[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival
7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica

Hneď niekoľko prekvapení ma doma čakalo, keď som sa v polovici mája vrátil po dvoch týždňoch späť do našej milovanej vlasti. Tým prvým bolo, že na Slovensku má vystúpiť fínska kapela NIGHTWISH, čo je riadna pecka už samo osebe. Tým druhým prekvapením bol fakt, že koncert organizuje Amok a jeho agentúra EPG, ktorá v poslednej dobe síce pár divácky úspešných koncertov spáchala, doteraz sa však takmer výlučne orientovala na speed, power, heavy a iné čo najrýchlejšie kapely zvučných mien. No a tým tretím prekvapením, a pre mňa jednoznačne najväčším a najšokujúcejším, bola skutočnosť, že na tomto koncerte má vystúpiť Alice Cooper Revival Band, v ktorom moja maličkosť obsluhuje poleno s hrubými drôtmi. Doba na koncert síce vôbec nebola vhodná, nakoľko v školách práve zúrili zápočtové týždne, skúškové obdobia a podobné chuťovky, nakoniec sa však nejaký čas na pár skúšok predsa len našiel. A tak sme sa v danú ukrutne horúcu sobotu narvali do áut, lepšie povedané pojazdných sáun, a vybrali sa na miesto činu, kde nás čakalo ďalšie prekvapenie. Bez väčších problémov sme sa totiž autom dostali nielen do areálu banskobystrického amfiteátru, ktorý už lemovali skupinky fanúšikov a policajtov, ale do konca sme pristáli v bezprostrednej blízkosti šatne. Na pódiu v tom čase prebiehala zvuková skúška Nightwish, ktorú realizovali, ako mi došlo večer počas koncertu, samotní členovia kapely, a teda nie bedňáci, ako som si myslel. Rovnako až večer som zistil, že tá babenka, ktorá sa prechádzala okolo pódia a strašne milo sa (nielen) na mňa usmievala, nebol nikto iný ako Tarja.... Tak mi treba, mal som sa lepšie informovať, s kým to vlastne budeme hrať, no ale čo už, keď ma hudba podobného zamerania moc neberie....
Prakticky okamžite potom, ako Nightwish na skúšku odpálili Ozzyho "Crazy Train" a nenápadne sa vytratili, nastal čas pre predkapely a pódium obsadil Crom so svojou družinou ORKRIST. Veľmi pozitívne na všetky predkapely zapôsobila správa o tom, že môžeme použiť odposluchy Nigthwish, pretože hrať na open air koncerte bez odposluchov je predsa len trochu silná káva pre kapelu (a v konečnom dôsledku aj pre publikum) a dostupné informácie pred koncertom sľubovali práve takúto formu sado-maso radovánok. Nakoniec však odposluchy predsa len boli, aj keď iba na spevy. Cromovci spustili niekedy medzi piatou a pol šiestou, a to už bol amfík slušne zaplnený. To, že so svojou melodickou chytľavou muzičkou mali úspech, sa samozrejme dalo čakať, ale intenzita aplauzov a ovácií po každej skladbe ma vážne zaskočila. Navyše skupinka fans v prvom rade mávala vlastnoručne vyrobenou plachtou s logom Orkrist, čo som u domácej kapely veru ešte nevidel. Slovensku teda vládne Crom metal a až také prekvapujúce to zase nie je.
Pripadá mi prinajmenšom divné hodnotiť na koncerte kapelu, v ktorej hrám, ale pre úplnosť tohto reportu pár výsostne subjektívnych postrehov z vystúpenia ALICE COOPER REVIVAL predsa len pridám. Nakoľko väčšina hudobných nástrojov je vyrobená z termolabilných materiálov, sobotná tropická horúčava im vôbec neprospela a preto som väčšinu setu Orkrist strávil ladením. Teplotné rozdiely medzi tieňom za pódiom a strašným pečákom na pódiu veci v tomto ohľade tiež asi veľmi nepomohli. Čo sa týka hudobnej stránky, myslím, že sme zahrali celkom dobre, aj keď vieme to aj lepšie a nejaké tie chybičky sa určite objavili. Neviem, ako ľudia vnímali sprievodnú show, na tomto mieste by ma zaujímali predovšetkým názory divákov. V každom prípade si myslím, že náš set by lepšie zapadol niekam do klubu ako do takejto veľkej spoločnosti. Určite som však videl pár ľudí, ktorí sa celkom dobre bavili. Neviem, koľko bolo pravdy na hláškach zvukára, že nejde basa, na pódiu však kombo celý koncert hralo veľmi dobre, takže ak sa vonku nejaké problémy v tomto smere vyskytli, prsty v tom môžu mať jedine a len zvukári a technici.
