[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Obscene Extreme 2002
piatok: Sheeva Yoga, Leng Tch'e, Pigsty, Sadistic Blood Massacre, Hellblazer, Regorge, Cyness, Prejudice, Isacaarum, Inferia, Ingrowing, Squash Bowels, Aborted, Sinister, Rotten Sound, Sudden Death, Embedded, Dogma, G.O.R.E., Abortion
sobota: Fatality, Poppy Seed Grinder, Craniotomy, Carnal Diafragma, Martyrium Christi, Perversist, Deflorace, See You In Hell, Sterbehilfe, Collision, N.C.C., Scurvy, Victim, Death Reality, Fleshless, Gruesome Relish Stuff, Gronibard, Cock & Ball Torture, Houwitser, Agathocles, Pungent Stench, Gorerotted, Total Fucking Destruction, Lykathea Aflame, Crusher, Purulent Spermcanal, Mincing Fury And Guttural Clamour Of Queer Decay
11.-13.7.2002, Na bojisti - Trutnov (CZ)

Tento report som už raz písal a mal som z neho fakt radosť, ale keď som bol už skoro v závere piatkového programu, spadla sieť a so strašným bohovaním som sa pobral domov. Takže druhý pokus napísať report z kultového európskeho extrémneho festu, na ktorý sme sa vybrali piati, autom, vo štvrtok 11.júla o neľudskej štvrtej hodine ráno. Došli sme akurát tak, aby sme nakúpili zásoby, zvlášť tekuté, a rozbili stan v areáli, ktorý vďaka mnohonárodnému a aj dosť rôznofarebnému osadenstvu vyzeral skoro ako OSN... Česi, o Slovákoch ani nehovorím, tu boli v menšine, bola tu hlavne kopa Nemcov, mnohí zdevastovaní priam pod kritiku nonstop tri dni (bodaj by nie, pri tých cenách sa museli cítiť ako v alkoraji) a Poliakov (detto, len menej našrot, Slovania sú predsa len odolnejší). A okrem toho nebol problém stretnúť Švédov, kohokoľvek z Beneluxu, Talianov, Španielov, Francúzov, Kanaďanov, Mexičanov, svetlých, tmavších, veľmi tmavých... Prípadný "vlastenec", alebo ešte niečo "lepšieho", by zrejme zhrozene utekal (vraj raz dávno tam prišlo niekoľko provokatérov a nedopadli dobre). Metalisti, grinderi, squatteri, HC aj tí "tradičnejší" naopak so symbiózou problémy nemali problémy, ak šiel niekto k zemi, tak hlavne preto, že sa príliš "občerstvoval". K tekutému občerstveniu asi toľko - je smutné, že na všetky festivaly sa snaží natlačiť monopolný Gambrinus s produktami, ktoré na veľkých akciách nechutia ani Slovákovi, ktorý by mal byť zvyknutý na všeličo. Neviem, ako to bolo so sponzoringom, ale ak ide len o tie prachy, ako laikovi mi napadá, že miesto jedného veľkého "žbrndovaru" je lepšie zavolať päť menších s chutnejším sortimentom, zvlášť ak sú v okolí pochutiny typu Krakonoš a Démon. Ale v tomto sa nevyznám, takže... Aby som mal "vyrývanie" z krku čo najskôr, tak ešte jedlo - každý vie, že na Obscene je vegánske. O.K., Čurby o tomto nefilozofuje, nakoniec, dá sa najesť aj mimo areálu. Tak som to robil ja, zastávajúc názor, že po sóji je človek akurát tak prehnane flatulentný, čo je spoločensky dosť znemožňujúce. Vedľa bol motorest (ale kolegovia vraveli, že tam chceli obsluhovať len Nemcov a im tvrdili, že je obsadené, no, asi som sa tváril tak strašne, že som sa kedykoľvek najedol bez problémov) a v meste reštaurácie. V areáli to vraj bolo predražené, osobne mám skúsenosť so štyridsaťkorunovým langošom.
