Snovonne
Ivan Chytil, 27.3.2006

Slovensko je zvláštna krajina, život ktorej sa riadi niektorými nie vždy pochopiteľnými pravidlami. Jedným z nich je dobre známy mantinelizmus. Medzi hitparádovo-rádiovou len-nikoho-nevyrušiť hudbou a extrémnou UG scénou vlastne neexistuje nič, čo by stálo za pozornosť, čo by mohlo zaujať. Ale podľa všetkého sa blížia lepšie časy a táto sféra hudobného života by mohla nabrať dych. Na toto v podstate prázdne pole vstúpila speváčka, ktorú dnes už dosť početná skupina fandov pozná pod menom Snovonne.

Téma Ty, Vy, Oni, Blahorodenie sa vyriešila hneď pri prvom kontakte a tak sme mohli prejsť k pre slovenské kapely typickej otázke.

Prečo angličtina?
Možno to znie kruto, ale je mi bližšia ako slovenčina. Je omnoho spevavejšia ako náš jazyk a lepšie sa mi v nej vyjadruje.

Objavili sa ale aj hlasy, frflajúce až priam sa sťažujúce na fuckovanie v textoch, že je ho príliš. Po prečítaní textov ale vôbec nemám pocit, že by boli prefuckované.
Neriešim to. Kedy príde, vtedy príde. (smiech) Keď sa mi fuck do textu hodí, tak ho tam dám.

Nemôže byť problém aj v tom, že ľudia poznajú slovíčko fuck iba zo slovníka a uniká im realita cudzieho slangu a významu slova v bežnom hovorovom jazyku. Nie je to síce spisovný výraz, ale v bežnom hovore je jeho význam často miernejší ako sa nám zdá.
Len oni si myslia, že moje fuck nie je úprimné. Bohužiaľ je. Áno, je dosť rozdiel medzi anglickými nadávkami a slovenskými. Keby som písala texty v slovenčine a použila hociktorú z našich nadávok, tak by to znelo úplne inak. V tom prípade by som sa možno frfľavým hlasom nečudovala.

Ideš tak vlastne proti prúdu, keď sa dnes skoro všetky naše, podľa nástrojového obsadenia rockové kapely, snažia spievať po slovensky. Vzhľadom na možnosti a nároky slovenčiny na deväťdesiat percent znejú rovnako nevýrazne. Akoby snahou bolo tvoriť akúsi vatovú hudbu pre rádiá, ktorá vlastne ani nezaujme ani nevystraší troška iným prístupom. Nebavíme sa o UG scéne, kde sa to dosť mieša. To je iná téma.
Náš rock mi v niektorých prípadoch pripomína nevylúhovaný čaj. Nechýba mu veľa aby mal nejakú chuť. Slovenčina je náročný jazyk na muziku. Druhá vec je, že ak chcem preraziť na Slovensku, musím spievať po slovensky. Možno im to stačí. Ak chcem dosiahnuť viac, dostanem sa ďalej, ale musím si dať latku čo najvyššie. Myslím, že našincom chýbajú ambície. Hľadajú viac argumentov na to, ako sa to a to nedá. Prečo by sa nedalo keď sa chce?

Oproti mnohým kapelám máš nie práve najveselšie, najoptimistickejšie texty. Nie je to iba póza, lebo sa to tak dnes nosí? Alebo sú v tom aj osobné pocity, zážitky, vnemy.
Umenie je podľa mňa o veciach, ktoré ľudia zažili, nech už sa na vec pozrieme z akéhokoľvek uhlu pohľadu. Moja hudba by mala vyjadrovať pocity, ktoré ľudia cítia, ale nehovoria o nich, pretože to jednoducho možnosti každodenného života nedovoľujú. Pýta si to metafory, melódiu, atmosféru. O póze sa v mojom prípade nedá hovoriť, pretože som ešte nikdy nenapísala skladbu o pocitoch, ktoré nemám. A k sebe som veľmi úprimná. Ale koniec koncov, nemyslím si, že by boli moje skladby pesimistické. V mnohých prípadoch je tam pomerne sebavedomé východisko, aj keď možno v smutnej melódii.

