r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

úvod
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
skupiny
ziny
kluby
rôzne

e-mail
guestbook

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]


Obscene Extreme 2003
10.-12.7.2003, Na Bojišti - Trutnov

Tie tri dni strávené v Prahe ubehli ako voda, ani sme sa nestihli poriadne zotaviť z festivalu WITH FULL FORCE (prečítaj si report) a už tu bol najextrémnejší víkend roka, trutnovská prehliadka perverzností všetkých druhov zvaná OBSCENE EXTREME FEST. Keďže naše pôvodne dohodnuté ubytovanie v Prahe zlyhalo, dovolím si na tomto mieste poďakovať Ľubošovi za nezištné ponúknutie náhradného ubytovania (tá odstávka teplej vody v celom dome bola fakt bonus!!). Ale poďme k veci, pretože dialo sa toho veľa. Už vo štvrtkový večer totiž v trutnovskom amfiteátri zúrila extrémna grindotéka, pri ktorej sme nemohli chýbať. Hral napr. Death, Meshugah, Mortician, na naše želanie aj Isacaarum, no proste zveriny od výmyslu sveta. Okolo pol druhej som uposlúchol varovanie ničiacich dídžejov, že aj zajtra je deň, a neomylne som zamieril do stanu. Veď asi vedia o čom hovoria....
Piatkové dianie mali odštartovať SPACE TO BEING, cestou sa im však podarilo uvariť auto, a tak česť zahájiť festival pripadla LANIENA MENTIS. Na úvod obstojný nášup, ručiacemu spevákovi spevom pomáhal basák s typickým torzom plynovej masky. Zvuk výrazne preferoval bicie a vokály, a tento trend pretrvával takmer počas všetkých kapiel. Nie príliš často sa do zvuku podarilo dobre namiešať aj gitary, a basa pri skresleniach často využívaných v takejto tvorbe mala šancu len málokedy. Inak bol zvuk celkom stráviteľný, aj keď som od neho po dobrých referenciách z minulých ročníkov čakal viac. Laniena Mentis, ako aj mnohé kapely v ďalšom priebehu, svoj set venovali nedávno tragicky zosnulému Davidovi z kapely Purulent, ktorého pamiatke bol venovaný celý festival.
Medzitým dorazili meškajúci SPACE TO BEEING, a keďže plánovaní GEORG BITCH JR zostali visieť v zápche niekde v Drážďanoch (verte mi, viem, že to je možné, vychutnali sme si to cestou z WFF), Space to Beeing využili voľný čas. Ich krátky grindový ukričaný set nebol na zahodenie. Vystriedali ich taliani (?) GRIMNES, snáď najväčšia haluz celého festivalu. Trojčlenný bordel-noice-grind-punk ponúkol maximálne divokú blasfemickú pódiovú show plnú fuckovania na džízskrajsta, v ktorej samozrejme nemohli chýbať ani nahé pohlavné orgány. Vynikal najmä uletený basák, ktorý sa striedal s gitaristom v revaných vokáloch. Jedného z mála slovenských zástupcov, žilinčanov SANATORIUM, snáď netreba bližšie predstavovať. Myslím, že odkedy sa spevu a band managementu pevne chopil basák Belo, kapela ide viditeľne smerom hore. Tentokrát to skúšajú iba v triu. Neviem, nakoľko je táto zostava definitívna, podľa mňa je však úplne dostačujúca. Brutálny death korunoval Belo strašným viacpolohovým kanálom, ktorý fakt zabíja a zaujímalo by ma, či zaňho platí stočné. Myslím, že keby to počul nejaký úradník z okresného úradu, určite by Belovi stočné vyrúbil. Výborne chlapci, len tak ďalej, mám len jedinú výčitku: Belo, čo tie tepláky? Tie teda nepôsobili veľmi profesionálnym dojmom.... Set zakončili skladbou umiestnenou aj na festivalovej kompilácii "Oral Fist Fuck".
