Nefastus, benjamín rakúskej stálice v black a death metalovom pekle, Belphegor: "hudba nie je sekretár"
Tatiana Godarska, predslov a preklad Ivan Chytil, 6.6.2006

Dostupnosť západnych hudobných časopisov a internetové ziny otvorili brány do pozadia metalového sveta. Čítajúc rôzne články sa ovšem pasívnym znalcom jazyka stáva, že predsa len nie všetko je zrozumiteľné...
Preto keď prišla nečakaná ponuka od mojej známej - autorky viacerých zaujímavých rozhovorov a recenzií pre známy nórsky metalový webzine Imhotep.no - poskytnúť jej rozhovory v rodnom jazyku, neboli dôvody tento "offer" neprijať. Nasledujúci rozhovor s Nefastusom urobila Tatiana minulý rok.
Ivan

Zoznam rakúskych black metalových a death metalových kapiel nie je zrovna veľmi dlhý. Existuje však jedna, ktorá vybalancovala celú situáciu nedostatku tejto muziky u našich juhozápadných susedov. Belphegor.

Kapela sa vyprofilovala v roku 1992-2000 prostredníctvom troch excelentných albumov. "The Last Supper" (1995), "Blutsabbath" (1997) a úspešne prijatým "Necrodaemon Terrorsathan" (2000). Najmä ten posledný zmienený otvoril brány a ukázal budúcnosť tomuto diabolskému rakúskemu zoskupeniu.
V roku 2003, na "Lucifer Incestus" kapela navyše ukázala svoje mimoriadne technické schopnosti, brutalitu a dynamiku. Na albume je deväť chytľavých skladieb. Úprimne povedané, "Lucifer Incestus" bol často mojou rannou voľbou na ceste do práce. Presne pred rokom sa na metalových pultoch objavil už piaty album "Goatreich - Fleshcult".
Vysoké ohodnotenia všetkých významných časopisov (Rock Hard 8,5/10, Scream/Nor 5/6, Imhotep 6/10), hovorí samo za seba. Každé z nich poukázalo na intenzitu, dynamiku a technickú vyspelosť kapely. Jedným z najdôležitejších prvkov, ktoré k tomu prispeli, boli, ako sa zmienil Helmut, frontman kapely, bicie. "Na "Lucifer Incestus" sme mali za bicími profesionálneho bubeníka snáď prvýkrát v histórii kapely. Jeho výkon bol naprosto presný." Napriek tomu je Torturer vymenený veľmi mladým, pomerne neznámym nemeckým bubeníkom, vystupujúcim pod menom Nefastus. Stalo sa tak v októbri 2004.
Helmut povedal v interview pre americký hudobný webzine: "Nefastus je drtič. Je to 100% náhrada Torturera. Ubezpečujem Vás, že na našom šiestom albume sa opäť zlepšíme. Je to divoch za bicími, neustále bubnujúci, skutočný muzikant s krvou a citom v žilách. Sedí k nám mentálne, čo je najdoležitejšie v čase turné, v štúdiu a skúšobni. Hral v miestnej kapele v Nemecku. Boli sme s ním v kontakte už dlhšiu dobu, v podstate od začiatku roku 2004. V októbri 2004 sa stal stálym maniakom Belphegor."
Dnes máme možnosť nahliadnuť pod pokrývku pocitov, dojmov z kapely, prvého turné, ale takisto možnosť sa dozvedieť o obscénnych výčinoch kapely, o náboženskom fanatizme jeho poľských rodičov, o jeho hudobnom vkuse a mnohom inom.

Stojím na vlakovej stanici, Nefastus už kráča oproti mne. Jeho kroky mi pripomínajú chôdzu upíra, avšak Nefastus má blond vlasy. Keď sa priblíži, vidím ďalší rozdiel: opálená tvár.

Čo sa stalo? (komentujúc opálenie)
Došli peniaze. Musel som začať pracovať ako záhradník. Starám sa o kvietky v záhrade okolo študentských domovov, ktoré sa práve pripravujú na divadelný festival.
Došli sme na parkovisko vlakovej stanice. Hľadám trochu neúspešne svoje auto, keď Nefastus podotkne: "Nemaj strach, nejaké si vyber, ja už ho otvorím (smiech), veď som poľského pôvodu!"

