[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Metalcamp 2006
21.7.: Scaffold, Decapitated, Jon Oliva's Pain, Nevermore, Arch Enemy, Hypocrisy, Amon Amarth, Deathstars
22.7.: Excelsis, Heaven Shall Burn, One Man Army & The Undead Quartet, Evergrey, Wintersun, Soilwork, My Dying Bride, Testament, Dimmu Borgir
23.7.: Mely, Mystic Prophecy, Cataract, Gorefest, Kataklysm, Edguy, Kreator, Opeth
21.-23.7.2006, Tolmin (SLO), 1.+2.deň

Intro

Metalcamp patrí k najmladším európskym metalovým festivalom, tento rok prebehol iba tretí ročník, ale medzi fanúšíkmi metalovej hudby si už získal veľmi dobré meno. Návštevníci predošlých pekiel nad rajom si okrem tradičnýh festivalových záležitostí pochvaľovali najmä pohodových organizátorov a okolitú krajinu, ponúkajúcu množstvo atrakcií. Turistika, jaskyne, historické pamiatky, paragliding. Stačí si len vybrať. A keďže najlepšie je presvedčiť sa na vlastné oči, neostávalo nič iné ako do Slovinska vyraziť. Jednoduchou cestou po trase Bratislava - Viedeň - Villach - Jesenice - Most na Soči-Tolmin - MetalCamp som na miesto činu docestoval deň pred začiatkom festu. Kemping sa zdal byť už vtedy skoro plný. Takže iba vybaviť papierovačky, postaviť stan a mohol som vyraziť na obhliadku terénu. Areál pripomínal mravenisko, všade bolo rušno. Práce na hlavnom pódiu vstupovali do záverečnej fázy. Po krátkej obhliadke som vyrazil na často spomínanú pláž s barom, že či veci skutočne fungujú tak ako píše internet. A skutočne. V bare hrala metalová muzika, pivo bolo pitné a tak som sa pridal k ostatným a zaparkoval som na tomto príjemnom mieste.

Piatok, 21.07.

V piatkovom letnom horku dobre padlo osvieženie v podobe sprchy z požiarnickeho auta, ktoré polievalo priestor pred hlavným pódiom. Voda sa pomaly ešte nestihla ani vypariť a na pódiu už stála prvá kapela trojdňového maratónu, domáci deathmetalisti Scaffold. Nie je to práve najjednoduchšia pozícia, ale kapela ju zvládla. Scaffold hrajú death metal štandardnej úrovne. Iba sa občas zdalo, že niektoré veci človek už niekde kedysi počul.

Decapitated sú kapela, opäť hrajúca death metal. Predstavili svoju verziu brutálneho metalu, na ktorú sa chytili aj diváci. V porovnaní s prvou kapelou, hudba nabrala na brutalite a agresivite. Diváci postupne zapĺňali priestor pod pódiom. Festival sa pomaly rozbiehal a naberal na obrátkach.

Aj tí, ktorí nie sú práve vyznávačmi klasického heavy metalu, sa už asi stretli s menom Jon Oliva. Sólový projekt tohoto bývalého člena Savatage, Jon Oliva´s Pain, predstavili hudbu v duchu pôvodného pôsobiska svojho sólistu . Žiadna kopírka, ale korene súčasnej tvorby sú jasné. Kapela hrala v pohode, svoj set si muzikanti užívali. Diváci si vypočuli akýsi krátky prierez tvorby Mountain Kinga, ako prezývajú Jona Olivu. A samozrejme, legendárna skladba In The Hall Of The Mountain King nesmela chýbať. Kapela ale predstavila aj čo to z pripravovaného albumu Maniacal Rendering, ktorý by mal vyjsť v septemberi.

Kombinácia power okoreneného presne vymeranou dávkou trash metalu ovládajú Nevermore na výbornú. Svoj set začali skladbou Final Product zo zatiaľ posledného albumu This Godless Endeavor. Tento album mal asi najváčšie zastúpenie, zazneli z neho ešte rovnomenný song This Godless Endeavor a skladba Born.

Hypocrisy je kapela švédskeho workoholika Petra Tägtgrena. Na festivale zahrali čosi ako svoj best of. Zahrali veci z Osculum Obscenum, Virus. Nesmel samozrejme chýbať Roswell 47 z albumu Abducted. Teraz som si nie úplne istý, ale ak sa dobre pamätám, Tägtgrenovci zahrali z prvého riadneho radového albumu vecičku Impotent God. Čas rýchlo ubehol a bola tu záver setu Hypocrisy, príznačne tvorený skladbou The Final Chapter.

Amon Amarth boli hlavnou hviezdou piatkového večera. Svedčili o tom aj vikingské rohy a sekery, ktoré sa objavili v hľadisku. Amon Amarth, podobne ako iné kapely, využili svoje vystúpenie na prierez a ukážku celej tvorby. Spomeniem aspoň Masters Of War z albumu The Crusher alebo Versus The World z rovnomenného albumu. Ale potomkovia Vikingov nezabŕdli v minulosti. A tak uprostred noci zaznela vikingská Runes To My Memories z pripravovaného albumu With Oden On Our Side. Hudba týchto severanov sa počúva docela príjemne, len časom človek začína mať pocit určitej monotónnosti.

Na záver prvého večera vystúpili ako špeciálny hosť Deathstars. Kapela prezentujúca sa ako temný goticko industriálny metal, kladúca veľký dôraz aj na vizuálnu stránku. Čo muzikanti predviedli na festivalovom pódiu? Dôraz na image ostal, skoro by som povedal, že v rámci živého vystúpenia zohrával najdôležitejšiu úlohu. Po hudobnej stránke sa dá povedať, že Deathstars hrajú súčasný, aktuálny , moderný glam metal, ovplyvnený už spomínanou gotikou a industrialom.

