[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Deep Purple
17.11.2003, T-Mobile Aréna - Praha (CZ)

Legenda z radu najlegendárnejších zavítala do naších krajín a keďže s DEEP PURPLE som naživo ešte tú česť nemal, bol program na sviatočný pondelok 17. novembra 2003 jasný. Cesta ubiehala podľa niekoho miestami až príliš rýchlo, dali sme zarobiť aj Policajnému zboru, takže nasleduje dobrá rada: v úseku slovenskej časti dialničného hraničného prechodu Kúty-Lanžhot si radšej dávajte pozor, v colnom priestore je rýchlosť obmedzená tuším na 60 km/h, a naši uniformovaní kamaráti si takúto príležitosť nemôžu nechať ujsť. Skrátka a jasne, merajú tam radi a často. S parkovaním bol v Prahe trocha problém, ale poriešieli sme k spokojnosti aj toto, takže po krátkom občerstvení v blízkej hospůdce hurá do haly.
O predkapele nebolo nikde ani slovo, ale už prvý pohľad na pódium napovedal, že niečo sa diať bude. Pred súpravou Iana Paicea prikrytou britskou zástavou boli totiž rozložené ďalšie bicie spolu s nejakými aparátmi, takže sme zaujali flek cca 10 m od pódia na pravej strane (z pohľadu divákov) a čakali, čo z toho bude. Asi 5 minút pred oficiálnym začiatkom koncertu, teda cca 19:55, vybehlo na pódium české kvarteto rockerov stredného veku, ktorého meno sa mi napriek tomu, že ho spevák dvakrát spomínal, nepodarilo zachytiť. Spustili štandardnú zmesku rockových vecí okorenenú sem-tam nejakým tým coverom, z ktorých sa mi pozdávala najmä beatlesovská klasika "Sergeant's Pepper Lonely Hearts Club Band" v riadne nadupanej úprave. Už pri druhej skladbe mi bolo jasné, že tento koncert bude pre moje pravé ucho veľmi zlý.... Borci drtili fakt obstojne, ale nebolo pochýb o tom, že ľudia čakali na hlavný bod programu, takže miestami sa ich 35-minútový set zdal až príliš dlhý. Na záver to ešte celkom rozbehli ďalšou klasikou, tentokrát zeppelinovským medley "Heartbreaker/Whole Lotta Love", ale myslím že boli všetci radi, keď zbalili fidlátka a zmizli v zákulisí. Nasledovala asi 20-minútová pauza.
Približne o deviatej večer sa odhalila obrovská plachta so záberom na banánovú plantáž s trsmi banánov, btw veľmi pôsobivo nasvietená, a za sprievodu úvodného virblu DEEP PURPLE nabehli na pódium s hitovkou "Highway Star". Ovácie nemali konca-kraja a ľudia sa zchuti bavili a spievali. Druhá bola "Strange Kind of Woman", ktorú Ian Gillan uviedol ako pesničku o jeho prvej manželke, ktorú si vraj zobral ako 16-ročný (!). Asi to bola naozaj divná žena.... Nasledoval blok skladieb z aktuálneho albumu "Bananas", preto všade tie banány. Novinku som ešte nepočul, a zdá sa, že môžem ľutovať. Viaceré skladby z nej zneli veľmi zaujímavo, ba až progresívne (!). Tu unisono beh, tam sedmička.... Treba zohnať!!
