[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

SNOVONNE, SIRENADE
27.5.2006, Naozzay klub - Nitra (SK)

Skôr ako začnem samotný report, musím sa priznať k určitým veciam, ktoré sa veľkou mierov dotýkajú jedného z aktérov spomínanej akcie. Od čias, kedy som počul prvú ukážku nahrávky Snovonne, som veľkým a oddaným fanúšikom a priaznivcom tejto kapely. Neviem čím si ma táto kapela získala, ale od prvej chvíle som bol doslova posadnutý ich tvorbou a všetkým čo stelesňujú. Priznám sa, že tento druh muziky som nikdy nesledoval a o fanúšikoch tejto odnože rockovej muziky som si vždy myslel, že to sú len nejaké abstraktné a nič nehovoriace pózy a že to je len pre -násť ročné dievčatká, ktorým svet "ublížil" a tak sa chcú prejaviť. Je pravda, že si to v niektorých prípadoch myslím dodnes, ale to sa zďaleka netýka muziky, ale skôr celkového image. Prvý osobný kontakt s touto kapelou u mňa nastal na koncerte Winter Solstice Eve, kde som bol doslova nadšený ich vystúpením. A od tej doby som nevynechal príležitosť ich zas vidieť naživo koncertovať a musím sa priznať, že nikdy to nebol premrhaný čas. Je len škoda, že takáto talentovaná a originálna kapela dodnes nie je známejšia pre fanúšikov kvalitnej muziky. Ale ja dúfam, že čas dozrie a dočkáme sa aj nejakého nosiča.

Tak aby som nezdržoval mojimi úvahami, prejdem k samotnej akcii. Už na koncerte, kde Snovonne hrali spolu Ethereal Pandemonium v Nitre som si prial, aby táto kapela zahrala nejaký kvalitný sólový koncert, kde by neboli tlačený časom a podmienkami. Onedlho na to som sa dozvedel, že sa mi prianie splní a že si Snovka, zahrá v mojom obľúbenom klube, kde v posledné mesiace trávim víkendové večery na rôznych koncertoch (týmto pozdravujem majiteľov klubu Naozzay v Nitre), kde je vždy super a svojim koncertným prínosom obohacujú v celku úbohú úroveň organizovania koncertov na Slovensku. Na moje počudovanie som sa od známych dozvedel, že na tomto koncerte si zahrá aj Nitrianska formácia, kde si po rozpade kapely Orkrist našla útočisko talentovaná speváčka Lýdia, ktorej talent by bolo škoda len tak premrhať. Takže premiérovo som sa tiež tešil aj na vystúpenie kapely Sirenade.

Po príchode do klubu som sa dozvedel, že koncert nezačne v plánovanom čase, ale o hodinu neskôr, i keď neviem z akého dôvodu sa tak stalo, keďže obe kapely boli v tom čase už nazvučené a koncert mohol kľudne začať. Ale každopádne ako prvá kapela večera krátko po desiatej vystúpili práve Snovonne a ako to je už u nich tradičné, po krátkom intre to začali ládovať do prítomných poriadne z ostra. Zvolili si rýchlejšie skladby a pod pódiom sa rozpútala pravá gotická tancovačka. Ako zvyčajne mala kapela svoj tradičný image a hlavne speváčka si opäť dala záležať aj na vizuálnej stránke vystúpenia. Nechýbalo goth oblečenie, ruža a dnes jej spoločnosť robil aj plyšový macko. Musím dodať, že show robí dokonale, mnohé zahraničné kapely by sa mali čo učiť a závidieť tu energiu a nasadenie. Čo sa týka odohratých skladieb, mám taký dojem, že zahrali skoro všetko, čo poznám a až na pár skladieb zazneli všetky hity doprevádzané dobrým zvukom, čo ma veľmi potešilo, lebo som sa trochu obával, že ako to vyznie. Tak len spomeniem skladby, čo som stihol zaregistrovať, to však neznamená že ostatné boli druhoradé, ale zapamätať si cca 15 odohratých skladieb je nad moje sily. Takže ponurú goticko-elektronickú atmosféru poznačili pre mňa dokonalé hity ako "It´s Snow Baby - Not Sugar", pogovačka "Last Supper", drsná gitarovka "Passion", rockovica ako vystrihnutá z komerčných rádií "Useless", nu-rocková hopsačka "Thirst", ale aj zasnený a ponurý "Cradlesong" a moje naj songy aj kvôli textu "Swab Pattern" a "Fatalism". Ako som už spomenul, kapela odohrala skoro všetky svoje skladby z demonahrávok, čo potešilo moje srdce a musím sa priznať, že som si aj dobre zatancoval na niektoré skladby. Klub vrel a kapela pridávala ďalšiu a ďalšiu skladbu a potlesk po skladbách bol viac než výstižným poďakovaním za dnešný výkon. Po zhruba hodine sa ich vystúpenie skončilo a ja som odchádzal na vineu dokonale spokojný. Už dnes sa teším, že si ich zas niekde pozriem naživo. Snovonne a spol., ĎAKUJEME! Bolo to skvelé, ako vždy!