Ako je možné, že peniaze zarobené na poslednom turné sú fuč?
Kúpil som si novú biciu súpravu. Je nádherná, nie komerčná, ale šitá na mieru. Pearl, tmavočervená, špeciálne lakovaná, aj zvnútra. Vlastne prvá bicia súprava, ktorá je len a len moja. Mala by si počuť ten zvuk!

Na akých bicích si teda koncertoval a skúšal predtým?
Na ukradnutých (smiech). V našej skúšobni hrávala punková kapela zo Stuttgartu, ale posledných šesť rokov sa v skúšobni neukázali. Udržiaval som teda ich bicie vo forme. Mal som vlastnú šlapku a paličky. Bicie stále patria zmienenej kapelke, respektíve, bicia súprava stále stojí v skúšobni.

Cvičíš veľa?
O, áno. Cvičím každý deň aspoň dve hodiny. Teraz je to trochu zložité, lebo mám prácu a cítim sa unavený, hlavne zápästia. Predtým boli zápästia unavené len z hrania, teraz aj z polievania. No som stále disciplinovaný a pekne každý deň hrám.

Medzičasom sme dorazili ku mne domov. Kým som postavila na kávu, Nefastus lovil v mojej CD-téke, aby našiel vhodný kúsok na pozadie našeho rozhovoru.
Máš len black metal? Ja mám rád aj iné druhy hudby. Napríklad Johnnyho Casha a Toma Waitsa.

Poznáš nový album Green Carnation?
Poznám Green Carnation, skvelá kapela, no nepoznám ich posledný album.

Nefastus vrazil Green Carnation do veže, ale Nóri v jeho ušiach zjavne neuspeli. Vzápätí ich vymenil za Opeth "My arms, your hearse" a zvolil skladbu "Demon Of The Fall".
Toto je moja obľúbená skladba!

Máš rád Opeth? (Jeho voľba ma mimoriadne prekvapila a samozrejme ulahodila aj mojmu uchu.)
Samozrejme. Mám rád každú dobrú death metalovú kapelu. A Opeth je top, nie?

Pamätám si na našu sms-kovú komunikáciu keď si sa vracal zo skúšky s Belphegor v Salzburgu. Písal si mi, že mama objavila, čo je Belphegor za kapelu a predpovedal si zle-nedobre doma. Tvoji rodičia poľského pôvodu sú silní katolíci.
Mama objavila tričko, na zadnej strane bolo X-mass 2004 turné. Keď som odchádzal na X-mass festival, môj prvý festival s Belphegor, dal som rodičom zoznam miest, kde a kedy sa budem nachádzať. Zoznamy navzájom sedeli. Na tom tričku je obrátený kríž. Mama si myslí že vie, ale vie len toľko.

Aká bola jej reakcia?
Lepšia než som očakával. Modlí sa za mňa. Moji rodičia sú silne nábožní. Máme doma 93 krížov, ak nepočítam literatúru! Mám na to svoj vlastný názor, ale nikoho s ním doma neobťažujem. Je to ich svet a tak ho beriem. Takisto ako ja žijem vo svojom svete a očakávam, že sa v ňom nikto vŕtať nebude. Cez-to-všetko, napríklad biblia nie je nič hlúpe. Je to skrátka návod na ideálny život.

Premiestnili sme sa do záhradnej reštaurácie na pivko..

Ako si sa vlastne objavil v Belphegor?
Počúval som album "Lucifer Incestus" a veľmi sa mi páčilo. Dokonca som si kúpil originál. Na ich webovskej stránke bol oznam, že hľadajú bubeníka. Nahral som im pár ich skladieb na jednoduchý nahrávací prístrojík a poslal som ho kapele. Helmut mi zavolal, že sa mu moja nahrávka páči. To bolo v januári 2004. Od tej doby sme boli stále v kontakte a prvýkrát sme sa stretli v júli. Bolo to čudné stretnutie. Veľa si z neho nepamätám, len toľko, ako ma Helmut zatiahol k baru. Odchod bývalého bubeníka nebol tak jednoduchý a hladký, naviac, boli s ním podpísané dohody.

Prečo odišiel? Alebo mu bolo povedané, aby odišiel?
Prihlásil sa do školy techniky hry na bicích a nemal čas na kapelu a jej aktivity. To bol hlavný dôvod, prečo sa s kapelou rozišiel. Obe strany s tým takto súhlasili, že je to lepšie pre jeho vzdelávanie.