Nad tým, ako to celý koncert spievalo Ianovi Gillanovi (www.gillan.com), som len krútil hlavou. Žiadna výška nebola pre neho nedosiahnuteľná, žiadne flákanie sa o oktávu nižšie. Popritom samozrejme pobehoval, tancoval, komunikoval s ľuďmi, hral na tamburínu, a čo bolo asi najhlavnejšie, očividne sa dobre bavil. To môžme zovšeobecniť na všetkých členov kapely, žiadne neprítomné profesionálne pohľady do prázdna. Po bloku nových skladieb sa sólovou exhibíciou predviedol gitarista Steve Morse (www.stevemorse.com), btw jediný člen kapely, ktorý nie je šedivý.... Hral fakt bohovsky, vie to rýchlo aj pomaly, tvrdo aj feelingovo.... V niektorých pasážach však mal taký brutálny zvuk, žeby sa zaňho nemusel hanbiť žiadny deathmetalový šumienkar, a možno tým chcel aj zakryť nejaké tie špinky.... Po Stevovej exhibícii, v rámci ktorej odznela aj jeho skladba "Connection Lost" venovaná kamarátom, ktorí nedávno zomreli pri leteckom neštastí, nasledovalo sólo klávesáka Dona Aireyho (www.donairey.com), ktorý v roku 2001 na turné zastúpil zraneného Jona Lorda a v kapele ostal. Začal Bachom, pokračoval Čajkovským, prešiel na Smetanovu "Má vlast" a obligátnu Vltavu, ktorá u českého publika zožala patričný aplauz. Na záver sa vybláznil improvizáciou na Hammond organe, ktorú zakončil fakt brutálnymi kilami a po ktorej mi bolo jasné, že nemôže nasledovať nič iné, iba "Perfect Strangers". Odhadol som to správne, menovanú skladbu odpálili s takým brutálnym nárezovým zvukom, že ani Dream Theater by sa za túto verziu nemuseli hanbiť, a doteraz váham, či sa náhodou páni na staré kolená nepodladili. Pre mňa vrchol koncertu. No a keď potom Steve Morse spustil snáď najznámejší gitarový riff na svete, ktorý btw svojho času Ritchie Blackmore vytrvalo odmietal na koncertoch hrávať, každému došlo, že sa pomaly blíži koniec. Hádate správne, záver setu tvorila klasika najklasickejšia, "Smoke on the Water". Hádam ani netreba dodávať, že refrén spievala kompletná preplnená hala, až to strechu zdvíhalo. No a do záveru si Ian Paice pripravil prekvapenie, spustil dvojkopy!! Fakt silný zážitok.... Potom sa "párpli" síce snažili schovať v šatni, ale dlho to nevydržali. Vrátili sa späť a spustili prvú pesničku, ktorá kedy vyšla pod hlavičkou Deep Purple, a síce "Hush" (btw nejde o originál skladbu DP, ale cover). Túto skladbu mám veľmi rád, ale jej úvod sa mi zdal trochu ospalý.... Nevadí, v rámci nej prišlo na radu sólo basáka Rogera Glovera (www.rogerglover.com). Na moje prekvapenie hral celý koncert brnkátkom. Basa mala vynikajúci zvuk, počas spomínaného sóla riadne skreslený. Roger Glover to na base naozaj vie, a počas sóla kapela plynule prešla na úplne poslednú skladbu večera, pecku "Black Night", ktorou zakončili hodinu a tri štvrte trvajúci program. V nej došlo aj na bubenícke sólo Iana Paicea. Hral na najdivnejšie rozloženej súprave, akú som kedy videl a z jeho výkonu som bol trochu sklamaný. Najviac som sa tešil práve na to, že uvidím naživo, ako to mieša v Black Night, žiaľ dosť to odflákol a od toho sóla som tiež čakal trochu viac.... Možno sa na tom podieľala aj moja jediná výhrada voči zvuku, na mieste, kde som stál, bol veľmi slabo počuť rytmičák a činely. Vzadu to však bolo vraj ok, takže som mal asi len smolu. Inak bol zvuk naozaj výborný, až na to, že doteraz nepočujem na pravé ucho. V poslednej dobe sa mi všetky koncerty zdajú nejaké hlasné.... Žeby som už vážne starol?? Potom sa páni už len rozlúčili, porozhadzovali nejaké tie brnkátka a paličky a bol koniec.
Od tohto koncertu som čakal všeličo, ale výsledok ma aj tak príjemne prekvapil. Ak by som mal niekomu vysvetliť, čo je to hard rock, poslal by som ho na koncert Deep Purple, tam sa podáva v stopercentnej kvalite. Zdalo sa mi až neuveriteľné, ako sa všetci členovia kapely počas koncertu bavili. Bolo vidno, že tým žijú. Takto nejako by som si vedel predstaviť dôchodok: cestovať po svete, hrať časom overené staré fláky, pri ktorých sa už nie je kde pomýliť, z času na čas spraviť nový album, dobre sa baviť a samozrejme zarábať popritom slušné peniaze.... No ale späť na Zem, treba rýchlo vyraziť na cestu domov. Do postele som sa dostal okolo pol tretej a keďže som vstával do roboty, ráno bolo dosť kruté.... Za ten zážitok to ale rozhodne stálo. Som rád, že medzi kapely, ktoré som videl naživo, pribudla ďalšia, ktorá výrazne ovplyvnila hudobný vývoj na tejto planéte....
P.S.: Ešte som vám ostal dlžný oficiálnu stránku kapely www.deep-purple.com, prípadne neoficiálnu www.deeppurple.com. O tom, že sa dá vyklikať naozaj mrte ďalších sites, snáď ani netreba hovoriť....

[ Dáša ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]