Komu bolo stále málo, mohol vyraziť na pláž, kde sa až do skorých ranných hodín mohol zabávať pri barovom dejchánku.

Sobota, 22.07

Druhý deň opäť privítal záujemcov o metalovú hudbu plným dúškom slnečných lúčov. Hoci sa ešte nehralo, bolo jasné, odkiaľ pochádza niektorá z prvých kapiel večera. Červené zástavy s bielym krížom bola jasným znakom švajčiarskej invázie. A naozaj. Ako prví vystúpili zástupcovia tejto alpskej krajiny, Excelsis. Hrajú čosi ako power/ folk metal. Len som občas váhal, či je Excelsis štandardná kapela alebo spolok hudobných komikov.

Ďalšou kapelou mali byť pôvodne Heaven Shall Burn, ale doplatili na šialenstvo, každoročne sa odohrávajúce na nemeckých diaľniciach. Kamarátsky si s nimi vymenili poradie One Man Army And The Undead Quartet. Kapela vznikla na troskách švédskych death metalových The Crown. Konkrétne v jej čele stojí Johan Linstrand, spevák oboch súborov. Bez akéhokoľvek násilia a mučenia sa priznám, že The Crown prebehli mimo mňa a z albumu novej kapely som počul iba pár vecí. Preto som bol na vystúpenie dosť zvedavý. Základ tvorí death metal šmrncnutý trashom. Hudba živá, agresívna. One Man Army príjemne prekvapili.

Heaven Shall Burn si prežili svoje na ceste do Slovinska, ale na pódiu to nedali poznať. Najmä spevák Marcus Bischoff akoby mal energie na rozdávanie. Ich kombinácia death metalu a harcore strhla všetkých prítomných. Texty kapely sú hlavne o medziľudských vzťahoch. Heaven Shall Burn tiež využili príležitosť a predstavili aj vec z pripravovaného albumu Deaf To Our Prayers.

Druhou obeťou nemeckých diaľníc boli Evergrey. Na miesto činu dorazili tesne pred svojím vystúpením. Na výkone kapely sa tieto útrapy trocha prejavili na začiatku setu, keď najmä Tom S. Englund potreboval dve-tri kratučké pauzičky na vydýchnutie. Návštevníci festivalu patrili k posledným, ktorí mali možnosť vidieť kapelu v súčasnej zostave. Basák Michael Häkansson totiž oznámil rozhodnutie z kapely odísť. Zo skladieb zaznel z CD Recreation Day rovnomenný song a z CD The Inner Circle kapela zahrala A Touch Of Blessing.

Wintersun je projekt bývalého člena Ensiferum, multiinštrumentalistu Jari Mäenpää. Hudba tohoto združenia z CD znie ako mix black metalu a melodického death metalu s prvkami folklórnych hudby. Koncertná prezentácia skladieb však v podstate úplne potláča vplyv ľudovej tvorivosti a do popredia sa dostáva najmä death. Očividný úspech, najmä u fanyniek, zaznamenal relatívne nový člen kapely, gitarista Teemu Mäntyssari. Po vystúpení Jari ani ostatní členovia kapely nemali problém zájsť medzi fanúšikov a porozdávať autogramy, podebatovať, čo to popiť.

Melodickí deathmetalisti Soilwork ma milo prekvapili. Vynikajúci, agresívny death metal. V porovnaní s live vystúpením znie CD skôr ako oddychová selanka. Soilwork patria ku kapelám, ktorých album je skôr iba predjedlom, ktoré pripraví poslucháčov na hlavný chod. V tomto prípade živé vystúpenie. Ak ma zrak a pamäť neklamali, za bicími sedel bubeník francúzskych Scarve. Bývalý alebo stále súčasný, neviem, nechávam na odborníkov.

Doomová stálica My Dying Bride hrá pre niekoho depresívnu, pre iného nudnú hudbu. V každom prípade ale muzikanti na pódiu odviedli profesionálny výkon hodný kapely takého zvučného mena. Iba teatrálnosť prejavu speváka Aarona Stainthorpa pôsobila niekedy až komicky. Niekedy je proste menej viac.

Testament, zástupcovia klasického trash metalu, vystúpili vo svojej najsilnejšej zostave. Iba na mieste bubeníka nastala zmena. Louie Clemente nemohol zo zdravotných dôvodov vyraziť na turné a jeho miesto zaujal starý známy Paul Bostaph, v súčasnosti bicista Exodus. Chuck Billy toho medzi skladbami moc nenahovoril, na divákov sa valil jeden song za druhým. Kapela v rámci setu načrela aj hlboko do histórie. Zazneli Over The Wall z The Legacy alebo Practice What You Preach z rovnomenného albumu.

Dimmu Borgir si na festival prichystali niekoľko prekvapení. Prvou viditeľnou zmenou bola vizuálna prezentácia kapely. Zabudnite na typické black metalové klince a podobné hračičky. Kapela sa predstavila skôr v duchu steam punku. Okrem známych skladieb ako Progenesis Of The Great Apocalypse, Vredesbyrd alebo Death´s Embarance zaznela aj úplne nový titul Heretic Hammer z pripravovaného albumu kapely. Hutná skladba. Je to stále Dimmu Borgir, ale zároveň trochu iný. Ak bude celý album v podobnom duchu,máme sa na čo tešiť.

To je zatiaľ všetko. Zostante naladení na incipitum, pokračovanie bude čoskoro nasledovať.

[ Ivan ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]