MALIGNANT TUMOUR, vedení výrazne rozbitým gitaristom/vokálom, ktorý sa tým btw vôbec netajil, odohrali posledný koncert v tejto zostave a zároveň zverejnili výzvu pre potenciálneho nového bubeníka. Počas ich setu sa prvýkrát zišlo pod pódiom naozaj veľa ľudí a rozbehol sa aj intenzívny stagediving. Výbornú zábavu ešte umocnili klasikou od Kreatoru "Time to Raise the Flag of Death". CEREBRAL TURBULENCY už tradične znamenajú vyslovene tanečnú záležitosť vedenú besným spevákom s imidžom Rumcajsa, dnes v bielej sukni. Jeho repertoár sa skladá z revu, grcu, žaby v hrdle a charakteristických tanečných kreácií. Ani on sa nezabudol pochváliť, že je "zhulený jak pes". Nemci PUTREFY ponúkli priemerný grind, počas ktorého kotol takmer úplne zmizol. Nezabrala ani sedemstrunová gitara, ani techno slučky. Ako keby ľudia vedeli, že treba šetriť sily na ďalšiu kapelu....
Nasledovali totiž AHUMADO GRANUJO. Ak ste boli rovnako ako ja zvedaví, či to zviera dokáže naživo to, čo na albume, museli ste zostať sklamaní tak ako ja. Naživo to je ešte horšie!!!! Toto nenápadné chlapčiatko zo seba bez väčšej námahy súkalo taký chrocht, že hocktorý zachrípnutý mutujúci diviak môže zavrieť krám. A to prosím bez akejkoľvek elektroniky! Čurby síce zdôrazňoval, že na festival by ľudia nemali brať žiadne zvieratá, ale toto sa sem našťastie predsa len nejako dostalo. K tomu si primyslite dobre mastný grind, a poriadny prasopal s techno intrami je na svete. Zaujali aj texty, taký "Nakladaný Temelín" vôbec nie je zlý nápad.... Pre mňa najpríjemnejšie prekvapenie festivalu!
Bolo jasné, že ďalšia kapela to bude mať ťažké. Avšak poliaci PARRICIDE sa vôbec nedali zahanbiť. Diviak opäť našiel cestu na pódium, tentokrát s 5-strunovou basou, a podávalo sa výživné krmivo pre všetkých grinderov. Parricide pařili a paříme aj my! Celkový dojem však svojim primitívnym správaním dosť narušili poľskí nacionalistickí "fanúšikovia". V každom prípade, vidieť na festivale dve tak dobré kapely po sebe nie je až taký častý jav, a my s nádejou čakáme, čo sa bude diať ďalej.
A verte či neverte, nedojebali to ani INTERNAL SUFFERING, ktorí sa tu zastavili so Sanatorium v rámci spoločného európskeho turné. Pekne si drtili to svoje a pri bubeníkových bláznivých chineových klepačkách dostalo poriadne zabrať nejedno prítomné uško. Belo, čo si nám to doviezol??
Za svoj divoký grind sa nemusia hanbiť ani DENAK, teda až na to strašné rozladenie, a ja začínam vzývať nebesá, nech už príde nejaká oddychovka. Veľký omyl, nasleduje totiž ISACAARUM na čele s majstrom perverzností Chymusom, ktorý má na svedomí aj festivalový artwork vrátane originálneho obalu CD kompilácie (ten radšej opisovať nebudem, predsa len, toto chce byť slušná stránka....) Chymusa sa nám podarilo odchytiť a dotiahnuť k našim stanom cca hodinu pred ich koncertom. Veľmi príjemne sme pokecali a na našu radosť poslednú pesničku ich setu venoval jedinej príslušníčke nežného pohlavia v našej výprave (zdravím Yuyu....). Ale naspäť k Isacaarum. Boli extrémni a boli obscénni, takže názvu festivalu nezostali nič dlžní. Predviedli už tradične mimoriadne zvrhlú show, v ktorej dominoval práve Chymus vo futuristicky ladenom kostýme a hektolitrami umelej krvi. Kotol vrel, ľudia skákali, jeden maník dokonca počas svojho pobytu na pódiu použil Chymusové nádobíčko a výdatne sa polial krvou.... Skrátka výborné vystúpenie po všetkých stránkach a my sa veľmi tešíme na nový album ohlásený na september....