Ešte k hygiene - myslím, že tie festivalové možnosti poznáte, zo strany jej prevádzkovateľov bola snaha držať čo najvyššiu úroveň, ale čo z toho, keď vám do búdky vlezie niekoľko prasiat, ktoré ledva vedia o sebe. Je fakt, že v sobotu v noci som sa radšej už vybral mimo areálu, žalúdok mám len jeden a ešte ho potrebujem.
Čo už, toto sú veci, kvôli ktorým si na každom festivale hovorím "nikdy viac", ale teraz sa dostávame k tej, kvôli ktorej si uvedené "dobrodružstvá" rád zopakujem aj na ďalší rok. Program festivalu sa začal vlastne už vo štvrtok o ôsmej večer, kedy Petr Korál a Bohouš Němec (netreba dúfam predstavovať) odštartovali svoju Hard Music Live show. Obaja DJ's hrali na želanie čokoľvek v štýle thrash, death, grind, gore, black, doom, ak to pravda bolo poruke. Košičania nie sú žiadni saláti, chceli sme Fleshgrind, našťastie bol. Dosť sa ale hralo aj z aktuálnej festivalovej kompilačky, na druhej strane došlo aj na vyslovené rarity typu islandských Forgardur Helvitis. Ľudia sa bavili vhodne aj menej vhodne, zvlášť týpek, ktorý už v ten večer zrejne skvapalnil slušné chechtáky, sa napriek upozorňovaniu stále hádzal na pódium (ten musel mať ráno rebrá ako atrament) a dýdžejom pekne pil krv. Celú party o pol jednej v noci ukončila mŕtva rokenrolová legenda Miki Volek s prisprostlou sexuplnou piesňou, názov veru neviem, ale je to o tomto: "mrdej ji zas, v ten správný čas... je nádherná věc přijít o věnec", nuž, človek sa pobaví, aj tak sme všetci hulváti. Kto chcel, mohol ísť spať, alebo hučať až do rána a potom prechrápať polovicu piatkového programu, ako sa zariadili napr. roadies od švédskych Scurvy.
Piatok ráno - klasika, pokus o hygienu a výlet do mesta za účelom vyhľadania pošty a niečoho mäsitého na raňajky. Podarilo sa, zvyšok času do začiatku programu strávený plodnou zábavou v reštaurácii (zdar Belo, Kubitko a ostatní). Pred druhou som nafasoval náramok, CD, nejaké tie orientačné a iné papiere, a mohol som slobodne očumovť distrá a baviť sa so známymi, ktorých teda bolo nemálo. Ale videl som aj celkom dosť z programu. Ten otvárali ostravskí Sheeva Yoga, s mixom HC, grindu, jazzu a nejakých psycho prvkov, nič pre mňa, ale na začiatok sa to dalo. Belgickí Leng Tch'e, čo je ďalšia kapela Svena z Aborted, to už bolo viac do môjho vkusu, klasický grind s carcassovským švihom a ninjovským image vokalistu. Vyškovskí Pigsty sa od srandovného D.I. grindu s prasačím vokálom dopracovali k veľmi výživnému prasačiemu grind/death metalu, ktorý možno prezentovať hocikde vo svete, ich dvadsať minút (zhruba toľko mali všetky spolky okrem "prominentov") rozhodne nenudilo. Nemeckých Hellblazer a Sadistic Blood Massacre som nevidel (zase to chcelo nejaký rezeň do žalúdka, počasie bolo horúce a piva i vína nebezpečný dostatok), ale súdiac podľa kompilačky, o nič extra som neprišiel, death alebo deathgore v prudko priemernej kvalite. Škótski Regorge neprišli, ale zvrhlík z Peorie, IL, pošle CD tak či tak, niet prečo urazene posmrkávať... Nemeckí Cyness predviedli plus-mínus grind, ktorý tiež neodhaľuje nové hudobné obzory, ale zadredovaná, zrejme nie priam prirodzená blondína za mikrofónom disponovala slušným chrochtom, takže vcelku pohoda. Od belgických Prejudice mám doma jeden album v štýle thrash/death/HC, dokonca aj s klávesami. Dosť mi uniklo, či klapky boli aj na koncerte, ale nadupaný technický a brutálny death súčasných Prejudice, naviac s dobrou pódiovkou, som si všimol bez problémov. Isacaarum som si pozrel premiérovo, sklamaný som nebol. Na pódiu viedol skrvavený Chymus a kontroval mu tiež pekne zvrhlo sa škľabiaci Bambus s gitarou. Vlakin na base a Monty za bicím sa sústreďovali skôr na tvrdenie muziky a celkovo ten ich grind krížený s Impaled Nazarene vyznel riadne chytľavo, zvlášť vďaka zvuku, ktorý bol po celý festival na veľmi dobrej úrovni. Fíni Inferia boli viac-menej legendou, ktorá sa dala dokopy po pekných pár rokoch mlčania, naposledy som o nich čítal možno v roku 1995. Súdiac podľa výzoru členov zrejme kapelu dali prvýkrát dokopy na základnej škole, fakt ale je, že neviem, kto bol nový a kto pôvodný člen. Zahrali dobrý brutal death viac-menej starej školy európskeho strihu, temný, s drvivými náklepmi.
