[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Thrash Fest Classic 2011
Sepultura, Exodus, Destruction, Heathen, Mortal Sin
11.12.2011, Majestic Music Club - Bratislava (SK)

Vrcholom bohatej koncertnej koncoročnej nádielky bola pravdepodobne pätica kapiel, ktorá prišla na Slovensko ukázať, ako sa rezalo na gitary na konci osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Keďže aj ja som patril medzi týpky, ktorí v tej dobe vyškrabovali do školských lavíc nápisy Thrash Or Die a pod., bolo jasné, že na takej akcii nemôžem chýbať.

To, že sa začiatky koncertov zvyknú posunúť, nie je nič nezvyčajné, ale tento krát sa začalo oproti avízu na lístku a internete nezvyčajne o hodinu skôr, následkom čoho som ja a aj kopa ďalších nestihli úvodných Austrálčanov MORTAL SIN. Osobne my to ani moc nevadilo, M. S. som nikdy nepočúval a jediný môj kontakt s touto kapelou prebehol pred pár rokmi na poľskej Metalmánii, kde ma vôbec nezaujali.

HEATHEN, americké združenie okolo "ruského" gitaristu Lee Altusa (Die Krupps a momentálne aj Exodus), nepatrilo tiež nikdy medzi moje srdcovky, ich minuloročný reunionový album som ešte nepočul a obidva staré albumy som naposledy počúval na svojom porevolučnom doubledecku kúpenom niekde na Maria Hilfe Strasse. Tvorba HEATHEN je na rozdiel od ostatných účastníkom tohto turné trošku umiernenejšia, čo mu dopomáha aj čistý hlas druhého pamätníka starých časov kapely speváka Davida Whitea. Mne sa najviac pozdávali skladby hrané v strednom tempe, ale spokojnosť musím vyjadriť s celým ich setom aj keď ku koncu som sa pravdepodobne pre neznalosť ich tvorby už trochu nudil.

Destruction boli v osemdesiatych rokoch mojou najobľúbenejšou európskou thrash kapelou a album "Eternal Devastation" patrí medzi moje životné topalbumy. Po tom, čo sa kroky oboch hlavných persón rozišli, už to nebolo ono, aj keď Schmiereho Headhunter som mal celkom rád. Našťastie v 99-om dostali Mike aj Schmier opäť rozum a vrátili sa spoločne na koncertné pódiá. Samozrejme, hneď v tom roku som si ich reunion show vychutnal naživo na With Full Force festivale. Odvtedy som ich už videl veľa krát, bohužiaľ už aj s novými songami, ktoré ma moc nebavia a preto som sa na ich retro koncert v Blave tešil. A chalani nesklamali. Hneď od úvodnej divočiny "Total Desaster" šliapali na plné obrátky. Song za songom vyťahovali u mňa spomienky na mladosť. Bohužiaľ, vymedzený čas bol pre kapelu krátky, tak sa na niektoré moje srdcovky nedostalo, našťastie topsongy "Mad Butcher" a záverečná lahôdka "Curse The Gods" nechýbali. K tomu samozrejme nejaké tie komentáre na tému Metal United (ako sa nemeckú kapelu patrí) a mali sme to za sebou. Tretia návšteva DESTRUCTION u nás sa nadmieru vydarila.

S koncertmi EXODUS sa v Európe poslednou dobou roztrhlo vrece a bolo teda len otázkou času, kedy zavítajú aj do našich končín. A ONI prišli, zahrali a zvíťazili. Bratislava zažila názornú ukážku, ako má vyzerať poriadny thrashmetalový koncert - nasadenie, agresivita, rýchlosť a poriadny rev sa na nás valili s pódia a pod ním to tiež vyzeralo na slovenské pomery poriadne divoko, headbanging, circle pit striedal circle pit, nechýbal ani wall of death. Do uši sa nám vlievali vypalováky z prvých troch albumov, ale prím patril kultovému debutu "Bonded by Blood", ktorému patrila takmer polovica z ich hodinového setu. Nesmrteľné šlágre ako "Piranha" (s hostujúcim Andreasom Kisserom), "Metal Command" alebo hitovka "And Then There Were None" boli nádherným balzamom na dušu. Veľkú zásluhu na súčasnej forme kapely má Rob Dukes, charizmatický spevák a veľmi dôstojný nástupca svojich slávnejších predchodcov (mal som šťastie zhliadnuť naživo obidvoch), Exodus aj vďaka nemu chytil poriadny druhý dych.

Bolo jasné, že headliner večera to bude mať po víchrici s názvom EXODUS ťažké, hlavne keď, povedzme si to otvorene, neprežíva práve svoje najlepšie obdobie a niektorí ľudia po odchode aj druhého z bratov Cavalerových nazývajú kapelu SEPULTURA revival. Osobne si myslím, že najväčším problémom kapely je strata druhej gitary. Chápem, že sa chalanom v poslednej dobe stenčili príjmy, ale nebolo by od veci zohnať si druhého gitaristu, poprípade v rámci šetrenia nákladov vraziť gitaru do ruky Derrickovi (na nejakých koncertoch som ho už s gitarou videl). Najviac sa ten zvukový rozdiel ukázal v "Refuse/Resist", ked im s druhou gitarou vypomohol Gary Holt s EXODUS. Samozrejme, nebolo to v ten večer až také zlé, SEPULTURA sa našťastie vždy môže oprieť o hromadu peciek zo svojho najslávnejšieho obdobia a tie vždy potešia. Druhý výrazný faktor, ktorý v ten večer kapele pomohol, má meno Eloy Casagrande, famózny dvadsaťročný bubeník, ktorý dodával starým songom nový rozmer. Veľa ľudí ostalo v ten večer z jeho výkonu príjemne prekvapených. To, že má veľký talent však tento mladík predviedol Slovákom už pred tromi rokmi na trojkoncerte s Andre Matosom. To ako jeho talent SEPULTURA využije je už len na nich.

Výborná retro akcia pred zaplneným Majesticom je za nami, zostáva len dúfať v ďalšie pokračovanie Thrash Festu, ktoré zamieri opäť aj do našich končín, veď je ešte kopa albumov a kapiel z osemdesiatych rokov, ktoré si miestny Thrasheri vďaka červenému mraku nad svojimi hlavami nemohli vychutnať.

[ Benco ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]