[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Saprophyte, Deafness By Noise (CRO), Sick Of It All (USA)
3.4.2011, Collosseum - Košice (SK)

Začalo to v Butterfly a už niekoľko rokov pokračuje v Collosseu. Čo? To, že Košice prestali byť ospalou dierou na kraji tretieho sveta a dostali sa na mapu promotérov a agentúr organizujúcich koncerty toho najlepšieho, čo na poli extrémnych metalových žánrov, hard coru a podobných „oficiálnym svetom neľúbených“ záležitostí existuje. V prvú aprílovú nedeľu opäť prišiel na rad hard core. A to taký, že newyorský, legendárny a „to the bone“. Majstri štýlu Sick Of It All oslavujú štvrťstoročie existencie a na európske turné si vzali chorvátskych Deafness By Noise. Košickú zastávku šnúry doplnili zaslúžilí prešovskí klasici Saprophyte. HC, ak je na úrovni, si dám rád, tým pádom v nedeľu nebolo čo váhať. Nezaváhalo ani 220 platiacich zo Slovenska a Maďarska, čo je na nedeľu veľmi slušné. Bola aj zľava pre turistov z Poľska, ale tých som akosi nezaregistroval. Na to že išlo o koncert veľkého hardcoreového pojmu, sa zase dalo čakať aj o dosť viac. Tak či onak sa v klube zišlo do tristo ľudí a bolo dobre. Keď už sme pri štatistike, v Prahe deň predtým bolo platiacich šesťsto. Ale dajme tomu, že Praha je štyrikrát taká ako Košice.

Začiatok sa z plánovanej siedmej hodiny kvôli technickým záležitostiam o čosi posunul. To ale vyriešila porcia svijanského v Cassbare, a potom hor sa na Saprophyte. Prešovské kvinteto v novších skladbách dáva prednosť slovenčine a z tých starších zaznela len jedna, keďže má kapela zánovného gitaristu. Hudobne tu ide o klasický svižný HC ovplyvneného New Yorkom, takže žiadny metal, ale skočne, energicky a od podlahy. U Saprophyte popri všetkej tvrdosti aj príjemne melodicky, ono tie klasické, niekedy až hymnické refrény na tému boj, priateľstvo a jednota k štýlu skrátka patria. Pri metalových koncertoch býva osud „predkapiel“ väčšinou dosť neradostný, zato hardcoreové publikum vie oceniť aj tých, ktorí v daný večer hviezdami nie sú a Saprophyte tak s nadšením dali rozpohybovaný set, v ktorom jednu skladbu zaspieval aj ktosi z publika. Prešovčania v rámci žánru patria k slovenskej špičke a pri zohratosti a chytľavosti svojej produkcie pôsobili sympaticky aj preto, lebo neviedli nejaké agitačné reči, ktoré na koncerte – možno je to zle, možno dobre – nikoho extra nedojímajú. Nakoniec, ak je niekto na HC koncerte, tak asi vie prečo tam je, nemusí mu to nikto pripomínať. To, že sa to nedialo, mali v ten večer spoločné všetky skupiny.

Chorvátska skupina Deafness By Noise znela veľmi sľubne už z Myspace a na koncerte sa očakávania potvrdili. Po anglicky spievaný svižný energický hard core so silným punkovým duchom znel naživo skutočne razantne a hudobníci sa popri hraní stihli aj odušu hýbať, ono sa zdá, že hardcoreové bandy na pódiu podávajú tak hudobné, ako aj športové výkony :-) Vtedy už naozaj husté rady pod pódiom na to zareagovali circle-pitom a zjavili sa aj prví vzduchoplavci. Očividne potešený, celý čas vtipkujúci frontman, klasicky v modeli šiltovka-tatoos-wife beater, začal publiku rozdávať pivo. Veselý človek, ak sa toto stane na koncertoch normou, iste bude pod pódiom vždy veľmi husto. DBN skončili pred pol deviatou. Prišiel čas na výmenu bicích, na pódium sa dostavili technici a technička („nevesta z New Yorku“) Sick Of It All a o trištvrte to vypuklo. Krátke intro a na pódium doslova vleteli Lou Koller (vokál), Pete Koller (gitara), Craig Setari (basgitara) a Armand Majidi (bicie). Úvod obstarali „Good Cop“ a „Death Or Jail“ z novinky „Based On A True Story“. Na novinke a predošlom albume „Death To Tyrants“ stála časť setu. Ale len časť. SOIA oslavujú 25 rokov a hitov majú kopu, samozrejme že na ne dôjsť muselo. Scratch The Surface“, „Built To Last“, „Us vs. Them“ a zo pätnásť ďalších, ktoré hlavne v refrénoch nespieval len Lou, ale aj publikum. Niekedy hlavne publikum, frontman sa na ľudí spoľahol a bolo vidno, že z nich má radosť. Skraja koncertu síce nejaký vymletý chruňo hodil pivo smerom k pódiu. Asi takto – keď sa neviete spratať do kože, skrátka na tieto akcie nechodievajte. Organizátor aj klub tú „stratu“ už nejako rozchodí. Ešte väčší ožratý mamľas na pódium vyliezol, ponevieral sa tam, sotil techničku, ktorá ho chcela poslať preč, no, za takéto „fóry“ ho mali bez milosti z toho pódia skopnúť. Lou ho upokojil, hoci bolo vidno, že by toho vola radšej poslal niekde, a zase bolo fajn. Craig Setari zaspieval svoju skladbu „Busted“, odznel preslov na adresu disca a aj skladba na túto tému. Vzduchoplavcov bolo mnoho a v ten večer zrejme súťažili o to, kto sa doplaví ďalej. Celkom „bezpečne“ nebolo ani na konci „parketu“, párkrát aj tam hrozilo, že vám ktosi spadne na hlavu. Pokiaľ ide o pohyb na pódiu, okrem Armanda všetci lietali ako – použijem opäť svoje obľúbené prirovnanie – sodík po vodnej hladine. Hudba Sick Of It All nie je o technickej náročnosti a skladateľskej zložitosti, ale o tom, robiť veci energicky, chytľavo a skočne, tak, aby si užila aj kapela, aj fans. Tento prístup u nich funguje prinajmenšom na sto percent. Ono sa povie – štyri akordy. Lenže aké, to treba vedieť aj vymyslieť!

Po trištvrte na desať Lou ohlásil poslednú skladbu. Po nej nasledoval taký skôr nechcený kabaret. Ľudia, vážne sa začnite učiť nejakú tú veľmi konkrétnu cudziu reč. Keď sa vás Lou pýtal, či chcete ešte jeden prídavok, alebo radšej dva alebo päť, z toho neartikulovaného hulákania si toho veľa nevybral. Ešteže bolo dosť hlasné skandovanie „Sick-Of-It-All“ a koncert sa tak natiahol po záverečnú. Výborný koncert mimochodom, ak ste neboli, ľutujte koľko sa do vás vojde. S dobrým zvukom, pohodovou atmosférou, áno, aj takto môže vyzerať vydarený záver víkendu.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]