Angličtina mala asi prsty aj v tvojom prieniku do sveta. Na jar vychádza debutový album Tears Are Pretty u americkej spoločnosti Vinema Records. Ako ste sa k sebe dopracovali ? Našla si firma teba alebo si si vybrala sama?
Asi dva roky som posielala demo po celom svete. Medzi inými sa ozvali Vinema Records. Zmluvu som podpísala ako sólo. Pred vydaním albumu podpíšem osobitne zmluvu s kapelou. Chalani vedia čo ich čaká, do čoho idú a myslím, že sa tešia. Ja samozrejme tiež.

Nahrávali ste v USA alebo na Slovensku? V akom štádiu sa album nachádza?
Vydavateľ vybral skladby. Tie sme nanovo nahrali v Šulekove v štúdiu Exponent a surový materiál putoval späť do USA. Tam na konečnej podobe pracujú Tim Palmer (mix, Ozzy Osbourne, HIM) a Howie Wienberg (mastering, Nirvana, Smashing Pumkins, The Mars Volta). Termín vydania nie je ešte stanovený do bodky, najnovšie sa predpokladá apríl, máj. Všetko závisí od toho koľko potrvá mix a master.

V súvislosti s pripravovaným debutom spomeniem aj demo nahrávku, ktorá bola pred určitou dobou dostupná na stránke. Si šťastným majiteľom nahrávacieho štúdia alebo pracuješ s počítačom?
Všetko nahrávam cez počítač. Keď si vymyslím gitarové sólo, ktoré neviem zahrať, zahrá ho niekto, kto vie. (smiech) V prípade Dema 2004 to však bolo inak, tam sme spolupracovali viacerí. Z tohoto hľadiska som workoholik. Nahrávam stále. Keď nenahrávam, tak skladám. U mňa je to vlastne každodenný program. Ak sa nenachádzam pri papieri alebo pri nejakom nástroji, tak si skladbu zložím a uložím v hlave. V zásobe už mám veľkú kopu.

Po vyjdení CD sa fanúšikovia väčšinou môžu tešiť na živú prezentáciu. Ako je to v tvojom prípade. Bude pár koncertov u nás, vystúpenia na festoch alebo pripravuješ celé turné.
Bude turné, ktoré začne na Slovensku, aj keď tu sa na koncerty chodí omnoho menej ako v iných krajinách. Chýba mi tu trochu živšia koncertná kultúra.

To môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti, keď veľa ľudí ide radšej do krčmy ako na koncert. Česť výnimkám.
Pokračovať budeme v Európe a skončíme v USA. Ľudia sa na našu hudbu dosť chytajú, čo som veľmi rada. Náš program bude trvať asi hodinu aj niečo. Podľa predaja bude aj turné. Ak bude CD úspešné, mohli by sme koncertovať aj dva - tri mesiace.

Čo pre teba znamená úspešné CD?
Pri debute asi toľko, že sa uživím. Ale len pri debute. (úsmev) Ďalej sa potom uvidí. Ale hudba sa musí vyvíjať, musí v nej stále byť niečo, čo ľudí namotá, zaujme. Nemám v pláne brániť sa akémukoľvek štýlovému chodníčku, ktorý by ma zviedol. Pre mňa je to o pocitoch, nie o škatuľke. Aj keď momentálne som vo svojej hudbe doma tak ako je.

A čo promo aktivity, video? Už si sa rozhodla ktorá skladba pôjde na singel? Môžeš už prezradiť, ktorá to bude? Ja by som, ak neberiem do úvahy titulnú skladbu, tipol Thirst. Vyhral by som v lote alebo sa mýlim?
Video určite bude. Po vyjdení CD, ale asi pred zahájením turné. Singel by mal byť tiež, bude to vlastne tá skladba, ku ktorej sa natočí klip. Ešte sme túto otázku konkrétne neriešili, ale do úvahy pripadá viac skladieb... medzi nimi Tears Are Pretty a Thirst. Takže áno, tipol si celkom správne. (úsmev) Nebudem ale viacej prezrádzať. Možno sa za oceánom nasadí iný singel ako v Európe.

