[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Sonisphere Festival 2011
Iron Maiden, Korn, In Flames, Mastodon, Cavalera Conspiracy, Kreator, Misfits, Duff McKagan’s Loaded, Debustrol
11.6.2011, areál Výstaviště - Praha-Holešovice (CZ)

Putovný festival Sonisphre tento rok, po minuloročnej premiére, naplánoval svoju druhú zastávku v Českej Republike. Usporiadatelia, zrejme, vedomí si toho, že festival koliduje s ďalším nimi pripravovaným podujatím – NOVAROCK, presunuli Sonisphere oproti megalomanskému priestoru letiska v Milovicích, na ďaleko úspornejší priestor pražského výstaviska v Holešovicích.
Predpoklad zaplniť tento priestor, myslím vyšiel perfektne.
Organizácia, až na totálny nedostatok odpadkových košov, fungovala takmer bezchybne. Hlavne čo sa kapiel na pódiu týkalo bolo nutné hracie časy striktne dodržať a prispôsobovať hviezde večera a ich deadlinu – ukončeniu o 23ej hodine. Párkrát sa stalo, že kapely museli o 1 – 2 skladby svoj set skrátiť.

O veľmi dôstojné otvorenie festivalu sa postarala česká thrashova legenda DEBUSTROL čoby jediný zástupca domácej scény.
Do prvých radov verných fanúšikov nahrnula svoj špinavý thrash. V napeckovanom zvuku málinko zanikala sólová gitara, ale hralo sa ako o život. DEBUSTROL okrem pár noviniek stavili predovšetkým na svižnejšie, pozitívnymi odkazmi nabúchané a časom preverené kusy: Neuropatolog, Antikrist, Přerushit!, Vyznání smrti.

Ex-GUNS Duff McKAGAN (VELVET REVOLVER) upokojil po vypeckovanom sete DEBUSTROL atmosféru zemitým rockom s príchuťou stoner. Napriek nasadeniu celej kapely a neustálemu Duffovmu povzbudzovaniu davu, sa mu dostávalo len dosť vlažného prijatia a chabé ohlasy. Hralo sa prevažne z debutu Loaded - The Taking, ktorí zrejme tunajší fans nemajú až tak napočúvaný. Duff nie je prototyp frontmana s výrazným hlasom, a ani produkcia jeho projektu nedosahuje kvalít dvoch, už spomenutých, kapiel. Nebyť posledného coveru It´s So Easy z dielne GUNS N´ ROSES, jednalo by sa o dosť vatoidné vystúpenie.

O dlhý čas zvučenia, s minimálnym dopadom na výslednú produkciu sa postarali otcovia hororpunku MISFITS. Drevný, štvor-akordový, na kosť ohlodaný punk so zlým zvukom a ešte horšou performance nezachránili ani najväčšie hity tejto legendy.
Spevák, ústredná postavička s typickým prameňom vlasov uprostred tvare neriešil zbytočne komunikáciu s obecenstvom; jednoducho ohlásil daný song, odrátal 1,2,3 a šlo sa na vec. Pre nedočkavých pridali aj par ukážok z novo pripravovaného albumu, ktorý vyjde tento rok v jeseni. Podľa počutého pôjde o melodickejšie a pomalšie veci.
Hymna Die, Die My Darlin´, ktorú viac ako originál preslávila verzia od METALLICA, uzavrela punkovú zábavu pre nenáročných.

Keď sa za bicími objavila obrovská plachta z dielne apokalyptického vizionára Mr.Luetkeho bolo jasne, že nastala chvíľa pre nemeckú horda chaosu, zbožňovaný KREATOR.
Pre kapelu ich formátu dosť neštandartný hrací čas, ale čo sa dalo robiť?
Mnohofarebné dymové intro privítalo prvú ligu európskeho thrash metalu a pred pódiom sa značne rozrástol les hrozičov. Popri stále aktuálnom počine Hordes of Chaos sa prevetrala dôkladne celá thrashovejšia časť ich hudobnej histórie, až po album Endless Pain.
Mile štekal čo mu hlasivky stačili a vrtule vlasov vírili vzduch. Po ledabolom anarchistickom výkone MISFITS bol set Germánov, aj vďaka neporovnateľne lepšiemu zvuku, priam vysokou školou tvrdej hudby. Napriek drobnému dažďu si obecenstvo nenechalo pokaziť zážitok a vychutnávalo si potešenie zo zabíjania sluchových buniek. Klipovkou Betrayer z legendárneho albumu Extreme Agression uzavreli KREATOR veľmi podarený, best of skladbami nabušený set.