Ako sa starí členovia kapely k tebe na začiatku chovali? Najmladší člen to nikdy nemá ľahké!
Na začiatku ma pozorovali. Zanedlho zistili, že si navzájom sedíme, hudobne i mentálne. Sú to veľmi silné osobnosti. Zbožňujem ich, každého jedného.

No, ako som ich mala možnosť poznať, Helmut je veľmi silná osobnosť. Sigi sotva vysúka zo seba slovo a Barth je usmievavé slniečko.
Haha, Sigi je zhovorčivý, len mu to vždy trvá, kým prehovorí. Neverí ľuďom. Barth je ten typ človeka, že ak by ti zabil mamu, tak sa človek na neho nenahnevá. Spoznal som ich pravé tváre. Hlavne v dobe stresu.

Mimochodom, musí byť medzi vami pekný vekový rozdiel. Vadí to?
Sigi by mi mohol byť otcom! (smiech)

Sigi? Neverím že je tak starý?!
Nie, nie je. Nehrá to žiadnu rolu, je skvelý. Všetci sú skvelí a nikdy som s nimi a ich vekom nemal problémy. Už som povedal, že ich zbožňujem.

Začalo pršať, musíme sa premiestniť do inej putiky. Počas cesty hrá v stereo auta Gehenna "WW".

Gehenna! Hrali s nami v Taliansku počas turné s Arkhon Infaustus a In Aeternum. Mali trojhodinovú zvukovú skúšku! Buzerovali zvukára, stále otravovali tour managera s nejakými požiadavkami na káble a neviem čo ešte. Nakoniec prišli na pódium totálne sťatí a ich koncert bol úbohý. V zákulisí sa niekto snažil s nimi prehodiť slovo, ale vždy len odpovedali :"Čo melieš? Strč sa do prdele!" Počas polnočnej diskusie jeden z členov Gehenny vyprovokoval člena Arkhon Infaustus. Títo frantíci, každý z nich má aspoň dva metre. To bola posledná kvapka. Bol som rád, že to ten chlapík z Gehenny prežil.

Aké bolo posledné turné. Hrali ste pomerne skoro po X-mass turné, zamerali ste sa hlavne na Taliansko, Španielsko, Francúzsko a Belgicko. A turné malo byť pôvodne s Marduk...
Chceli sme hrať na iných miestach než sú tradičné kluby X-mass a No Mercy festivalov. Vzájomne sme si s Marduk padli do oka počas X-mass. Nový spevák je veľmi dobrý. Každým koncertom sa neskutočne zlepšoval. Nanešťastie, bubeník Marduk Emil si zlomil ruku v pouličnej šarvátke. In Aeternum sú ich známi, taktiež skvelí chlapíci. Ich bubeník Perra tiež hrá aj v The Legion, kde nahradil Emila po jeho odchode do Marduk.
A chlapíci z Arkhon Infaustus? Neuveriteľní. Piercing všade v ksichte, pijú fľašu vodky na raňajky a k tomu si pridajú ešte nejaké životabudiče. Ale stále sú triezvi. Nechápem ako to zvládajú. Celkovo, turné bolo vynikajúce.

Obecne, ako vidíš život na turné? Niektorí muzikanti hovoria, že sú unavení a chorí zo špiny, nedostatku spŕch, a iného zázemia, ostatní zase zbožňujú fanúšikov a metalový život v štýle litrov alkoholu a drog...
Oh, áno. Niekedy nedostaneme ani najesť. Dvadsať ľudí v autobuse. Postele, na ktorých sa sťažka môžeš otočiť. No je to sranda. Príhoda zo Švajčiarska z posledného turné. Zašli sme do baru na drink. Reku, na whiskey. Ovšem, keď čašník doniesol účet, skoro sme odpadli, aké drahé to tam bolo. Rozhodli sme sa, že nebudeme podporovať takého zdieranie a ušli sme. Čašníci, vidiac Arkhon Infaustus, zjavne ani nekládli odpor. Po behu sme si dávali cigárka, keď prišla polícia. Chlapci od polície sa na historke pekne s nami zasmiali a nechali nás byť… po zaplatení účtu, samozrejme.

