá nezáživná a nudná, no keď človek pri počúvaní ich nahrávok prekoná tento pocit, odhalí za nekonečnými väzbami a zmutovanými, mnohonásobne zechovanými výkrikmi a hlbokými murmurmi, fantasticky temnou atmosférou presiaknuté náznaky melódií, aké u iných kapiel ťažko nájdete. Živé vystúpenie bolo pre mňa naozaj výnimočným hudobným zážitkom. Okrem starých skladieb zaznelo aj niečo z už pripravenej novinky Subconscious Dissolution into the Continuum, ktorú sa dúfam čoskoro odhodlá vydať nejaká firma.
Hudbu CANNIBAL CORPSE mám rád, aj keď po ESOTERIC o tak neskorej nočnej hodine to bola dosť silná káva. Bol som celkom prekvapený, že sála nebola natrieskaná až tak, ako na HYPOCRISY. Časť ľudí sa asi rozhodla stihnúť posledné metro a tým vystúpenie CC obetovať. Ja som stihol bohužiaľ len koniec, ale oplatilo sa už len kvôli starým hitovkám typu Skull Full Of Maggots, či Hammer Smashed Face. Rýchle, presne zahraté, brutálne, jednoducho výborné.
Keďže program tohoto festivalu bol absolútne nabitý, ak som chcel vidieť všetko, musel som z každej kapely niečo obetovať. Ak k tomu prirátam čas strávený so známymi, pri distrách, alebo v rade na občerstvenie z festivalu sa stala akási kompilácia (pár skladieb od každej kapely, až na tie úvodné, ktoré som nestihol). Škoda, že to nebolo rozdelené na viac dní, pretože na jeden večer to bolo pre mňa dosť veľa. Organizácia však bola na veľmi slušnej úrovni, dalo sa do sýtosti najesť, napiť aj vyprázdniť. Jediným problémom podľa mňa bolo, že takáto akcia je absolútne na hranici možností priestoru Abaton.

[ Golo ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]