[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Napalm Death, Pathology Stench
4.12.2003, Dom kultúry - Banská Bystrica (SK)

Vo štvrtok 4.decembra slovenská extrémna metalová scéna zažila jeden z najvýznamnejších tohtoročných sviatkov - po asi osemnástich rokoch existencie pod Tatry prvý raz zavítala stálica, legenda a jeden zo základných stavebných kameňov žánru, ktorý poznáme ako grind core - Napalm Death! Na britské (vlastne už pekných pár rokov skôr britsko-americké) tornádo som sa vybral aj pred dvama rokmi, na Brutal Assault však nakoniec nemohli prísť, na lietanie po Prahe, Budapešti a podobne nebol čas, a tak sa moje cesty s koncertnými trasami Napalm Death prvýkrát skrížili až teraz, na rozdiel od takého preborníka ako je Marcel z Obliterate, ten ich videl už aspoň šesťkrát.
Do Banskej Bystrice zvlášť s akreditáciou (moja vďaka za túto pozornosť patrí usporiadateľom) nie je zas tak ďaleko a tamojší koncert účasťou poctila fakt veľká košická výprava, aspoň tri autá, jeden dobrodruh prišiel vlakom a z prešovskej dodávky sa tiež vysypalo pár košických presídlencov. Návšteva celkovo bola taká, že to chcelo už len nemenovanú televíziu, ktorá tam mohla konečne natočiť taký diel "smotánky", na ktorý by sa dalo aj pozerať : -) Medzi tými odhadujem že aspoň piatimi stovkami fans bolo mnoho známych z kapiel a ostatných viac či menej aktívnych "účastníkov scény". Takže to tu stále ako-tak žije, len teba vedieť, na čo tunajších fans nalákať. No, ja som sa do BB išiel hlavne postretnúť sa s priateľkou :- )
Koncert o ôsmej odpálili domáci Pathology Stench, ktorí práve u Shindyho vydali svoj tretí album "Nezpyred". Z neho zaznelo celkom dosť skladieb a dúfam, že čoskoro ten materiál budem mať aj doma, pretože rýchly, technický a skôr priamočiary death metal patológov ma zvlášť v poslednom čase zaujal. Hudba je sice klasickejšieho strihu, žiadna bezbrehá extrémnosť, ani nejaké veľké experimenty, strháva skôr svojou energiou a agresivitou. Na novinke sú výborne prestriedané náklepy, sekačky a občasné melódie, a samotné vystúpenie kapely je na vysokej profesionálnej úrovni. Gitara bola mierne prehulená, ale hlavne skladby z predošlých albumov boli v pohode zrozumiteľné. Okrem novinky bystrická štvorka (s novým basákom) prevetrala aj ostatné nahrávky, dokonca si jednou skladbou ("Face OF Massacre"?) spomenula aj na demo "Practical Brutality" spred desiatich rokov. Báro robil svoju klasickú show, pri ktorej sa jedni smejú, iní zas pokrútia hlavou, vec vkusu. Raz sa mu podarilo popliesť si skladby, čo férovo priznal a podrobil sa vyčerpávajúcej sebakritike. Prihodí sa aj v iných kapelách, sám si pamätám, ako som raz počas uvádzania skladby s hrôzou zistil, že z názvu viem prvé dve slová a ďalej je okno… Album "Nezpyred" pokrstil Mitch Harris z Napalm Death, zablahoželal mu po česky (túto reč začal "študovať" kvôli svojej priateľke a už mu aj ide) a pokračovalo sa. Tuším pri "God, Faith, Prostitution" Mr.Barančík publiku ako vždy poukazoval tie časti svojej figúry, na ktoré slnko nesvieti, to by skrátka nebol koncert Pathology Stench, aby sme sa všetci nedozvedeli, čo ich frontman má…Ešte bola sranda pri skladbe, ktorá sa podľa Bára zaoberá 1. svetovou vojnou a je venovaná hrdinom, ktorí vraj na Tigroch a iných Panzermaschinen bojovali za našu slobodu. Tak viem, že Tigre boli v 2. svetovej vojne a za našu slobodu bojoval napr. aj môj dedo, ktorý keď sa išiel najesť, tak si sadol na nejakého zastreleného wehrmachťáka alebo esesmana, aby nesedel na snehu. Celkom určite sa nevozil na Tigrovi ani na Panterovi, skôr tieto "šelmy" lovil :- ) V každom prípade vydarený koncert, viac ako dôstojná predohra pre to, čo nasledovalo.