Nasledovali kapely DEAD INFECTION a CENTINEX. Napriek tomu, že išlo o headlinerov večera a ja som ich videl, z ich setov sa mi nezachoval žiaden pamäťový záznam. Zrejme som bol príliš zničený predchádzajúcimi kapelami, takže sorry. Fungovať som zase začal až na INGROWING. Kapelka s ručiakom neobmedzeným v podaní basgitaristu hrala na prelome dní a nehrala vôbec zle. Škoda len, že sa spomínaný basák okrem hrania v tejto kapele až príliš angažoval aj ako ochrankár a pomáhal, často nie veľmi šetrným spôsobom, baviacim sa ľuďom dole z pódia. Najviditeľnejšie to bolo na druhý deň počas vystúpenia Cripple Bastards. Treba ale povedať, že v porovnaní s inými vymleto vyzerajúcimi sekuriťákmi, na ktorých bolo jasne vidieť, že im nejde o nič iné, iba si udrieť, bol basák z Ingrowing pomerne mierumilovný. Ľudia toho pritom nechceli až tak veľa, len si užiť na pódiu svojich pár sekúnd slávy, v niektorých prípadoch presahujúcich povolených 5 sekúnd. Samozrejme nepopieram, že sa medzi nimi našlo pár naozaj sprasených a vtieravých individuí, ktoré mali potenciál narobiť viac škody ako osohu, ale reakcie boli nielen v ich prípadoch neadekvátne. No ale to som trochu odbočil, a aj keď považujem za dôležité uviesť aj takéto fakty, vrátim sa radšej k hudobnému dianiu.
Druhou a poslednou slovenskou kapelou prvého dňa boli košičania NOMENMORTIS. Nedávno som si v nejakom rozhovore s lídrom a spevákom kapely Martinom prečítal, že po vydaní ich nového albumu budú musieť mnohé kapely z názvu svojho štýlu vypustiť prívlastok brutal. Verte mi, nerozprával do vetra. Nomenmortis po výraznejších personálnych zmenách predviedli brutálny gore-death toho najhrubšieho zrna, doplnený kanáliskom až hrôza. Diviak sa teda znovu prebudil k životu, škoda len, že takáto zverina bola po náročnom dni asi už príliš pre dovtedajší bujný kotol a väčšinu ľudí z neho proste poslala spať. Ja som ale vydržal, a tak som si mohol pozrieť ešte skôr divoký ako dobrý grind v podaní talianov COREY, ako aj vyslovene tancovačkový mince core z dielne F.U.B.A.R za asistencie čiastočne obživnutého kotla. Bodku za prvým dňom dali omeškanci GEORG BITCH JR, ktorých noice/mince dorazil aj posledné živé duše. Najvyšší čas dopriať zbedačenej telesnej schránke pár chvíľ spánku....
Sobotňajší budíček obstarala už o desiatej kapela LYCANTHROPHY. Nekresťanská ranná hodina zrejme veľmi nesedela ani im, pretože viacero štartov pesničiek nezvládli, a tak si ich museli zopakovať. Dva vokály sa síce snažili narobiť čo najväčšie peklo, na mňa ale príliš dojem neurobili. KRUSH ponúkli mäsitý mince-punk, rovnako s dvoma vokálmi a pohľadnou babenkou za gitarou. V jednom songu dokonca za mikrofónmi hosťovali ďalšie dve babenky, tiež nie na zahodenie. DESTROYING DIVINITY hrajú s dvoma gitarami a bez basy brutal death, spieva s nimi slušný medveď.
Ďalší spád trochu narušili poliaci PERVERSE, ktorý sa veľmi dlho zvučili, čím si skrátili čas na hranie, ale tak im treba. Ich produkcia sa pohybuje skôr v deathových ako v grindových vodách, ja by som ich zaradil niekde do kategórie priemer. Po nich nastúpili Maďari NEURAL BOOSTER. Spevák si na pomoc zobral krabičku s efektami, ale aj tak to až také peklo, ako to chcelo byť, nebolo. Navyše v závere mal so svojou elektronikou problémy. Zaujal ma bubeník, ktorý hral klepačky s jazzovým úchytom paličiek. Nemci MEATKNIFE robili slušný bordel, ale nič viac. Mali dva vokály, oba slabé.