Playlist: Hordes of Chaos (A Necrologue for the Elite), Warcurse, Endless Pain, Pleasure to Kill, Destroy What Destroys You, Enemy of God, Phobia, Violent Revolution, Betrayer

Sprisahanci, bratia Cavalerovci a spol. po letmom vyčasení priniesli ďalšiu spŕšku daždivého osvieženia. Okrem skladieb z dvoch doteraz vydaných albumov, ktorým stále ako keby čosi k dokonalosti chýbalo, šupli CAVALERA CONSPIRACY už klasicky nejakú tu SEPULTURU (Refuse/Resist, Roots Bloody Roots) pre pamätníkov zašlých čias. Obdivuhodný bol najmä výkon talentovaného gitaristu Marka Rizza. Zatiaľ čo Max prikovaný pred mikrofóny stojan reval ako ranený tur, drhol kila, pripadne mal gitaru zavesenú ako vhodný doplnok k image, Mark popri strhujúcich sólach predviedol širokú paletu zvukov, ktoré zo svojho nástroja dokáže vydolovať. Ako to býva u Maxa zvykom, ani tento krát nezabudol na svoju rodinu a nositeľ rovnakého priezviska Ritchie si s nim struhol v Black Art duet. Reakcie obecenstva, hlavne na tie známejšie kúsky boli obzvlášť spontánne.

Playlist: Warlord, Inflikted, Sanctuary, Terrorize, Refuse/Resist (Sepultura cover), Black Ark, Roots Bloody Roots (Sepultura cover)

Metalový psychadelici MASTODON zrovnali Holešovicke výstavisko neotrelou a bezchybnou rytmikou s atypickými až nemetalovými postupmi. Po minuloročnej absencii z dôvodu nemoci jedného z gitaristov nastúpila štvorica amíkov v plnej zbroji. A nebolo nás v Holešoviciach veľa, ktorých odzbrojili. Vo výbere songov dali prednosť starším, progresívnejšie znejúcim kompozíciám, oproti odľahčenejším z posledného albumu Crack The Skye.
Svojské striedanie čistého a expresívneho spevu ešte viac umocňovalo psycho atmosféru. Poslucháčsky náročnejšiu muziku pražské publikum zjavne nie úplné uchopilo. Zrejme kvôli absencii výraznejších melódii. Pritom podané to bolo na najvyššej možnej úrovni. Hudobne jedna z najinvenčnejších kapiel festivalu a pre mňa, v dobrom zmysle slova, obrovské prekvapenie. I keď je pravda, že imageovo sú členovi MASTODON z úplne inej doby a iného sveta.

Severské kombo IN FLAMES sa na Sonisphere predstavilo v značne pozmenenej zostave s hosťujúcim Jonasom Ekdahlom (ex-EVERGREY) za bicími a už novým členom Niclasom Engelinom na poste druhého gitaristu. Švédi povýšili svoj niekdajší melodický death metal na metálik pre masy. Poplatne vkusu a požiadavkám dnešného rýchlo-konzumenta a obrovským štadiónom, ubrali IN FLAMES tu trocha kudrliniek a „zbytočne dlhých“ sólových pasáži, tam pridali hopsavejšie rytmy, súčasne znejúce sample a melodickejšie refrény. Pretriasla sa väčšina zásadných šlágrov od obdobia Colony až po súčasnosť. Z čerstvo vychádzajúcej novinky Sounds Of A Playground Fading zaradili Švédi hneď dve ochutnávky. Set dokorenený slušným zvukom vyvolával príjemné šteklenie v oblasti dutiny brušnej.
Dredov zbavený Anders Fridén sa za ostatné obdobie vyprofiloval na skvelého frontmana so svojráznym a nezameniteľným hlasovým prejavom. Netrvalo dlho a svojim nasadením strhol obecenstvo na svoju stranu. Z vystúpenia sálala neuveriteľne príjemná a pozitívna energia. Neustály úsmev na tvári bradatého gitaristu Bjorna bol toho zjavný dôkaz.

