[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 ]

Killchain, Hypnos (CZ), Amon Amarth (SWE)
3.5.2014, Collosseum - Košice (SK)

Aj keď je z môjho pohľadu tvorba švédskych vikingských melodických deathmetalistov AMON AMARTH už viac – menej len rutina a „chlopi v roboce“, prvé tri albumy sú dodnes viac než v poriadku a aj vo zvyšku diskografie, občas vyvatovanejšej než brnenie aztéckeho bojovníka, sa niekoľko slušných hitov nájde. A prečo si nepozrieť „veľkú“ kapelu, keď ju mám rovno doma, stále je predpoklad, že môže to byť kvalitná show. Stačí mať dobre poskladaný set a dokáže to napríklad aj taká za zenitom kapela ako Tublatanka. (Tí boli v Colle nedávno, dole som nešiel, lebo miestami strašne smiešna chamraď sa tam tlačila, to jeden nevedel, či tlstibáb, poza ktorého prdel sa musíte pretlačiť do Cassbaru, nemal namierené skôr na nejakého rytmusa alebo v ten večer aktuálnu oslavu voľby olašského „kráľa“, ale čo som videl z balkóna bolo dosť v pohode a navyše návštevnícky „plnka“, fakt netuším, z akého dôvodu sa Ďurinda potreboval zhodiť so slovenskou politickou spodinou už dvakrát po sebe, bazmek ľudia na teba furt chodia, tak zo seba konečne prestaň robiť debila.) Dajme tomu, že v tvrdom metale sú dnes AMON AMARTH inštitúcia, akou sú v tom obyčajnom Iron Maiden, takže ide sa a očakáva sa aj podobná kvalita.

Napriek tomu boli bandou, na ktorú som sa v sobotu tešil najviac, domáci KILLCHAIN. Nie že by som ich nevidel už mnohokrát, ale chalani, ktorí začínali ako old school death metal a už vtedy boli dobrí, sa rokmi vypracovali na nekompromisnú, súčasne znejúcu death/grindovú mlátičku, ktorá momentálne patrí k tomu najlepšiemu na stredoeurópskej scéne a celkovo je konkurencieschopná kedykoľvek kdekoľvek. Snáď o mesiac ide do sveta ich tretí dlhohrajúci album „Where Is Your Saviour“ a bude to proste „tyvole...“, takže som urobil všetko preto, aby som bol v Colle načas. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som dve minúty pred siedmou stihol zo setu KILLCHAIN posledných niekoľko sekúnd! Aby ste boli v obraze, koncert sa mal začať o siedmej, z neznámeho dôvodu bol na lístkoch čas 20.00, ľudia si snáď vypočítali, že to je asi nezmysel. Ale niekto, ja už neviem či tourmanažér alebo kto, pár hodín pred koncertom rozhodol, že „predskokan“ zahrá o pol hodiny skôr.

Kurva, kurva a ešte raz kurva!!! Keď si predstavím, koľko som na koncertoch „veľkých“ mien musel pretrpieť bezvýznamných, zbytočných, nezmyselných zahraničných mrdiek, ktoré si zaplatili turné s niekým kvalitným a známym, a aj tak im to na nič nebolo. A tu sa s kapelou, ktorá by bola pýchou či aspoň serióznou súčasťou ktorejkoľvek scény, zametie ako s nejakou handrou?! Fakt „ďakujem“ a myslím, že podobné pocity zdieľa(lo) viacero fanúšikov poriadneho death/grindu. V prvom kole zúrivosti som bol rozhodnutý report ani nepísať, ale keď už som bol akreditovaný a nakoniec nebolo zle, patrí sa dať ho dokopy.

Keď nič iného, KILLCHAIN nehrali pre prázdnu sálu, ale bolo vidno, že v sobotu tam prišli prevažne fanúšikovia trochu iného kovu smrti. A hlavne bol vekový priemer nižší, než býva na brutálnych a podobných death metaloch. Je však potešiteľné, že končiaci teenageri začínajú na tejto hudbe, a zábavné je, že AMON AMARTH sú zrejme už kapelou, na ktorú občas príde „dvojgeneračná“ zostava – otcovia aj synovia. Ako hovorím, hotoví Iron Maiden :-)

A keď už sme pri tomto, dávno som nevidel, aby bolo Collo takéto narvané na metal, ktorý už predsa len extrémny je. 605 platiacich, s personálom a ľuďmi okolo sedem stoviek. Koncert som sledoval z balkóna, dole to nemalo cenu, žiadny vzduch, horúčava v celom podniku, nie, ja za metal život fakt nepoložím. Pamätám si situáciu tuším po Sick Of It All, kedy som mal pár minút pocit „infarkt to nebude, ale už nech to pominie“ :-D Ale čo som si všimol, z kotla nikoho vynášať nemuseli, človek metalový čo – to vydrží.