Jediným slovenským zástupcom dnes boli PROTEST. Horár a spol. ponúkli veľmi svojský death s príchuťou grindu, ktorý hnala dopredu "strojovňa" v podaní bubeníka z Dementoru (teda ak som dobre videl, ale myslím, že zaostrené som už mal dosť....). Spevák trúsil jednu vtipnú poznámku za druhou a bavil tak čiastočne skapaté publikum nemilosrdne skúšané páliacim slnkom. Aj keď bolo pri pódiu pomerne málo ľudí, strhla sa bujará zábava, v rámci ktorej sa k slovu, teda k mikrofónu, dostali mnohí trsači. Počas setu rozhodením piatich čerstvých CD medzi ľudí prebehol aj krst nového albumu "Have a Rest, Please". Som rád, že jedným zo šťastných majiteľov som sa týmto spôsobom stal aj ja, aj keď žiaľ zatiaľ musím povedať, že som sa k jeho vypočutiu ešte nedostal. Protest patril pre mňa k tým príjemnejším prekvapeniam festivalu. Len tak ďalej!
N.C.C. aj PIGNATION vo mne zanechali rovnaký dojem, slabota, navyše som ich sety z veľkej časti strávil v blízkosti distier a nalievarní. Pomerne hustý brutal death-grind ukuchtili Švajčiari CROPMENT. PORTAL zatiaľ nedorazili, takže možno v noci. Veľmi príjemné ma prekvapili Belgičania WELKIN. Ich death bol technicky na úrovni. Osobne ma zaujal najmä basák s 5-strunovou bezpražcovkou. Navyše chalani sú aj fajn ľudia, po koncerte som s nimi prehodil pár viet. NEUROPATHIA servírovala poľský mäsiarsky grind, ktorý dotvárali biele zakrvavené zástery.
Štafetu prebrali Francúzi ELYSIUM a treba povedať, že veľmi francúzsky to neznelo. Ukričaný ultra rýchly grind ťahal dopredu šialený spevák s revom, pri ktorom som rozmýšľal, či je OK a či mu nemám priskočiť na pomoc. Nakoniec som si poskočil iba v kotli, ktorý opäť začal naberať tie správne obrátky. Keď si k tomu primyslíte besnú pódiovú show, pri ktorej spevák nepostál na mieste ani sekundu, je z toho parádna paľba i pařba. Navyše nasledujúci RESURRECTED z neznámych príčin nedorazili, takže Elysium nejakých desať minút pridali. To beriem! Domáci FLESHLESS spustili tradičný death-grindový náter, a kotol búri. Žiaľ ochrankári sa opäť prebudili k životu, a keďže na takéto ksichty sa ja pozerať nepotrebujem, išiel som radšej utužovať slovensko-poľské susedské vzťahy s vedľa stanujúcimi Poliakmi.
DIABOLICAL sú Švédi, hrajú death a Švédi death vedia. A Diabolical ho vedia tiež, ľuďom sa páčili, aj keď nedosahovali až takú tvrdosť ako väčšina kapiel tohto festu. INHUMATE sa predviedli s brutal deathom s opakujúcimi sa nepresnosťami, takže na mňa moc dojem neurobili. DESECRATION mi akosi úplne vyšumeli z hlavy. Brutal death v podaní OBSCENITY môže byť, ale radšej nie veľmi často.
Prvou hviezdu dnešného večera boli taliani CRIPPLE BASTARDS. Ich grind s punkovými tancovačkovými pasážami vyvolal snáď najbrutálnejší kotol za celý festival, ľudia sa naozaj chceli baviť. Na adresu sekuriťákov môžem povedať iba jedno: FUCK OFF!!!! Títo čuráci proste nečakali na nič iné, iba na to, kedy si budú môcť udrieť. A pri intenzívnom stagedivingu si prišli na svoje. Počínanie niektorých na prvý pohľad "inteligentne" vyzerajúcich tvári ma tak znechutilo, že som Cripple Bastards ani nedopozeral a išiel som sa radšej posilniť do stanu pred hlavnou hviezdou festivalu, na ktorú som sa veľmi tešil....