Slnko stále pražilo ako besné, mal som dojem, že som skôr na dobre rozpálenej panvici ako na pódiu, preto som bol rád, keď som sa maximálne prepotený mohol konečne skotúľať z pódia. Pravdupovediac, zo setu LUNATIC GODS som moc nevidel, bolo treba sa pobaliť a samozrejme postarať sa o počas hrania zanedbávaný pitný režim. Takže snáď len pár dojmov, ktoré vznikli, keď som sa narýchlo prešiel cez zaplnený amfík. Zvuk podľa mňa nič moc, vpredu sa to ešte trochu dalo, ale vzadu úplne nezrozumiteľné. Netreba sa však veľmi diviť, nazvučiť takýto deathový ansámbel je predsa len problém. Nasledujúcu cca dvojhodinovú pauzu do zotmenia a začatia hlavného bodu programu sme strávili rôznymi zábavkami a stretnutiami so všakovakými známymi, pri ktorých až príliš rýchlo padli prinesené zásoby.... No ale hlavne že bola sranda....
Čo povedať k hlavnej hviezde večera NIGHTWISH? Na úvod asi to, že ich vlastne vôbec nepoznám, môj prvý a jediný kontakt s ich tvorbou som absolvoval na festivale Wacken Open Air 2001, kde si ma speváčka svojím krásnym hlasom úplne získala. Bolo až obdivuhodné, ako si dokázala naživo poradiť s 50-tisícovým davom a bez najmenšieho zaváhania všetko dokonalo odspievala. Preto som privítal možnosť pozrieť si túto kapelu ešte raz, a tento krát zblízka. Bolo naozaj na čo pozerať a aj čo počúvať, a ľudia to vedeli, celý koncert neúnavne povzbudzovali a dobre sa bavili. Zvuku sa v tomto prípade naozaj nedá nič vyčítať. Hudbe samozrejme dominoval Tarjin školený vokál podložený ľahko zapamätateľnými doom-rock-metalovými spodkami, pri ktorých sa ani jeden z muzikantov teda pretrhnúť nešiel. To samozrejme neznamená, že nehrali dobre, svoje party zahrali všetci bezchybne, a z kompozičného hľadiska to bol ten najsprávnejší podklad pre Tarjinu exhibíciu, ktorá v podstate všetkých a všetko ostatné zatienila. Trochu vytŕčal snáď len spievajúci basák s imidžom Roba Zombieho po odfarbení na blond, ktorý sa blysol hlavne v už spomínanej Ozzyho pecke "Crazy Train", počas ktorého Tarja v zákulisí oddychovala. Mužské osadenstvo malo na sebe samozrejme rôzne čierne oblečky, v kontraste s tým bola Tarja celá v bielom (viem, že ma asi zabijete, ale ja si nemôžem pomôcť, z diaľky v tých šatách vyzerala proste ako mátoha....). Dosť komicky miestami pôsobil aj gitarista so svojou výškou len niečo málo cez 150 cm. Klávesák by so svojím vzhľadom zapadol aj do inej fínskej kapely, HIM, no a aby sme to mali komplet, bubeník so šatkou na hlave vyzeral skôr ako nejaký zablúdený motorkár, rúbal do toho však statočne. No ale dosť bolo srandičiek, Nightwish proste odohrali jeden profesionálny koncert, na ktorom by sme nedostatky museli dlho hľadať. Kapela šľapala, ľudia sa bavili, a to stačí. Ešte jeden prídavok, kytička od Amoka pre Tarju a jeden z kandidátov na koncert roka na Slovensku (kdesi som začul dačo o Motörheade... (áno, bude ho možné vidieť na tohtoročnom Rock Pop Corgoň pri Rimavskej Sobote, pozn. jimi)) je minulosťou. Zdá sa, že Amokovi sa po viacerých rozpačitých pokusoch podarilo zorganizovať veľký koncert bez závažnejších prešľapov (ak nepočítame jeden jediný bufet v areáli na niečo cez 4000 účastníkov). Čo takto poobzerať sa teraz po duševnej strave pre náročnejšieho poslucháča??

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]