Pri prvých tónoch Napalm Death nastalo peklo a neuveriteľná tlačenica, keďže fans sa rozhodli naraz všetci vojsť do sály síce dvojkrídlovými, ale predsa len bežnými dverami. Podarilo sa a dnu, pokiaľ ste neliezli do kotla, o život nešlo. Na pódiu to pod svetlami roztáčali Mitch (gitara, vokál), Barney (mikrofón), Shane (basa) a Danny (bicie). Druhý gitarista Jesse Pintado na tomto turné chýba, išiel si totiž oddýchnuť domov do Los Angeles. Mitch to vyriešil tým, že zdvojil gitaru, čo sice narobilo dosť bordeloidný zvuk, ale pri diabolsky presných guľometných bicích a rinčiacej base boli zvlášť najväčšie hity bez problémov rozoznateľné. Výkon majstrov žánru bol bezchybný, s nasadením prebehli všetky albumy, ktoré vydali od roku 1986, z prvých dvoch to boli napr. titulné skladby, alebo miniatúry typu "Deceiver", The Kill, z "Harmony Corruption" bola "Suffer The Children", z "Utopia Banished" klipovka "The World Keeps Turning"…Barney naživo nešiel až tak do hĺbky, skôr to celé odreval a hlavne sa pár skladieb snažil aj uviesť, takže niečo išlo na triko "skurvenej retardovanej britskej kráľovskej rodiny", svoje dostali aj "tupí náckovskí vyjebanci" a ostatní obľúbenci Britov a nepochybne aj väčšiny publika. Ktovie, ako sú na tom so znalosťami cudzích jazykov členovia koncertnej "ochranky", lebo podľa účesov a nadpriemerne škaredých fejsov tam pár "árijcov" bolo. Neviem, aké skúsenosti so security mali pódioví skákači, ktorých bolo dosť (aj Marcel z Obliterate si "zasurfoval"), ale ja som skákať nešiel, lebo na akékoľvek upozornenie od niektorých typov by som asi reagoval podráždene…Okrem toho na také triky ani veľmi nie som. Nejaké veľké trapasy zo strany "ochrancov" som ale nevidel, tak to nechám chrápať.
Barney si koncert užíval, tuším mal aj prehľad v tom, že tu N.D.ešte nehrali a zrejme ho potešila tá masa ľudí, niekoľkokrát poďakoval za to, že sme prišli, holt žiadni pozéri sa u napalmovej zubatej nevyskytujú, čo dokazovali aj početné predkoncertné photosessions. Kapela išla do konca aspoň na sto percent a už klasicky ohlásila poslednú skladbu. Potom vážne zaliezla, vrátane toho, že aj gitary zmizli z pódia. Bolo teda na fans, že čo ďalej. To ďalej, že skandovanie "na-palm-det -na-palm-det…"("nejplmdet" by bolo lepšie, neznelo by to ako "mo-tor-hed…", no nič, sranda musí byť…). Páni sa celkom dali prosiť, ale tie tri bonusové skladby stáli za to. Prvou bola coverka od legendárnych Cryptic Slaughter, a druhou vec, na ktorú som čakal celý večer - "Nazi Punks Fuck Off" od Dead Kennedys, klasicky s Mitchom škriekajúcim fucky do druhého mikrofónu (medzi nami mikráky boli v ten večer občas problémové). A po skončení koncertu už len rozlúčky a 220 väčšinou riadne zahmlených kilometrov cesty domov. Veľmi vydarený večer, už aby bol ďalší.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]