Pije sa veľa počas turné?
Nie. Existuje istá miera zodpovednosti voči fanúšikom, ktorí si zaplatili lístok na koncert. Obvykle pijeme maximálne jedno pivko pred koncertom. Preto je najhoršie, ak hráme nakoniec. Každý už nasáva a my sme o limonádičke. Všetci vedia, kde je ich hranica alkoholu a skončia, aby neboli na mol.

Čo cítiš, keď si na pódiách a hráš skladby stále dokola. Myslím tým, imponuje ti zahrať "Fornicationium et Immundus Diabolus" aj po 35-krát?
Je to ten najlepší pocit, preto to každý robí. "Fornicationium…" je najlepšia skladba, všetci ju zbožňujeme hrať. A napokon, publikum je skvelé. A ak náhodou nie je, tak bude to ďalšie.

Na nahrávaní "Goatreich - Fleshcult" si nebol zainteresovaný. Ak si máš vybrať skladby, ktoré hráš radšej, z "Goatreich…" alebo "Lucifer..."?
Z "Lucifer...". Sú chytľavejšie. "Goatreich…" skladby sú zamerané viac na techniku.

Hrávate na festivaloch v Slovinsku, v Čechách, na malých festivaloch v Nemecku. Prečo nehráte napríklad na Summer Breeze alebo With Full Force a iných známych festivaloch?
V rámci Summer Breeze existuje akási komisia, ktorá rozhoduje, ktorá kapela môže hrať a ktorá nie. Asi sú tam nejakí kresťania, lebo si to inak nedokážem vysvetliť.

Počula som o "Freiwillige Selbstkontrolle der Filmwirtschaft" (niečo ako komisia pre ochranu morálky) ktorá navrhla zakázať predaj "Lucifer Incestus" v Bavorsku. O čo sa jednalo?
Chceli uviesť "Lucifer Incestus" na čierny zoznam. Ten súd nás stál 800 euro.

Čože?! 800 euro? A začo?
Za nič. Za slobodu. Podľa môjho názoru, každý rodič je zodpovedný za to, aby svojim deťom vysvetlil čo je vhodné a čo nie. A nie komisia.

Poďme k textom kapely. Každý, kto pozná aspoň pár anglických slovíčok odhalí, že nemáte práve najlepšiu mienku o tých, ktorých definujete ako slabé kozičky. Ako teda vidíte ľudstvo, Vy, ktorí používate slová násilia. Ak mám citovať napríklad z Kings Shall Be Kings".. Jesus! Allah! .. there is death for - for the dogs.. " Jednoducho, vidíte sa ako Satanisti?
Ak sa ktokoľvek prizrie bližšie na obaly našich albumov, tak si predsa nemôže myslieť, že to myslíme vážne!? Preháňame. Naschvál. Máme veľmi nízku mienku o slepých kozičkách či ovečkách, ktoré nasledujú náboženské mánie, kňazov. A potom, tí satanisti, ktorí predvádzajú všelijaké orgie a tvrdošijne nasledujú vymyslené zákony - nie sú to rovnaké ovce ako kresťania? Naša irónia je mierená voči obom táborom!

Avšak, videoklip "Lucifer Incestus" sa točil v jednom salzburgskom kostole. Chceš mi povedať, že svätostánok bol zapredaný satanistickým víziam?
Samozrejme, že nie! Mali sme päť minút na natočenie jednotlivých častí. Potom sme museli bežať.

To ste zvládli všetky tie scény s hadmi a obscénnymi slečnami obtáčajúcimi kríže za päť minút?
Čo sa dalo robiť? Kostol by na to nikdy nepristúpil.

Je Belphegor vskutku takto obscénny? Priznám sa, v jednom súkromnom rozhovore s Helmutom mi na otázku, čo robí po celé dni, keď nie je zrovna na turné, s úsmevom na perách odpovedal: "Hrám na gitaru, pozerám porno a onanujem."
(Smiech) Áno, sú. Raz sme sedeli v bare, keď Barth vytiahol svoj penis, nasypal si na naňho chilli a pepper. Vypleštil oči, vraj "kristeježiši, to páli". Odišiel na toaletu a keď sa vrátil, tváril sa ako by sa nechumelilo.

