[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Mizar, Spiritual Ravishment (Ro), Killchain, Misery Index (Usa)
4.6.2011, Collosseum - Košice (SK)

Nemôžem začať inak ako slovami alchymistu Edlingera Brehma. „Scheisse, Scheisse und noch einmal Scheisse!“ Neviem už aký dobrodinec na FB „aktualizoval“ začiatok koncertu na 19.30. Keď som teda pár minút predtým vkročil do klubu, Mizar akurát končili svoj set coverom od Nasum. Naštvalo to, pretože „Švédi z Lučenca“ patria k nepočetnej slovenskej grindcoreovej špičke a naživo je to tiež vždy kvalita.

Spiritual Ravishment z rumunského Oradea priviezli Killchain, ktorí hrali vo štvrtok v Bukurešti a v piatok vo Veľkom Varadíne (to si vylúštite, však „inteligentní ľudia počúvajú metal :-D). Bio píše, že SR začali pred desiatimi rokmi ako black metal. Ten u tejto štvorice dnes nenájdete ani v stopových prvkoch. Image dosť hardcoreový, hudba povedzme niečo ako moderný extrémny metal, alebo ak chcete deathcore. Energické skladby, miešajúce surový nasekaný hard core, grindové klepačky a death metal, miestami celkom melodický. Vokalista to hrnul vo viacerých polohách – deathmetalový rev a hardcoreový spev/krik, a do toho časté deathcoreové prasačie kvíkanie, ktoré naozaj neznie tak brutálne ako ho deathcoristi vnímajú, ale budiž. Našťastie bolo aj pár slušných growlov, dobre zvládnutá hudba a slušná show, kde sa opäť ukázalo, že to, že Slovák „ovláda“ češtinu ešte neznamená, že nejaký cudzí jazyk vie. Na anglické prejavy z rumunského hrdla bola len taká všeobecná hulákavá odozva, som veľmi zvedavý, koľko účastníkov kultúrneho podujatia pobralo napríklad toto: „Dúfam, že všetci tu máte čo piť. Lebo čím viac vy pijete, tým lepšie my znieme.“ Vidno, že starý hudobnícky fór asi nevymyslel jeho propagátor Peter Lipa. Rumuni celkom príjemne prekvapili, prípadne sa pozrite po ich debutovom albume „Children Of The Atom“.

Po nich pred už na súčasné košické pomery hustý dav fanúšikov (výsledný počet 90 platiacich) nastúpili domáci Killchain. Koncert bol špeciálny tým, že pre zakladateľa a hlavného ťahúňa, gitaristu Frenkyho, bol posledný. Rozlúčka dopadla veľmi dobre. Odzneli skladby z nového promáča, ktorý je zvukovo už mimo undergroundu a pri troche šťastia by tejto tvrdo makajúcej bande mohol vyniesť ešte lepšiu pozíciu. Okrem toho zazneli kusy z oboch albumov, teda veci v štýle skôr staroškolského klasického death metalu, aj novšie, kde už je citeľný príklon k modernejším veciam na pomedzí death metalu a grind coru. Energická a dosť brutálna, ale chytľavá hudba, podporovaná Gabiho vyrevaným a vychrochtaným hrdlom, pri veľmi dobrom zvuku nemala ako sklamať. V pasážach, kedy sa o vokál staral gitarista Stano, na niekoľko momentov na pódiu ožil aj duch Erytrosy. A pri vokálnych dueloch sa tejto bande otvárala nová, zaujímavá dimenzia. Miernym škrtom cez rozpočet bola prasknutá struna, kým to Stano dal do poriadku, blížil sa koniec setu Killchain, ale napriek tomu dôstojná rozlúčka pre Frenkyho a výborná zábava pre ľudí, ktorí prišli do Colla. Opäť raz väčšina z nich nebola z Košíc, niektorí prišli až z Maďarska a tuším som zazrel aj kohosi z Poľska.

Misery Index som videl už dvakrát, ale to je kapela, na ktorú pôjdem vždy keď budú v Košiciach, to sa totiž neobohrá, a to nielen kvôli tomu, že doteraz vždy som ich videl v nejakej inej zostave a do tretice to nebolo inak. Najnovšou súčiastkou baltimorskej drvičky je gitarista Darrin Morris, nastúpil tento rok. Zvyšok bola už klasika – zakladateľ Jason Netherton (basa, vokál), Mark Kloeppel (gitara, vokál) a bubeník Adam Jarvis. Úvod odpálili s „Embracing Extinction“, ktorá otvára zatiaľ posledný album „Heirs To Thievery“. Ten je venovaný okrem iného aj tej neslávnej kapitole amerických dejín, ktorou je útlak a genocída o rodnú zem okradnutého domorodého obyvateľstva a zazneli z neho tiež „The Carrion Call“, „Heirs To Thievery“ a zhruba v strede koncertu pomalšia, ťažká „The Seventh Cavalry“, pri ktorej som to už nevydržal a išiel natiahnuť kosti napriek tomu, že hic v podniku bol mimoriadny. Vystačil som si s jedným tanečným číslom a moshpit, a na ten počet ľudí slušný, som celkovo nechal tým, ktorých baví viac. Misery Index podnikli exkurzie aj do predošlých albumov – zaznela o.i. titulná vec z „Traitors“, „We Never Come In Peace“, pár vecí z „Dystopia“ a nezabudlo sa ani na debut, s ktorým MI na scénu doslova vtrhli – „Retaliate“ a hit „The Great Depression“. Teda hit – v podstate všetko, čo „mizerný index“ doteraz dali dokopy, sú hity, a väčšinou pekelne rýchle. Hraním energickej, agresívnej a v zásade chytľavej hudby sa Misery Index dostali do povedomia ľudí tak, že keď sa Mark, ktorý od v úzadí basujúceho a revúceho Jasona prebral úlohu frontmana, pýtal, či je tu niekto, kto ich dnes počuje prvýkrát, prihlásil sa jediný človek. Fantastický koncert, zahraný s úsmevom na tvári a 130 % nasadením, vďaka ktorému sa vyrojili pódioví letci. Zacitujem jedného z nich: „Je neuveriteľné, ako táto kapela dokázala z minima vytrieskať maximum!“ Naozaj, MI nie je žiadny na technike bazírujúci spolok, niekedy skôr naopak, ale je to o tom, že niekto dokáže vymyslieť aj jednoduché, a napriek tomu veľké veci. Osobitnou kapitolou je vynikajúci bubeník s poriadnou výdržou, do ľudí to totiž sypal, sypal a sypal dobre vyše hodiny. Táto sympaticky vystupujúca štvorica je v súčasnosti nie len koncertne jednou z najlepších deathmetalových alebo deathgrindových bánd. Postarali sa o vysoko hodnotnú zábavu tomu zvyšku ľudí, ktorých ešte extrémny metal zaujíma až tak, že sú na neho ochotní niekedy aj prísť, a mne sa postarali o ďalšiu položku do rubriky s názvom „koncert roka“.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]