[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Nightwish, Orkrist, Lunatic Gods, Alice Cooper Revival
7.6.2003, amfiteáter - Banská Bystrica

Banská Bystrica privítala v sobotu 7.6. dlhoočakávaných fínskych Nightwish. Brány amfiteátra sa otvorili o 16:00, za čo patrí organizátorom tohto podujatia jednoznačná pochvala a som veľmi rád, že sa neopakovala neskutočná tlačenica spred dvoch rokov pred koncertom Iron Maiden.
Organizátori zabezpečili pestrý predkrm v podobe troch slovenských predkapiel - bratislavských Orkrist a Alice Cooper Revival a martinských Lunatic Gods. Ako prví predskokani vystúpili Orkrist. Aj napriek tomu, že začali hrať už o 17:00 a na amfiteáter ešte len začínali prúdiť davy fanúšikov, dokázali dostať poriadne rozohriať kotol pod pódiom. Osobne som ich vystúpenie videl tretí krát, no sobotňajšie bolo jednoznačne najlepšie. Hlavným plusom bol dievčenský vokál, ktorý zvukár konečne postavil na úroveň Cromovho temného prejavu. Podľa môjho názoru bol práve "utopený" Lýdiin hlas jednou zo slabín inak výborného debutového albumu "Reginae Mysterium".
Ako druhí nasledovali Alice Cooper Revival. Hudba tejto rockovej stálice ma výraznejšie neoslovuje, no zábavná pódiová show plná masiek, komických prevlekov a príjemného hudobného prejavu bola veľmi vítaným spestrením. Keď k tomu pridáme hitovky "House on Fire", prípadne "Poison" odspievané spolu s obecenstvom a basgitaristku Stanku obsluhujúcu šesťstrunové monštrum …
Pozíciu pred hlavnou hviezdou večera obsadili Lunatic Gods a ich experimentálny death metal. Zaradenie tejto formácie som jednoznačne privítal, mám však také tušenie, že pomerne veľa prítomných zostalo zaskočených ich vystúpením pred melodickými Nightwish, kam podľa mňa právom patrili Orkrist. Po prvom hlasovom prejave Horára a úvodných tónoch Hiraxovej gitary však priestor pod pomerne malým pódiom postupne prichádzal do varu. Približne 45 minútové vystúpenie bolo zložené prevažne z albumu "Wilderness".
Predkapely skončili svoju produkciu približne o 19:30. Po približne 40 minútach čakania prišiel na pódium jeden z usporiadateľov. Oznamom, že Nightwish vystúpia až za úplnej tmy a teda asi okolo 21:30, si vyslúžil vlnu nevôle. Za túto chybu dávam organizátorom veľký čierny bod a do budúcna navrhujem posunúť začiatok koncertu minimálne o hodinu neskôr. Ďaľšie veľké mínus udeľujem za 2 stánky s občerstvením pre približne 7 000 ľudí , pred ktorými sa vytvárali minimálne hodinové rady smädných krkov.
Nastal čas 21:30. Na pódiu začína predvádzať svoje kreácie svetelný park, amfiteáter sa dvíha na nohy a zo zákulisia postupne vychádzajú hlavné hviezdy večera. Tesne pred pódiom sa zastavia a nechajú rozvášnený dav niekoľko nekonečných minút skandovať. Prvý vystúpi bubeník sprevádzaný obrovským prívalom dymu. Pódium už takmer nevidieť, keď svetelný kužeľ objaví Tarju, ktorú obecenstvo nadšene víta. Znejú prvé tóny a nad hlavy fanúšikov sa dvíha more rúk.
Prichádza rad na klasiky v podobe "Come cover me", "Wishmaster", či krehučkej balady "Sleeping Sun". Budem úprimný, najviac som sa tešil práve na túto skladbu. Žiaľ práve počas nej sa gitaristovi podaril nepríjemný kúsok - nezvládol nástup na sólo, ktoré sa potom pokúšal dobehnúť, čo nedopadlo práve najlepšie. Celkovo hodnotím prínos gitaristu k tvorbe Nightwish ako jalový, jediným pozitívom jeho gitary je hutný zvuk, ktorým prispieva k celkovému vyzneniu kapely.
Približne v polovici vystúpenia ohlasuje basgitarista prestávku pre Tarju, ktorú Nightwish vypĺňajú skladbou od Ozzyho Osbourna "Crazy Train". V zostave bez speváčky vyznievajú len priemerne a to aj napriek spomenutej klasike od Ozzyho. Nebyť operného hlasu, nie sú Nightwish žiaľ ničím výnimoční.
Tarja sa vracia na pódium a koncert pokračuje v plnej zostave. Rázne gestá bieloodenej divy opätovne dvíhajú nad hlavy tisíce rúk. Vystúpenie postupne graduje a prichádza rad na poslednú skladbu. Začínajú ďakovačky publiku a Nightwish miznú v zákulisí. Osobne som dosť prekvapený relatívne krátkym vystúpením, ktoré po malej chvíli a búrlivých reakciách publika pokračuje úvodnými tónmi "Walking in the Air". Na pódium prichádza Tarja a úvod odspieva s doprovodom kláves bez klávesáka. Až po chvíli sa o slovo hlásia dalšie nástroje, ktoré postupne podfarbujú nádherný hlas.
Posledný, povinný kúsok - coververzia skladby "Over The Hills And Far Away" od Garyho Moora rozžeraví fanúšikov na maximum. Počas refrénu Tarja kýva na rozlúčku a po úklonoch k publiku sa vystúpenie fínskej hviezdy s operným hlasom a jej doprovodnej skupiny končí. Zámerne píšem doprovodnej skupiny, Nightwish podľa môjho názoru drží na výslní Tarja Turunen.
Ako osobne hodnotím vystúpenie fínskych Nightwish? Absolútne profesionálne zvládnutá show. Nightwish dokážu potešit, ich tvorba mi žiaľ začína pripadať šablónovitá - výrazné klávesy, gitara dookola opakujúca klasické kilá, gitarové sóla kopírujúce hlasovú linku, povinná basa a bicie a nad tým všetkým majestátny hlas. Nič viac, ale ani nič menej. Chýba mi u nich náznak hudobného napredovania, uplatňovania vplyvov iných hudobných štýlov, odvaha experimentovať. Napriek mojim kritickým pripomienkam som rád, že Nightwish zavítali na Slovensko a usporiadateľovi a samozrejme aj fanúšikom prajem do budúcna veľa podobných vydarených akcií.
Na záver malý podnet na diskusiu na tému najlepší ženský vokál. Vystúpenie Nightwish u mňa umiestnilo Tarju Turunen na druhé miesto. Po sobote je jednoznačnou jednotkou Anneke van Giersbergen.

[ Pavol Brnoliak ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]