Späť k muzike. Muzika Belpegor má zvlášny charakter. Je to black metal s veľkou dávkou intenzity, s rýchlymi pasážami, ktorých brutalita sa blíži death metalu.
Nie je to nijaký zámer. Nemôžeme tvoriť muziku, ktorá sa skladá z 80% black metalu a 20% death metalu. Muzika nie je sekretár, z ktorého si vytiahneš šálku toho, a inú šálku onoho metalu. Proste to z nás takto vychádza.

Napriek tomu, že vaša muzika je predovšetkým rýchla, obsahuje aj melodickosť ba až melodramatičnosť. Čo Vás hudobne inšpiruje? Cítiť sú kapely ako Morbid Angel, Behemoth, Marduk...
Všetko sú to skvelé kapely, ale nie sú to len ony, ktoré nás inšpirujú.

Myslím, že počas nášho interview, sa niektoré ďalšie vykryštalizovali. Lord Ahriman z Dark Funeral povedal v rozhovore pre Imhotep, že nehrá sóla, ak ich nemôže hrať 100% dobre. Na vaších albumoch je vždy niekoľko sól vychádzajúce z rúk oboch gitaristov, Sigiho aj Helmuta.
Ak si dobrý muzikant a sólo sedí k skladbe, prečo ho nehrať. Lord Ahriman má pravdu, ak nie si schopný sólo poriadne zahrať, alebo zjednodušene, ak nie si schopný ovládať poriadne svoj nástroj, tak radšej nehraj to čo nezvládaš na 100%. Zaujímavé, že niečo také Lord Ahriman vyslovil, lebo ja obzvlášť obdivujem hudbu ich rannejších albumov. Technická gitarová zručnost Sigiho a Helmuta je na vysokej úrovni. Vychádza to z toho, že nepracujú a majú mnoho času cvičiť. Každý snáď vidí ako sa s každou nahrávkou vyvíjajú.

Ako nahliadate na fakt, že hráte hudbu, ktorá nedovolí poslucháčovi relaxovať, dýchať, pretože je brutálna.
Človek može počúvať brutálnu muziku a relaxovať. Death metalovou a black metalovou muzikou môžeš navodiť všetky druhy atmosféry osolené veľkou dávkou intenzity.

Na "Goatreich..." sa nachádza skladba, o ktorej hovoria snáď všetky hudobné magazíny. Belphegor prekvapil so "Sepulture of Hypocrisy".
Nedá sa hrať vždy len rýchlo, ak chceš vyjadriť isté emócie. To je ťažkopádne zmýšľanie. Pre mňa je napríklad Kataklysm kapela, ktorá hrá len brutálne, ale bez akýchkoľvek emócií. Hrajú iba rýchlo, to je všetko. Ak mám uviesť kapelu, ktorej sa podľa môjho názoru nikto nevyrovnal vo vyjadrení intenzity a hĺbky emócií, tak je to Neurosis. Ich muzika vyvoláva pocit, že Ti práve priložili ukrutne ťažkú skalu na ramená.

Áno, súhlasím. Pre mňa je takouto kapelou Anathema, majster emócii.
Anathema, jasná vec. Neurosis je pánska záležitosť v štýle hutných emócií. Anathemu mám rád, lebo človek jednoznačne rozozná z akého obdobia kapely je ten-ktorý album. Každý album má jedinečné emócie.

Náš rozhovor pokračoval na tému ponuky, ktorú dostal od Atrocity - spriaznenej kapely taktiež zo Stuttgartu; o Liv Christine, ktorá je údajne veľmi milou osôbkou; o Nefastusovej ďalšej kapele, ktorej prvý album produkoval Alex Krull (frontman Atrocity). Nefastus si ale neželal miešať vlastnú kapelu s Belphegor. Preto nechám na čitateľoch, aby sa sami dopátrali k menu utajenej kapely.

Bola som mimoriadne prekvapená hudobnými znalosťami a vyspelosťou mladého talentovaného bubeníka Belphegor. Ak bude jeho hudobný vkus implementovaný do nového albumu, ktorý je už hotový, potom sa môžeme tešiť na další prvok v už i tak dobrej muzike Belphegor.

Tatiana (pôvodne pre Imhotep.no, leto 2005)
Foto: Tatiana [1-2], Belphegor [3], Belphegor / Ron Morrison [4]
www.belphegor.at

Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.