[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Seven, Marty Friedman
18.5.2011, MMC - Bratislava (SK)

Marty Friedman, meno neodmysliteľne späté s vrcholným obdobím kultových thrasherov MEGADETH.
Veľký malý muž, gitarový hrdina, ktorý svojou hrou inšpiroval a ovplyvnil stovky mladých hráčov.
Človek s veľkým srdcom, ktorý svoj život i hudobnú tvorbu upísal Japonsku.

Trochu neočakávane a na poslednú chvíľu, usporiadateľ vtesnal pred Friedmanovu družinu, čoby lokálny česko-slovenký supprot, české rockovo-metalové teleso 7even, ktoré sa v rámci dvoch vystúpení predstavilo v čisto inštrumentálnej podobe.
Škoda len, že svoj, ináč veľmi kvalitný, set odohrali pred hŕstkou fanúšikov.
Marty sa v Bratislave predstavil už po druhý krát. Prvý krát to bolo ešte s MEGADETH v roku 1993 na spoločnom turné s METALLICA, kde na poslednú chvíľu zastúpili ALICE IN CHAINS. Do MMC ho prišlo podporiť omnoho redšie obecenstvo.
Marty upútal nie len mladistvým vzhľadom s bujarou hrivou kučeravých vlasov, ale i veľmi úprimným a prijemným prejavom, a najmä precíznou a precítenou gitarovou hrou.
Spolu s zvyšnou trojicou japonských spoluhráčov predviedli prierez celkovou tvorbou.
Vo väčšej miere zazneli skladby z posledného (japonského) obdobia, ale nezabudlo sa ani na prvotiny, či dokonca útržky z tvorby už spomenutých MEGADETH.
Kompozície, najmä tie staršieho dáta sa vyznačovali zapamätateľnými melódiami, ktoré dokonale suplovali spev. Aj vďaka silnému, vyváženému a konkrétnemu zvuku všetko vyznelo harmonicky a čisto.
Celé vystúpenie bolo rozdelené do niekoľkých blokov po zhruba 4-5 skladieb. Medzi každým z blokov mal Mr. Friedman krátky príhovor.
V ďakovačke vyznal svoju lásku krajine kde aktuálne žije - Japonsku, dokonca prenechal miesto za mikrofónom svojmu basákovi, ktorý odspieval song v rodnom jazyku.
Marty sa, na rozdiel od takého Yngwieho, netlačil za každú cenu do popredia záujmu diváka. Viac ako on, na seba svojim prejavom, a nielen hráčskym, strhával pozornosť excentrický, na blond odfarbený bubeník s hairmetalovou image. Ten zrejme k smrti nenávidel svoj inštrument a celý večer predvádzal snahu o jeho úplnú deštrukciu.
V podobe druhého, doprovodného gitaristu Takayoshi Ohmuru našiel Marty dokonalého sparing partnera. Perfektne zvládal nie len originálne Martyho linky, čím vznikali a vynikali pre Friedmana tak typické dvojhlasné harmónie, ale veľmi slušne sa predviedol i v krátkom sólovom vstupe.
Marty počas vystúpenia používal dva modely gitár PRS namiesto Ibanez či Jackson, ktorými bol preslávený. Ono je v podstate jedno na aký nastroj, či aparát Marty hraje, stále z toho lezie jeho typicky plačlivý tón. Možno i vďaka jedinečnej minimalistickej technike s divným, ťažko napodobiteľným sklonom pravej ruky a ukážkovým, takmer nepostrehnuteľným striedaním trsátkovej a prstovej hry.

Záverečná predstavovačka kapely sa niesla v duchu jam session, kde každý z členov predviedol, prečo si svoje miesto v bande tak skvelého a výnimočného umelca zaslúži.

Playlist:
Street Demon, It's the Unreal Thing, Amagigoe, Ballad of the Barbie Bandits, Tsume Tsume Tsume, Elixir, Stigmata Addiction, Gimme a Dose, Cheer Girl Rampage, Asche Zu Asche / My Oh My (Mutation Medley (RAMMSTEIN / SLADE covers)), Tornado of Souls (Megadeth song), Devil Take Tomorrow, Letter (Ryota Yoshinari on vocals), Picture / Novocaine Kiss / Angel, Salt in the Wound, Ripped (incliding Takayoshi Ohmura guitar solo), Yuki No Hana, Kaeritaku Natta yo, Dragon Mistress
Time to Say Goodbye (Andrea Bocelli cover), Thunder March
Bad D.N.A.

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]