Po tejto súprave účinkujúcich som bol zase v meste na trochu piva, takže som nevidel Ingrowing (Vlakin promine), Squash Bowels (cizinec promine) a vrátil som sa, až keď končili Embedded alebo niekto v tom duchu. Ale bol som späť akurát na Sinister, aby som zistil, že to, čo počuť na CD Creative Killings je naozaj pravda. Dlhovlasá Rachel skôr "vreckového formátu" hrnula do mikráku growl, v porovnaní s ktorým to môže zabaliť väčšina "majstrov sveta" s akými tu a tam mávam tú "česť". Gitarista tam bol tiež nejaký zánovný, ale okrem vecí z novinky odznel prierez celou tvorbou klasikov brutálneho európskeho death metalu - Cross The Styx, Sadistic Intent, Bastard Saints, To Mega Therion (six-six-six, jesssss), z Aggressive Measures sa hralo tiež. Situáciu pod pódiom nemá cenu popisovať, sám som bol taký "dojatý", že som Rachel po koncerte venoval CD, keď nič iné, môže sa pri ňom namaľovať, ako ho otočí lesklým hore, hehe.
Fínski Rotten Sound sa tiež pooblievali červenou (alebo to tieklo z tých, čo počas ich setu lietali vzduchom ako lososy pred neresením?) a zasmažili severskú zmes grindu, crustu, HC metalu, aj z nového CD, aj z rôznych iných materiálov. Ani oni neurobili nič takého, aby som po ich sete musel ostať znechutený, skôr naopak. Nemci Sudden Death predviedli slušný death metal, ale počul som ich prvý krát v živote, takže detaily po mne nechcite. Zato som si ale dôkladne pozrel belgických gore-deathers Aborted, a musím povedať, že som im napr. v Antitrende dosť ukrivdil, tá kapela je lepšia, než sa zdalo po koncerte v Prahe, kde zrejme bubeník nemal svoj deň alebo čo. V Trutnove ho mali všetci a presvedčili ma, že vedia aj naživo predviesť to, čo na diskoch, ktoré si pri prvej vhodnej príležitosti doplním.
Jednou z mála SK kapiel na feste boli Dogma Inc. z Trnovca nad Váhom. Pre mňa dovtedy absolútne neznáme teleso, štýlovo crust/grind, za mikrofónom kričiaca baba. No, ak rozšíri svoj register jedným smerom k "blackotu", druhým niekde k Rachel, nabudúce sa možno budem čudovať, dnes ešte až tak nie, zatiaľ to beriem ako sľubný pokus. Ostravskí G.O.R.E. zahrali skôr klasickejší grind, nič viac, nič menej, nudní ani trápni neboli, takže... Na záver piatkového "soirée" sa už hlásila únava, tú ale ešte rozohnali, aspoň na dĺžku svojho setu, starí známi Abortion s novým neznámym gitaristom. Dobré a zábavné grind/crustové vystúpenie skončilo a ja som uložil unavené telesné pozostatky do spacáku, blížila, vlastne sa už začala masakrálna sobota...
