[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Eufobia (Bul), Valkyrja (Swe), Vader (Pl), Gorgoroth (Nor)
30.11.2011, Collosseum - Košice (SK)

Na túto vypečenú akciu som išiel s tým, že na dobre utajené predkapely (v pláne boli dve) som zvedavý, od Valkyrje nečakám nič, Vader má byť tradične extratrieda a Gorgoroth bude „kristepaneprečototo...“. Ako to dopadlo? Nie najhoršie, snáď až na to, že problémom Collossea nie je v chladných ročných obdobiach skromná izbová teplota, ale vetranie podniku, a táto situácia sa nezmení, kým pokrytci a mamonári v parlamentoch a podobných prasačákoch nezrušia cigarety. Dovtedy budeme všetci na druhý deň po koncerte musieť prať ešte aj dojmy z akcie.

Predkapela bola nakoniec len jedna – o pol šiestej kultúrne podujatie v plniacom sa klube odštartovala Eufobia z bulharskej Sofie. Ako sa im podarilo šuchnúť sa na toto turné ťažko povedať, úspech to každopádne je. Štvorica predviedla okolo pol hodiny slušne odohratého klasickejšieho death metalu s thrashmetalovými koreňmi. Nič výnimočného ani prevratného hudba Bulharov nie je, ale na koncerte zaznelo pár sympatických melodických liniek a sól, a celkom podarené vokály, v ktorých sa striedal skôr v stredoch revúci gitarista s v hĺbke grúliacim basákom. Frontman tiež pomerne slušne komunikoval s publikom a myslím, že Košice na Eufobiu nebudú spomínať v zlom.

Už solídny dav pod pódiom privítal ďalšie kvarteto, tentokrát v obsadení gitara-basa-bicie-frontman, ktoré si hovorí Valkyrja a je z metropoly Švédska. Ich druhý album „Contamination“ som si pred koncertom niekoľkokrát vypočul, nie je to zlá hudba, ale pokiaľ ide o švédsky black metal, našiel by som hneď niekoľko kapiel, ktoré ma bavia viac. Toto je taký štandard – melodickejšie čierne zlo, v ktorom je pomer náklepov a voľnejších pasáží vyvážený tak pol na pol. Ortodoxní blackmetalisti si museli prísť na svoje už pri show – fešné corpsepainty a pochudší zmietajúci sa spevák v tričku, aké mám doma na umývanie dlážky. Pri pohľade naň som si spomenul aj na tú pasáž z Werichovho Falstaffa, kde sir John hovorí o tom, z akých viselcov si poskladal družinu – „v celom oddiele je dohromady jeden a pol košele, a tá polovica košele, to sú dva zopnuté obrúsky, vyzerá to ako ten plášť, ktorý nosia heroldi“. Zahraté to bolo dobre, show bola, ľudia sa bavili, ale v rámci žánru je Valkyrja skupina, ktorú si ľahko popletiete s inou. Na špičky typu Lord Belial sa to nechytá, a to teda Vassago a spol. aj bez farbičiek zahrajú svoj black metal tak, že jeden klobúk na hlave neostane.

Úvodné spolky predviedli kvalitný výkon, ale v porovnaní s tým, čo nasledovalo, vyzneli len ako snaživí školáci. Vader od prvej sekundy publiku ukázali, kto je tu pán. Čítal som výrok „ísť v dnešnej dobe na Vader je ako ísť na Kabát“, a tento výrok nominujem na debilnosť roku 2011, porovnateľnú s povestným agroreportom z BA 2007. Keby totiž na pódium prišiel len sám Piotr a iba hodinu rozprával vtipy, mal by aplauz a publikum v extáze. A právom. Tento podľa niektorých diktátor má u mňa obrovský rešpekt, a to je čo povedať, ja bežne žiadnym extra rešpektom neplytvám. Práve on nám všetkým vo „východnej“ Európe s Vader už dve dekády ukazuje, že sa TO dá, stačí len urobiť dobrú hudbu, veriť v ňu a v neposlednom rade na kapele nonstop neľudsky makať prípadne aj za cenu okliešteného osobného života, a máte to čo on. Pokiaľ vám to teda za tú drinu stojí. Každopádne „deathmetalový Slayer“ si svoju pozíciu medzi veľkými kapelami zaslúži, dá sa povedať, že nie Vader hrajú death metal, ale že Piotr je death metal. A že je diktátor? Aj keby „neposlušných“ spoluhráčov prípadne vešal na stromy, on si to dovoliť môže, medzi nami, tzv. diktátorský prístup v kapele je niekedy jediný správny a jediný, ktorý má výsledky. Vader v aktuálnej zostave Piotr (gitara, vokál, odjakživa), Spider (gitara, nástup 2010), Hal (basgitara, 2011) a James Stewart (bicie) 2011 bol na pódiu Collossea opäť smrtiacim a presne fungujúcim strojom s prakticky dokonalým zvukom. Suverénne a zároveň so srdcom odznel výber z novinky „Welcome To The Morbid Reich“, niečo z predošlého albumu „Necropolis“ a „coś starszego“, medziiným napr. „Kingdom“. Frontman s publikum, ktoré mu zobalo z ruky a tu a tam plachtilo vzduchom, komunikoval srdečne a bez nejakých bubáckych póz, skrátka žiadne teátro, ale poriadny metal od koncertnej tutovky, ktorú som videl asi šiestykrát a dostal som to čo od nej očakávam. Koniec setu poľskej legendy patril coveru, „Raining Blood“ od Slayer. Nemyslím si, že skupina tohto formátu je odkázaná na prebraté skladby, ale ľudia to asi presne takto chcú.