Dostali sme sa až k obrazovej prezentácii, ktorá podľa všetkého nehrá iba doplnkovú rolu k hudbe. Asi nie najlepším príkladom by mohlo byť konceptuálne umenie, ale to sa spája najmä s výtvarným umením. Skôr by som povedal, že Ti bude blízky koncept na spôsob David Bowie alebo z novších ľudí Marilyn Manson. Obaja si k svojej hudbe vytvorili vlastný výtvarný, obrazový svet, ktorý nielen dopĺňa hudbu, ale ponúka aj pohľad do ideových východísk a názorov muzikantov.
Oboch spomenutých mám rada. Áno, umelec má svoj vlastný svet, svoj vlastný koncept a vlastné pravidlá. Umelec podľa mňa nie je typ človeka. Je to krvná skupina. Je to skrátka zapálenosť pre svoje pocity a sebeckosť. Sebeckosť iba do istej miery, pretože s pocitmi sa delím, keď už sú spracované hudobne alebo vizuálne. To je vlastne možnosť ako nimi potešiť ľudí, čo by asi bez ich spracovania nešlo. Áno, rada maľujem aj kreslím, rada robím s grafikou. Niekedy si vytváram vizuálne stránky k jednotlivým skladbám. Na pláne mám toho ešte kopu... Hudba je však stále na prvom mieste a zaberá mi 60 % dňa. Zvyšných 40 % spím. (úsmev)

Ak zoberieme do úvahy prapôvodný význam slova groteska, Marilyn Manson už od obdobia Beautiful People využíval prostriedky grotesky, až sa napokon na albume The Golden Age Of Grotesque prepracoval k obrazu dekadentného dandyho. Ktoré z jeho období je ti bližšie?
V prípade Marilyna je mi blízke každé jeho obdobie. Vždy mal v sebe istú charizmu, len si dával záležať aby nám ju dôkladne ukázal v každom období. To som mala na mysli pred chviľou, keď som spomínala, že ide o pocity, nie o škatuľku. Zarytí umelci sa vedia dokonale vyjadriť v každom štádiu svojej tvorby.

Ostaňme ešte na chvíľu pri obraze. Na svojej webovej stránke uvádzaš, že si v podstate veselý človek. Ale zároveň ako najoblúbenejšie filmy uvádzaš filmy Seven a Saw. Ako to ide dohromady?
Mňa to fascinuje. Páči sa mi vizuálna stránka horroru. Hľadanie pekných vecí v škaredom. Aj v krvavej škvrne môže byť čosi krásne, ak je na správnom pozadí.

Ešte jeden pohľad na web. Kto ti robil design stránky, kto fotil?
Stránku sme dali dokopy s Thornom, jedným z mojich prvých recenzentov. Fotky si robím sama. Odfotím sa a potom fotku upravím. S fotkami kapely to prebiehalo rovnako. Neviem čo by som robila bez autospúšte. (smiech)

Okrem toho, že sa venuješ hudbe aktívne, určite hudbu aj počúvaš...
Počúvam skoro všetko. Zdraviu mi však neprospievajú slovenské ľudovky. Čo sa týka iných vecí, je mi jedno, aká je to krabička, pokiaľ ma to dostane. Z metalu mám najradšej Cradle Of Filth. Typický (klasický) metal moc nepočúvam. Mám rada veci zmiešané s elektronikou... napríklad Nine Inch Nails. Ďalej rock, pop, atď. Nemám rada ženské speváčky, iba v R&B. Mám rada rap, nie slovenský. 50Cent je môj obľúbenec.

Na záver ešte jedna vec, ktorá možno niekomu doteraz chýbala a nevie sa rozhodnúť, či sa mu má hudba Snovonne páčiť alebo nie. Do akej hudobnej krabičky by si sa zaradila? Ja v tomto obore nie som žiaden preborník, pretože ma to ani netrápi. Ale predsa, skúsme.
Krabičky neriešim. V prvom rade, nech si to označia ľudia. V prípadoch, keď musím, sa rada nazývam goth rock. Je to dosť veľká krabička, dá sa v nej dýchať.

www.snovonne.com

Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.