Ráno po akej-takej úprave telesnej schránky a raňajkách, ktoré by sa hodili skôr ako obed, som stihol ešte aj časť vystúpenia Fatality. Partia okolo Radima Týna sa s ničím nemazala a do obecenstva nahrnula úderný, stredne rýchly maras s prvkami death, grind a gore. Poppy Seed Grinder, verní svojmu názvu, zamleli súčasný brutal death so skákavými prvkami, nie že by som súhlasil s tvrdením, že ide o Dying Fetus ako vyšitý, ale vplyv tohto štýlu tu asi bude. Veľmi dobrá vec naživo, hlavne vokalista v momentoch, keď bublal ako kotol asfaltu, stál zato. Domov som si medzi ostatnými materiálmi odvliekol aj ich split CD s Nemcami Defeated Sanity.
Pri vystúpení "spolubojovníkov" z SK scény som chýbať nemohol, zvlášť keď som Craniotomy doteraz v akcii ani nevidel. Hanbu nám nespravili, skôr naopak, s oduševnením do ľudí natrieskali krutý kanálový death US strihu. Vokalista Pigo je zážitkom sám o sebe, doteraz si pamätám, ako okoloidúci cudzinec nejakému kolegovi zahlásil - "oh hell, this guy on stage's grunting like frog", hehe, vystihol to pomerne presne. Na to CD u Grodhaisn sa fakt teším.
Carnal Diafragma z Cichoňovej "liahne" sa prezentovali s kvalitným grindom, okoreneným rôznymi streleno-chorými názvami skladieb v štýle Hermaphrodit. Martyrium Christi som naposledy videl asi pred 4 rokmi, je teda jasné, že zvedavý som bol. Nuž, v novej zostave s basákom a bubeníkom ex-Deflorace im to ide až na počudovanie dobre, keď si vezmete, že na skúšky sa zliezajú kvôli vzdialenosti raz za čas. Zahrali poväčšine veci z nového CD. Keďže death metal v štýle Deicide/Kataklysm mi proti srsti rozhodne nie je, chcel som ich po koncerte vyhľadať za účelom nejakej tej výmeny, ale boli asi zašití príliš dobre. Takže niekedy inokedy. Nakúpil som aspoň časáky a stihol ešte časť vystúpenia Perversist. Práve v čase okolo Trutnova mi poriadne pili krv colníci, našťastie slovenskí, preto som na Bárnyho (v civile čosi ako colný deklarant, ak sa nemýlim) družinu pozeral bez predsudkov. Ak ste ešte chrochtavý zbesilý death/grind Perversist nevideli naživo, nabudúce ich neprepaste.
Deflorace sa tiež po problémoch so zostavou pozbierali a na feste predviedli vskutku životnú formu. Rýchly, nápaditý a dosť brutálny death a grind v jednom balení, tematika textov známa, Bublove preslovy na tému sériových vrahov show okorenili ešte viac. Krátko zo setu - It Was Václav Mrázek, Radio Gay Gay, to sú už klasiky, a došlo aj na "novicov" Leszka Pechalskeho a Láďu Hojera, päťnásobne úspešného. Tak, páni, už len rýchlo do štúdia, 11 Murders je album, ktorý mám stále rád, ale už má asi štyri roky.
Nasledovali See You In Hell, extrémny hard core alebo power violence, sa v tej terminológii až tak nevyznám (lebo metloši sú len vypatlané diliná, všakže NIEKTORÍ angažovaní HC géniovia). Rýchle, úderné, agresívne až k hraniciam hystérie, skrátka dosť sa mi set S.Y.I.H. rátal. Povedzme že tie spartakiádne výskoky vokalistu (asi aby sa dodržali HC predpisy) ma skôr pobavili, ale čo už. Hlavne, že neboli nejaké politické preslovy, ktoré by väčšine ľudí zážitok z hudby určite pokazili.
Nemeckí Sterbehilfe nastúpili v zostave gitara, bicie, vokál. Skladby v dĺžke 15 sekúnd až dve minúty vyzneli skôr ako noise/grind, podivuhodné je, že na CD Sterbehilfe hrajú crust/grind... absencia basy naživo zrejme urobila svoje.