Švédskej ikone robili na turné spoločnosť HYPNOS. Juhomoravskú svojho druhu legendu asi obšírne predstavovať netreba, pred nejakými rokmi si po Európe urobila slušné fanúšikovské zázemie, jej albumy boli väčšinou hodnotené nadpriemerne, Bruno je v každom prípade jednou z tých výraznejších osobností na scéne a aj nedávny reunion skupiny bol prijatý pomerne kladne. Druhá vec je, že tvorba HYPNOS väčšinou išla dosť mimo mňa, mal som rád Krabathor do „Orthodox“, bola to banda s vlastnou tvárou. Ale tento nasledovník proste prišiel s nejakým takým „death metalom pre široké masy“, síce agresívnym, na patričnej hudobníckej úrovni, len mi to prišlo akési tuctové, resp. aj tu doma (SK/CZ) je kopa kapiel, ktoré ma bavia viac a vyhľadávam skôr iné podanie smrtiaceho žánru. A návratové nahrávky mi trochu príliš pripomínajú snahu vyrovnať sa jednej poľskej hviezde, lenže sú veci, ktoré najlepšie vymyslí Nergal a iní po ňom opakovať nemusia (nie že by to nerobili). Aj teraz som si dal tri či štyri skladby, o.i. „Nailed To The Golden Throne“ s Brunovým prejavom na adresu médií a celebrít, skonštatujúc, že je to fajn profi, s vyhranými hudobníkmi, vkus neurážajúce, ale to je u mňa tak všetko. Fanúšikov to každopádne bralo celkom dosť.

HYPNOS energicky nasypali svoju cca trištvrtehodinu a nastal čas na úpravu pódia. Teda, pokiaľ k tým posunom na začiatku došlo kvôli tomuto, tak fakt si ich bolo treba ušetriť, pretože ak by sa koncert začal o siedmej, aj tak by sa všetko skončilo načas, pretože do pol jedenástej by bolo aj po prídavkoch. No, čert už to teraz ber, aké teda bolo vystúpenie švédskeho drakkaru? Nebudem nič obkecávať, dobré to bolo, oplatilo sa vidieť. AMON AMARTH sú naživo ťažkí profesionáli, ktorí síce robia asi hlavne to, vďaka čomu im publikum zobe z ruky a čo im platí účty, a teda hrajú na istotu, na druhej strane zjavne veria v svoju hudbu aj posolstvo, povedal by som, že ich to stále baví, možno nie tak skladanie hudby a nejaké to posúvanie sa v žánri, to naozaj vzalo koniec pred dekádou, ale užívajú si život metalových bojovníkov.

Jedno im nikto nevezme – keď títo piati Švédi stoja na pódiu, viete, že vidíte metalovú kapelu ako zo zlatých čias. Dlhé vlasy, čierne handry, na čele toho všetkého Johan Hegg, ktorému s jeho pačesmi, poriadnou bradou a decentným pivným pupkom všetkých tých vikingov bez problémov uveríte. Vlastne – komu, ak nie ľuďom zo Škandinávie ich máte veriť, tam to aspoň majú zmáknuté a najlepšie vedia, o čom a pre koho to je. Zvuk – proste vydarený, silný, žiadna skladba nevyznela ako niečo, čo som predtým nepočul, a to teda bol set postavený hlavne na novších veciach. Našťastie sa hlavne do výberu dostali tie výraznejšie kusy – „Death In Fire“, „Runes To My Memory“, „Guardians Of Asgard“, „The Pursuit Of Vikings“, „We Shall Destroy“, „War Of The Gods“, „Destroyer Of The Universe“, „Deceiver Of The Gods“, bolo to jednoducho mocné. Ľudia ovládali refrény, spievali s kapelou, proste celé dobre, aj keď teda hecovať ľudí do kriku v tamtých vzduchových podmienkach, Johan mal niekedy fakt až prehnané nároky. Fans sa pritom snažili čo to dalo, ešte aj Bruce Dickinson, tiež taký pán, ktorému sa páčia kričiace davy, by na toto povedal „okej“ :-)

Je mi jasné, že AMON AMARTH prišli Košiciam ukázať svoj štandard a zaslúžiť si peniaze, ktoré pre nich manažment pýta, ale pôsobili skrátka sympaticky, pekným gestom bola aj Johanova slovenčina, nepúšťal sa do nejakých náročných prejavov, ale „ďakujeme, Košice“, to vám proste srdce roztopí. A nie najväčšie pódium Collossea zážitok ešte zintenzívnilo – mraky dymu, dynamické svetlá, stroboskopy, bez ktorých by som sa ja osobne aj zaobišiel, do toho masívne steny mohutných severských harmónií, skvele revo-spievajúci frontman, ktorý aj medzi skladbami burácal čajsi ako nejaký Elam Ohnivák, myslím, že každý, pre koho sú AMON AMARTH jednotka, musel byť v ten večer spokojný, možno až šťastný. O trištvrte na desať bol oficiálne koniec, ale „Thor, Odin's son, protector of mankind, ride to meet your fate, your destiny awaits/Thor, Hlódyn's son, protector of mankind, ride to meet your fate, Ragnarök awaits“ a ďalšie dva kusy ako prídavky Košice dostali. O desiatej bojová vrava severských ostrí doznela, veselý a družný večer bol však ešte len v polovici.

[ Martin Lukáč ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 ]