Playlist: Cloud Connected, Trigger, Alias, Pinball Map, Deliver Us, Only for the Weak, Disconnected, The Mirror's Truth, Where the Dead Ships Dwell, The Quiet Place, Take This Life, My Sweet Shadow

Pionieri nu-metalu, americký náladotvorci KORN si lepší čas na hranie hádam ani priať nemohli. S postupujúcim časom sa zlepšoval nie len zvuk, ale aj svetelná show, do ktorej vhupli rovnými nohami.
Jonathan Davis, na ktorého sa logicky sústredili všetky pohľady, bol v jednom kole. Jeho špecifický vokálny prejav, s ktorým umne žongloval ako skúsený eskamotér, doslova valcoval dav. A ako jeho image s škótskym kiltom napovedal, sa na scéne objavili aj obľúbené gajdy.
Oproti ich vystúpeniu na Hodokvase došlo v kapele hneď k niekoľkým výrazným zmenám: ubudol perkusionista, a druhý gitarista, rovnako ako bicman, sa už nemusel separovať mimo.
Skrátka KORN pôsobili ďaleko kompaktnejším a celistvejším dojmom. Nie len hudobne, ale aj vizuálne sa to javilo ako regulárna kapela. Na ploche viac ako hodiny odzneli, bez zbytočného obkecávania, všetky zásadné songy korunované výrazným soundom.
Svoje vysokoúrovňové vystúpenie obohatili, okrem vlastných megaflákov, z ktorých najvýraznejšie trčali: Got the Life, Falling Away From Me, i rôznymi srandičkami v štýle covervsuviek: One (METALLICA), či We Will Rock You (QUEEN), čím vznikali veľmi svojské medley.

Playlist: Blind, Here to Stay, Pop a Pill, Freak on a Leash, (followed by snippet of "… more), Shoots and Ladders / One, 4 U , Got the Life, Oildale (Leave Me Alone), Get Up, Falling Away From Me, Coming Undone / We Will Rock You / Twisted Transistor / Make Me Bad / Thoughtless / Did My Time / Clown, Y'All Want a Single

Dvojica intier: Doctor Doctor (UFO) plus známou video prezentáciou podkreslená Satellite 15, ktorá sa prehupla do titulnej skladby novinky The Final Frontier, odštartovala maratón metalovej klasiky. IRON MAIDEN, neohrozený metalový monolit, zobral Prahu útokom.
Set bol v prvom rade zameraný na novinku. Z nej zaznela dobrá polovica skladieb, ináč sa hrali overene klasiky prevažne z 80tych rokov. Každý z starších songov bol navyše dokresľovaný obrazovou singlovou produkciou v pozadí.
Zvuk i obraz sa vyjasnil do čistých a ostrých kontúr. Bruce v typickej čapici už po neviem koľký krát dokázal, že je čoby metalový frontman No.1. Podal bezkonkurenčný a 100% istý spevácky výkon, jančil ako keby mal 20 rokov, k skladbám hádzal trefné a nenútene pokecy, medzi ktoré vložil i oslavnú ódu na dobre pivo.
Ale ani zvyšok bandy sa nenechal zahanbiť a po pódiu lietali ako zmyslov zbavení.
Show si držala po celú dobu trvania vyrovnanú úroveň. Strednotempové veci striedali tie rýchlejšie, dlhšie, epické kúsky zas kratšie, razantné vypaľováky. Nezabudlo sa fantastické kulisy, ani na maskota Eddieho. Ten sa objavil hneď dvakrát. Najprv ako obrovská postava inter-galaktického monštra, druhy krát len ako hlava vynárajúca sa s plamennými očami spoza pódia.
V rámci prídavkového bloku vytiahli tie naj esa z rukáva: The Number of the Beast, Hallowed Be Thy Name a Running Free. A dav šalel!
Železná Panna nesklamala, odohrala fenomenálnu show vysokej kvality a viac ako 20.000 fanúšikov tvrdej muziky mohlo chrochtať blahom!

Playlist: Intros: Doctor Doctor (UFO song), Satellite 15... The Final Frontier El Dorado, 2 Minutes to Midnight, The Talisman, Coming Home, Dance of Death, The Trooper, The Wicker Man, Blood Brothers, When the Wild Wind Blows, The Evil That Men Do, Fear of the Dark, Iron Maiden
The Number of the Beast, Hallowed Be Thy Name, Running Free
Outro: Always Look on the Bright Side of Life (Monty Python song)

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]