Okolo pol tretej začalo popŕchať, dážď vonku ma nikdy nebavil, tak som zaliezol do stanu čítať časopisy. Výhľad som mal ale optimálny, takže HC/grindových Holanďanov Collision som videl aj počul, len ma akosi nezaujali. S Negligent Collateral Collapse to už bolo lepšie, hoci ich krutý grind s lyrikou, ktorá je v súčasnosti na pomedzí sci-fi a exaktných vied, niekedy vyznieval až príliš živelne alebo improvizačne. Ale ten ich rachot mal riadne gule, takže spokojnosť.
Po N.C.C. zase vyšlo slnko, švédov Scurvy, na ktorých som bol zvedavý, som teda zhliadol pod pódiom. Klasicky švédske trio - dlhovlasý blonďák Fredrik mal na starosti basu a chrochtanie, tmavovlasejší gitarista Johan s neuveriteľnými bokombradami (strčil by do vrecka aj starého morského vlka) obsluhoval gitaru a jačanie. Ale najväčší Švéd, zo sorty "Švéd ako poleno" bol bubeník Martin. Neveľký človiečik s dlhými, ako sadze čiernymi vlasmi farbou pleti pripomínal platňu na šporáku. Odhadujem, že jeho rodičia budú odkiaľsi z veľmi južnej Indie. Títo traja bujarí mládenci odušu smažili rýchly náhul v štýle "zmiešaj dva diely staršieho death metalu, tri diely grind coru a dolej absolútne strelenými humoristickými textami". Práve kvôli textom odporúčam pochystať si ich nahrávky. Čo poviete na rýmovačku o chlapíkovi, ktorý jedného rána zistil, že jeho bokombrady sú preč...začali rásť smerom dovnútra a postihnutý sa nakoniec zadusil. A hudba je dobrá tiež, sem-tam ako brutálna verzia Macabre s nie až takými virtuóznymi bicími (holt Dennis je len jeden).
Videl som ešte časť vystúpenia nemeckých Victim. Ich death metal mal hlavu aj pätu, ale to je tak asi všetko, čo si z neho pamätám. Potom som vyrazil do mesta na pivo a večeru, a prepásol som nasledovné veci - nemeckých Death Reality (počul som predtým na nejakých kompilačkách, o nič extra som neprišiel), Fleshless (tých som videl so živým bicmenom minulého roku). To, že som nevidel mexických Rotenness, ma už ale mrzí, viem, čo je to za masaker, a ich vystúpenie chválili úplne všetci. No, to sa môže stať akurát tak mne, minulého roku v Přerove som kvôli nízkym potrebám tela prešvihol Necrophagist. Aby som nezabudol, Mexičania hrali na požičaných veciach, lebo tie ich im kdesi cestou nejaké špiny ukradli. Dúfam, že keď ich budú zapájať, nastane skrat a zlodejskí smradi sa poberú do jazerného pekla...
Nevidel som ani Gruesome Stuff Relish, a súdiac podľa CD by som ich zrejme ocenil. Od Melancholy Pessimism mám akurát prvý album, takže ani neviem, či som o niečo prišiel, alebo ani nie.
Cestou z mesta pochcávalo, čo ma pekne štvalo, no ale kým sme doliezli do areálu, už prestalo. Pred pódiom bola tlačenica jak sviňa, hrali totiž Cock & Ball Torture. Ich pervertogoregrind ma na CD nijako neohromil, ale po tom, čo som C.B.T. videl naživo, si tie nahrávky asi ešte vypočujem. Nemecké trio hasilo stredne rýchle valivé gore popevky so zmutovanými chrchlami, znelo to fakt pekelne.
Prvý Houwitser bol o ničom, druhý album k veci, tretí som ešte nepočul. Holandskí maskáčoví drviči (zostavu nerozpisujem, viete, o čo ide) hrali prevažne z novinky a z dvojky. Čo dodať - brutálny európsky death metal, žiadny objav, len surová sila, fakt dobré. Spevákovi v kukle nebolo čo závidieť, ale ktovie, možno je príliš pekný a otravujú ho inak ladení muži, takže chce dosiahnuť trudovitú pleť, aby mal od nich pokoj. Sprosté, ale myslím, že vtipné. Pódiových skákačov bolo veľa, ale v porovnaní s tým, čo sa dialo pri nasledujúcich Agathocles, vládol na pódiu ľadový pokoj.
