[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Bubenícky workshop: Martin „Marthus“ Škaroupka
16.11.2011, Collosseum - Košice (SK)

Stredajší večer bol ako stvorený na čokoľvek, a pretože jedinou zaujímavejšou položkou v aktuálnej ponuke bol Marthusov bubenícky seminár, výber dlho netrval. Aj tak som na niečom takomto ešte nebol, bolo by teda hriech neprísť, keď to „mám doma“. Nie že by na Slovensku už predtým uznávaný metalový bubeník nepredviedol svoje finty, ale úprimne – aby som sa cez celú hoj zem drahú mlátil zatlieskať Georgeovi Kolliasovi, to by som musel byť bicmen, a to ešte taký, ktorý to berie vážne a má prípadne ambície, aby z neho raz niečo možno bolo tiež. Takže detaily o tom, čo všetko, ako a koľko Martin hral, po čom všetkom udrel a vôbec tieto prudko insiderské veci tu pochopiteľne nenájdete.

Prvou potešiteľnou vecou bolo, že akcia do Colla prilákala slušný počet ľudí z mesta i okolia. Niekoľko desiatok, to niekedy nebýva ani na kvalitne obsadenom koncerte (videli sme), medzi nimi viacero bubeníkov, vrátane takých, z ktorých každý má za sebou hneď niekoľko nahrávok, na ktorých počuť že vie, a na koncertoch tiež nesype z Južnej Ameriky dovezenú plodinu. Marthusove Pearly a Sabiany (bicie a činely) v hodnote solídneho auta boli rozložené na parkete – pochopiteľne, aby návštevníci nielen počuli, ale hlavne videli – a notebook s hudobnými podkladmi bol poruke. Marthus, ktorý rozhodne „nestrúhal hviezdu“ – čo by sa „slabšej povahe“, ktorú by angažovali Cradle Of Filth, možno stalo – privítal publikum, príjemne prekvapený jeho počtom, načrtol program – ukážky z tvorby skupín, v ktorých účinkuje (iste každý vie, že len o COF to zďaleka nie je) a potom voľná diskusia, s tým, že možno sa pýtať, podľa možnosti skôr na hru, bicie a nie len na Daniho partičku, aj počas šou.

Na úvod zaznela skladba z pripravovaného albumu Dogma Art, skupiny, v ktorej hráva so svojím otcom. Musím povedať, že v hard rocku som náklepy (len také momentky samozrejme) videl a počul prvýkrát v živote.

Pritvrdenie a zrýchlenie prišlo s dvoma vzorkami od power/speed metalových Symphonity. Aby niekto nehútal, ako to naživo znelo, tak dodám, že Marthus hral bicie do podkladov – gitary, vokály, klávesy – pustených z noťasu. Samozrejme s tým, že pri celkovom ozvučení bol dôraz položený na bicie, zvyšok hudby vlastne len tvoril melódie a harmónie skladieb. Každopádne už tento výkon zožal zaslúžený potlesk. Horšie to bolo, keď sa na prvú výzvu „kto má záujem o to i ono“ kdesi od nejakého geroja vzadu ozvalo „štyri borovičky!“ To si človek povie, že ako do márie je možné vybrať sa na bubenícky workshop a miesto toho prísť do kulturáku odľahlejšej viesky, kde bodrý ľud zabáva Senzi Senzus. Hlavná postava večera mala našťastie slúchadlá a tak jej dobrý dojem z košického publika nemalo čo kaziť :-D