Nasledovala krátka pauza a na scéne sa objavila druhá kapela večera, domáci Sirenade. Na ich vystúpenie som bol vcelku zvedavý, lebo tam mala účinkovať kamoška a skvelá bývalá speváčka z Orkrist Lýdia. Už len samotná jej prítomnosť dávala tušiť, že pôjde o zaujímavé spojenie. Keďže som ani v náznakoch netušil, o čo asi hudobne pôjde, nechal som sa prekvapiť a stálo to zato. Kapela bola hudobne niekde v tvrdších metalových vodách, nerád by som to nejako škatuľkoval, lebo viem, že by to bolo v tomto prípade náročné, ale znelo to dosť power metalovo alebo skôr tvrdšia odnož progessive metalu. Vážne neviem, lebo takýto štýl okrem komerčne známych kapiel vôbec nesledujem, len viem, že som tak našiel náznaky Blind Guardian, čo je asi jediná kapela, ktorú ako tak znesiem. Dobre, nebudem sa venovať rozoberaniu štýlu, skôr prejdem k samotnej atmosfére vystúpenia. Tá bola o niečo chladnejšia než pri predchádzajúcej skupine, ale to bolo len zdanie na začiatku, neskôr sa to pekne rozparádili aj pod pódiom. Musím konštatovať, že skladby tejto formácie sa mi veľmi pozdávali, znelo to výborne i napriek dosť zlému zvuku, ale samotná muzika ma oslovila. V kapele bola dominantná sólová gitara a jej melódie, ktorú rovnocenne dopĺňala basa a doprovodné klávesy. Samostatnou kapitolou bol spev a vlastne celkové prevedenie a usporiadanie, totiž v kapele boli hneď tri dominantné spevácke osobnosti - spievajúci basgitarista, gitarista a samotná speváčka. Podľa mňa si dokonale rozdelili svoje party, aby to znelo čo najlepšie a aby mal každý svoje miesto a svoju osobitú polohu. Gitarista mal svoje melodické party, basák zas drsnejšie spevy a speváčka to celé zastrešovala nežným miestami až operným spevom a v jednej pasáži si dokonca vyskúšala chrapot ala Sabina Klassen. Ako sme boli u nej zvyknutí, aj v tejto kapele sa našlo miesto pre flautu, ktorá zaznela v takých fantasy melódiách. Po vlastných skladbách, ktoré sa mi v celku páčili, nasledovali nejaké tie cover verzie. Jednou z nich bola vec od Within Temptation (teda od nich to bola tiež cover verzie popového hitu osemdesiatych rokov od Kate Bush) "Running up that Hill", ktorá sa napriek úvodnému váhaniu v celku dobre rozbehla. Je pravda, že speváčke tento štýl nesadol, ale popasovala sa s tým ako sa dalo a v podstate úspešne. Druhou coverkou bol hit od Nightwish "Nemo", ktorý sa podľa mňa moc nepodaril, čo malo na svedomí hlavne zlý zvuk a tak spev bol v úzadí. Ešteže je to ortodoxne známa vec a publikum to potiahlo spolu s kapelou. A tiež nesmiem zabudnúť na skvelého "Fantoma v Opere". Ten sa podaril úplne na jedničku, ale ja som veľmi zaťažený na originálnu nemeckú verziu, tak mi všetky tie metalové prerábky tejto skladby znejú tak tuctovo a bez šťavy (asi najlepšia metalová verzia bola od Dream of Sanity, kde Wolf a Martina akoby k tej skladbe patrili a nesnažili sa nakopírovať postupy z originálnej verzie). Ale aj v podaní tejto dvojice to tento večer bolo počúvateľné, ba som si aj pospevoval nemecký text (jednoducho ho viem skoro naspamäť). Na záver koncertu sa ešte pridával znovu "Nemo", ale to už bolo značne rozladené a v polovici skladby vypadla gitara, tak zvyšok skladby sa len improvizovalo, čo pokazilo celkový dojem, ale čo už sa dá robiť. Každopádne vystúpenie Sirenade ma príjemne prekvapilo a som zvedavý, ako sa to bude uberať ďalej v ich tvorbe a kariére. Pre dnešok to je vysoký nadpriemer.

A to bol vlastne záver tejto skromnej akcie, ale podľa mňa vynikajúce výkony kapiel dávali samotnej akcii ráz výnimočnosti. Teda som veľmi rád, že sa to podarilo a ozaj som odchádzal spokojný a "neľutujem" ani tých "30 Sk" vstupného, ktoré som "musel" obetovať, aby som si túto akciu vychutnal. Zúčastneným kapelám zároveň želám viac takýchto podarených akcií.

[ Darkoldus ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]