[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Between The Burried And Me (Usa), Animals As Leaders (Usa), Doyle (Fr)
11.9.2011, Randal Club – Bratislava (SK)

Festivalové leto skončilo a tak nastal čas opäť sa vrátiť do klubov. Na začiatok sezóny nám Obscure promotion priniesli celkom zaujímavý trojlístok, tak my neostávalo nič iné, ako vypraviť sa do nášho hlavného mesta.

Do Randalu som prišiel s miernym meškaním a stihol už len záver z úvodných Parížanov - Doyle. Frantíci označujú svoju hudbu ako ambient/metal/scremo, čo v praxi znamenalo, že pomalé a uťahané pasáže občas vystriedali rýchle metalcoreové nášupy. Najviac ma zaujal asi gitarista, ktorý si to v záverečnej skladbe namieril pod pódium, kde si vytvoril svoj malý moshpit a spevák, ktorý ho nasledoval, ten sa pre zmenu najskôr pošpacíroval krížom krážom po klube a záver setu odreval z balkónu nad zvukárom.

Musím sebakriticky priznať, že o inštrumentálnych prog-metalistoch Animals As Leaders som nemal ešte pred pár mesiacmi ani potuchy a prvý krát som ich meno zaregistroval až na plagáte k tomuto turné. Moje očakávanie, že kapelku bude poznať na Slovensku asi dvadsať ľudí malo k realite večera pekne ďaleko a na amíkov sa pozeral celkom slušne zaplnený klub - môj tip cca 250 osôb. Pre veľkú časť tohto osadenstva bol papierový predskokan hlavnou kapelou večera a dávali to aj zreteľné najavo. O miestami až frenetickom potlesku a reve, ktorý nasledoval po každej skladbe, mohli neskorší headlineri len snívať. Napriek tomu pôsobil frontman a gitarista Tosin Abasi spolu sa svojimi kumpánmi, druhým gitaristom Javier Reyesom a bubeníkom Navene Koperweisom skromným dojmom. Všetci traja muzikanti sa sústredene venovali hlavne svojim nástrojom a človek si miestami pripadal ako na nejakej jazzovej session a nie na metalovom koncerte. Okrem jedného kúsku z pripravovaného albumu sa repertoár opieral o veci z ich dva roky starej prvotiny. Napriek tomu, že pri domácom počúvaní ma ich hudba moc nebrala, naživo s pivkom ruke to bolo predsa len o inom a ich vystúpenie u mňa vyvolávalo pozitívne vibrácie.

Po klasickej pauze sa do tmy ozvalo klavírne intro otvárajúce ich tohtoročné EP "The Paralax: Hypersleep Dialogues" a tak úvod patril dvom veciam práve z neho: "Specular Reflection" a "Augment Of Rebirth". Už počas prestávky opustila klub časť obecenstva, ktorá prišla na predchádzajúcu kapelu tušiac že Between The Burried And Me budú pre nich asi priveľký nášup, ďalšia časť ich nasledovala práve počas tohto úvodu. Našťastie tam ostalo ešte slušný počet ľudí, ktorí si prišli vychutnať a zabaviť sa na "Betweenov" a aj klub vyzeral opticky ešte stále slušne zaplnený. BTBAM aj napriek tomu, že sa nedostalo takého prijatia ako AAL pokračovali v plnom nasadení tento krát dvojicou kladieb "Obfuscation", "Disease, Injury, Madness" z ich dva roky starého albumu "The Great Misdirect". Na pódiu kraľoval frontman a zakladateľ kapely Tommy Rogers, ktorý okrem growlingu stíhal bez problémov odspievať aj svoje "čisté" pasáže a občas vylúdiť aj nejaké tóny z keyboardu. Zvyšok kapely na čele s druhým spoluzakladateľom gitaristom Paulom Waggonerom samozrejme šlapal ako švajčiarske hodinky. BTBAM uzavreli svoj hodinový set ďalšou dvojicou skladieb "Viridian" a "White Walls", s ktorými sa vrátili do roku 2007 na album "Colors". Povinný prídavok nás posunul ešte o ďalšie dva roky dozadu na prelomový album "Alaska" a pieseň "Selkies: The Endless Obsesion" bola definitívnou bodkou za týmto vydareným večerom.

[ Benco ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]