Americké trio MACABRE som videl pred necelým týždňom na With Full Force. Tam však akosi nemali svoj deň, takže som bol zvedavý, čo predvedú dnes. Ich zverský brutal death-grind najťažšieho rangu ma tentokrát bezpečne posadil na prdel. Trojicu viedol vôbec nie málo úchylný spevák/gitarista, ktorý hru na svojej 7-strunovej midi gitare dopĺňal rôznymi druhmi chrochtov a škrekov a šialenými grimasami. Btw, v montérkových nohaviciach a účesom "na Jágra" vyzeral ako typický americký farmár (alebo sedlák, ak chcete), ktorý vo voľnom čase niekde v maštali obšťastňuje ovce. Sekundoval mu nemenej uletený vlasatý basák, ktorý mi dosť pripomínal legendárneho Lemmyho Killmistra, navyše aj mal oblečené tričko Motörhead. Rozdiel bol snáď len v tej 6-strunovej base, ktorá hrmotala jedna radosť. No a do tretice, bubeník bol šialený klepač, ktorému mlátenie do bicích viditeľne spôsobovalo rozkoš. K tomu si pridajte historky a texty o masových vrahoch a ich obetiach. Výborný zvuk umožnil nielen kochanie sa svinsky rýchlymi klepanicami, ale na počudovanie aj viacerými technickými vyhrávkovo-sólovými pasážami, v ktorých boli využité možnosti všetkých gitarových aj basových strún. Macabre boli teda skutočnou hviezdou festivalu, zahrali na 100%, takže o zopakovaní rozpačitého výkonu z Nemecka nemôže byť ani reči.
S ľahkým cca 60-minútovým sklzom nastúpili INHUME. Ich brutal death čo do zverskosti za Macabre vôbec nezaostával. Bolo zaujímavé sledovať dva vokály, ktoré síce samé osebe neboli nič moc, ale pri spoločných duetoch vytvárali taký chliev, že z toho behal mráz po chrbte. Znelo to ako boj prasaťa s tuleňom na život a na smrť. Strašný hukot. Chlapci, čo takto brigáda vo vodárňach a kanalizáciách? Potrebovali by prefúknuť upchaté trubky....
Rakúšania MASTIC SCUM sa mi minulý rok na Brutal Assaulte celkom pozdávali, dnes ma ale vrcholne nebavili. Texasania BILE, to už bola iná káva, a pre mňa ďalšie pozitívne prekvapenie. Po krátkej zvukovke nabehlo na pódium trio v krvavých bielych zásterách a spustilo taký gore grind, že som skoro odpadol. Produkciu vôbec nie nepodobnú svojim krajanom Mortician skrášľoval naozaj strašný záhrobný chrocht, ktorý basák musel ťahať až niekde z päty samotného satana. Spolu s vokalistom z Ahumado Granujo podľa mňa predviedli skutočný limit toho, čo sa vôbec dá dostať z ľudského hrdla. Tí chlapci museli vyrastať v kafilérii, na bitúnku alebo minimálne v mäsiarstve....
Oproti tomu pôsobil slabučký grind v podaní WHO IS MY SAVIOUR? ako hudba z detskej narodeninovej oslavy u McDonalda. Ani poliaci INCARNATED neboli tí, ktorí by ma svojim death-grindom definitívne poslali do stanu. Stále som čakal na nejaké dôstojné zakončenie festivalu. A to približne o pol štvrtej v noci naozaj prišlo v podobe poslednej kapely celého festu BEEF CONSPIRACY. Aj keď zvukár už asi spal, pretože zvuk mali hrozný, do posledných žijúcich nasádzali brutal death, v ktorom spevák striedal škrekorev a kanál patriaci k tým najspodnejším. Približne v tomto bode dosiahla vrchol aj moja únava a tak som sa už skoro v bezvedomí dotackal do stanu....
Moja prvá návšteva na Obscene Extreme Festivale dopadla nad očakávanie. Okrem vyššie spomenutých výhrad nemožno organizátorom vyčítať žiadne výraznejšie nedostatky. Dokonca ani výlučne vegánska strava mi až tak nevadila, len škoda, že zásoby v stánku s jedlom došli už niekedy v sobotu poobede a potom sa už iba dopredávali rôzne zbytky. No ale neprišli sme sem kvôli tomu, aby sme jedli, takže aj toto sa dá odpustiť. V každom prípade držím Čurbymu a spol. palce pri organizovaní ďalšieho ročníku.

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

1.3.1999