Jan mal na base až tri struny, zrejme konečne zarobil nejaké prachy na vydávaní desiatok AG nosičov...srandičky. Traja Belgičania hrdo hrali svoje mince core hitovky, niektoré brutálne grindové, iné skoro punkové. Ľudia besneli, ale osobne si myslím, že ak by Jan a spol. občas viac dbali na kvalitu ako na kvantitu, pomohlo by to veci. Majú totiž fakt dobré a výrazné veci, ale vyrobili aj dosť "vaty". Fans sa v každom prípade bavili až nadmieru, na pódiu ich bola kopa. Ktosi zrejme odpadol a odnášali ho, niekto iný pohnojil gitaristovi systémy a bola pauza. Jan sa tváril priateľsky a pozitívne, akože nič sa nestalo, ale mám pocit, že gitarista to videl trochu inak... Koniec dobrý, všetko dobré.
PUNGENT STENCH!!! Legenda ožila a ja som ju videl! Traja páni v sutanách to odpálili s Viva Il Vaticano, potom Schirenc zhodil tú svoju a SM remene na hrudi okomentoval tým, že fans aspoň vidia, čo majú farári pod sutanami. Popri Slayer najlepší koncert, aký som toho roku videl, so setom, kde nechýbali hity Extreme Deformity (a okrem toho zmes starých šlágrov nazvaná Deadly Medley), Splatter Supper, True Life, Viva La Muerte...prosto všetko, čo som od Pungent Stench chcel počuť, v ten večer odznelo. Odozva bola fantastická, "dôstojní páni" si koncert fakt užívali a odpálili aj cover veleúžasný, La Bamba od mexických Los Lobos! Tak si myslím, že s ňou mali skoro najväčší úspech, jej tóny zneli z rôznych miest ešte dlho po konci setu P.Stench. Samozrejme, bez prídavku to byť nemohlo.
Angláni Gorerotted alias nadupaný death s gore švihom, akoby ste zmiešali Cannibal Corpse, Cryptopsy a Macabre. Šiesti skrvavení ksichti, dvaja z toho vokalisti, holohlavý "hĺbkar" a vlasatý škrekľúň. Všetci do pol pása, no, keby ste videli niektoré tie postavy...Teda, nie som nejaký Apolón Belvederský, ale na mieste zopár typov z Gorerotted by som ako úbor volil hodne voľný rolák. Pokiaľ ide o show, tak tá bola strhujúca, hudba takisto erste klasse.
Total Fucking Destruction alias bubeník Richard Hoak ex-Brutal Truth + gitarista + basák plus o vokály sa delili asi všetci. Zhulený Rich, huliaci aj na pódiu (a to boli pred areálom tri autá plné policajtov, neviem, ako by toto dopadlo na Slovensku) na totálne minimalistickej súprave kopák, premiéra a asi päť činelov doslova čaroval, do toho ešte stíhal vrieskať a tváriť sa vskutku diabolsky. Zvyšok hudby - zaujímavá zbesilosť s grindovým základom.
LLykathea Aflame - to už som od únavy zaliezol do stanu. Ich hudbu mám odjakživa rád, mám ale pocit, že v súčasnosti sa vybrali smerom, kde to môže skončiť buď veľmi dobre, alebo veľmi zle. Ale čas na súdy príde až s novým albumom.
Crusher - vôbec neviem, či hrali alebo nie, asi som spal. Purulent Spermcanal - hrali, ale zo stanu ma akosi ich snaženie nevytiahlo. Mincing Fury And The Guttural Glamour Of Queer Decay viac-menej nad ránom predvádzali slušný grind s dvomi vokálmi (Reef z Antitrendu a Topi z Pigsty). Do stanu doliehalo hlavne to, že jeden z vokalistov už má riadne "nakúpené".
O tretej ráno padla. Výborný festival bol za nami. Ráno sme zbalili tábor, a o trištvrte na deväť vyrazili smerom búrkami bičované Slovensko. Dovidenia o rok.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]