Žiadnej kapele, ktorá sa má na pódium postaviť po Vader, niet čo závidieť, a to mali po nich prísť Gorgoroth. Niekoľkých ľudí som videl opúšťať podnik a sám som mal, ako to nazvať... predsudky nie, pokiaľ viem, predsudky sú čosi, čo sa nezakladá na pravde. Takto – v roku 2007 boli Gorgoroth najhoršou kapelou, ktorú som videl naživo nie že na Brutal Assaulte, ale odkedy chodím na koncerty, a teda nezačal som s tým predvčerom. Po nezohratých zvukoch kredenca rútiaceho sa dolu schodmi a prehliadke zásadných blackmetalových póz som nebol jediný, kto si povedal – tak vy, zmaľovaní mamľasi, si svoje postavenie absolútne nezaslúžite, a je úplne jedno, že v rámci žánru ste vydali niekoľko solídnych albumov. Čierny kvlt z nórskeho Bergenu si zjavne povedal, že ísť na šnúru s Vader, to už končí každá sranda. Tým pádom prekvapil pozitívne – kvalitný rezavý blackmetalový zvuk a zohratosť, pri ktorej konečne Gorgoroth z pódia znel tak, ako znieť má. Viacerým ľuďom vadil naechovaný vokál, ale ten tam má byť takto, znel ako z iného, o dosť horšieho sveta. Surový klasický nórsky black v tomto podaní bol niečím, čomu sa dalo veriť aj so všetkými povinnými rekvizitami ako sú klince, nábojové pásy, corpsepainty a podobne. Osobne si myslím, že ak sa čiernou a bielou pomaľuje niekto, kto si holí hlavu, nevyzerá strašidelne, ale skôr ako futbalová lopta, a z tohto pohľadu staronový frontman Pest, ktorý si iste pri každom pohľade do zrkadla uvedomuje, že génové dedičstvo ho schmatlo za gule a hlavne za hlavu oboma rukami, vlastne vyhral. Namaľovaný a s piatimi vlasmi rozježenými pomedzi plochy kože typu „tuná boli voľakedy vlase, a už nie sa“, vyzeral fakt dôstojne odporne, ako nejaký zombie, až na pár momentov, kedy mu pri vhodnom nasvietení k dojmu, ktorým vtedy pôsobil, chýbal len červený klaunský nos. Srandy bokom, k black metalu zvyknem pristupovať s rezervou, ale Gorgoroth bol v ten večer fakt uveriteľné a pôsobivé zlo a povedzme, že v takejto kondícii svoj dlh, ktorý majú u všetkých fanúšikov okrem fanatikov, ktorí sú schopní v extáze ziapať, aj keby bol na pódiu len pustený vysávač s logom Gorgoroth, časom zmažú. Hralo sa zo znovu nahratého albumu „Under The Sign Of Hell“ plus nejaké staršie vzorky – pohľad do playlistu – napríklad „Bergtrollets“, „Prayer“, „Revelation“, „Forces Of Satan“, „Satan – Prometheus“, „Krig“ atď., a Nóri si peniaze za koncert zaslúžili. Neumrel som od nadšenia, ale bolo to dobré.

O atmosféru na vydarenom metalovom koncerte sa postarali odhadujem tri stovky fanúšikov zo Slovenska, Česka, Poľska a Ukrajiny. Nejeden z nich si iste deň po koncerte svätosväte sľuboval, že už nikdy nebude piť. Verím, že sa už čoskoro zase stretneme na podobne peknom večierku, za ktorý je slušné poďakovať kapelám, klubu a v neposlednom rade organizátorom.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]