Symphonity prinajmenšom podľa workshopovej verzie hrajú celkom slušnú hudbu, nie že by som si ich išiel zháňať, ale smiať sa fakt nie je z čoho. Po týchto vzorkách však nasledovalo to, kvôli čomu sem prišla väčšina ľudí a fanynky Cradle Of Filth zvlášť – odhadujem, že YouTube aj Facebook zahltili mobilmi nasnímané videá kvality nie priam oslnivej – skladby z posledných dvoch albumov, ktoré nabúchal, naklepal a namlátil práve brniansky rodák. Povedzme, že tvorba COF po roku cca 2000 ide vlastne mimo mňa, niečo som počul, nie som fanatickým obdivovateľom tohto dnes už svojím spôsobom goth-metalového panoptika, nie som ani niekým, kto by mu najradšej uprel právo na život, pretože keď som „kolísku“ naposledy videl naživo, bolo skrátka všetko v poriadku, s tým, že Dani šancu mať ešte niekedy zdravé hlasivky už skrátka prešustroval. V každom prípade bicie sú tam aspoň posledných pár rokov v maximálnom poriadku. Martin hrá čisto, s ľahkosťou, ale aj s poriadnou silou – spotreba paličiek bola v ten večer vysoká a ľudia mali o suveníry postarané. Akurát že museli byť upozornení, nech mu neberú paličky, ktoré sú celé, pretože tie skrátka rozdávať nemôže. Pokiaľ si niekto myslel, že príde na niečo ako koncert COF so zvyškom skupiny pusteným z playbacku, asi sa prerátal, lebo napríklad pokiaľ ide o vokály, ja som registroval len ten ženský.

V ďalšom kole výzvy na diskusiu padla tiež odkiaľsi zo zadných radov požiadavka „zahraj to bez kliku!“ Cez slúchadlá neprešla, kto mal niečo na srdci, mal to počas hracej časti radšej písať na papier. Ešte k tomu „kliku“ – verím, že na Slovensku sa nepoužívanie niečoho takého bežného a pomerne potrebného ako metronóm považuje za svojho druhu hrdinstvo a hlavne dôkaz, že bubeník je „ozajstný talent a frajer“. Realita je taká, že ľudí, ktorí tu v KE a okolí (a na Slovensku) na hranie bez metronómu majú, poznám len pár, a väčšina z nich, pokiaľ práve nemá celkom iné starosti, si už ten metronóm zaobstarala tiež. Ostatní čarostrelci naživo podávajú často pozoruhodné výkony plné amatérskeho nadšenia a nečakaných/neplánovaných hier s tempom, a pri štúdiovom nahrávaní s nemilým prekvapením zisťujú, že bude treba rôzne improvizovať, lebo čo v garáži znie fasa, z reprákov v štúdiu nemilosrdne nedrží pokope.

Set zo vzoriek tvorby Cradle Of Filth bol dlhší než sa plánovalo, ale ak ľudia niečo pomerne nadšene chcú, prečo im to nedať. A na záver hudobnej časti podujatia zaznela skladba z chystaného albumu Inner Fear, ktorý vychádza kedysi začiatkom roku. Potom sa konečne rozbehla diskusná časť, spojená s dosť výdatnou autogramiádou a žrebovaním šťastného výhercu. Dá sa povedať, že podujatie, ktoré neformálne pokračovalo ešte hodnú chvíľu, dopadlo nadmieru dobre. Marthusovi sa tu páčilo a celkovo si chválil účasť na všetkých slovenských zastávkach. Bolo rozhodne fajn vidieť v akcii šikovného, nadaného a oboma nohami na zemi stojaceho hudobníka, o ktorom možno povedať, že to z česko-slovenskej metalovej scény dotiahol zatiaľ vlastne najďalej. Na rovinu – ak ste v COF, ste už konečne vo „veľkej“ kapele. A tam sa tiež nedostal tak, že by sa doma nanominoval za „hviezdu“ a „legendu“ a časom by tomu ako jeden z mála sám uveril (bývajú také smutné prípady). Takisto ukázal, že ak budete sedieť doma v skúšobni, alebo ešte lepšie v krčme, a mudrovať tam, ako všetko stojí za kosoštvorec a ste kurva nedocenení, nič z vás nikdy nebude. Niekedy, keď je jasné, že z toho, čo je k dispozícii doma, už viac nevytrieskate ani keby ste išli hrať rovno nejaké keketiny napríklad o deratizéroch, je lepšie presunúť sa inde a dať o sebe vedieť tam. Pokiaľ nie ste drevo, môže sa to podariť, tiež nie za týždeň ani za pol roka, ale môže.

Tu vedia takí kadejakí chlapci, čo sa narodili voľakedy podvečer, ale už sú nehorázni bubeníci, na adresu Marthusovho seminára po FB mudrovať – „na čo tam pôjdem, on čo ma môže naučiť, klepať?“ To asi nie, ale môžete tam vidieť, že ak sa nehrá len hubou po nete, má to niekedy aj výsledky.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]