[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Košický menzes fest vol. 1
Obliterate, Suburban Terrorist, Spasm (CZ), Default Ass Fault
16.4.2011, Collosseum - Košice (SK)

Neviem v akom štádiu je šaškáreň s názvom Európske hlavné mesto kultúry, ale je fakt, že v sobotu Košice hudobnou kultúrou priam prekypovali. Boli naraz tri koncerty – írski postrockoví náladotvorcovia God Is An Astronaut v Kasárňach, Menzes fest v Colle a Lunatic Gods s Editor v Cassbare. Ktovie ako dopadla tá posledná akcia, pretože dva dni predtým internet hlásil že je odvolaná, ale nakoniec sa Hiraxovci po podniku pohybovali. Ja som sa vybral na grind, core a metal. Asi takto – všade byť nemôžem a God Is An Astronaut je hudba príjemná, ale čo s ňou na koncerte? Ledaže by som si vzal knižku a na čítanie by som kvôli projekcii aj tak nevidel. Počul som, že aj bezo mňa to dopadlo dobre. Ani sa nečudujem, bolo to pre podstatne inú cieľovú skupinu než chlievenie v Collosseu a tým pádom naozaj nikto na nikoho nemusel zazerať len preto, že si „dovolil“ robiť koncert v ten istý deň. Pokiaľ ide o návštevnosť na menzese, platiacich okolo osemdesiat. Na súčasné pomery - totálne pod kritiku - je to monumentálny úspech.

Koncert sa začal dobrodružne a samozrejme nie načas. Default Ass Fault, ktorí nahradili popradských Human Humus (nádejný grind so zaujímavým spevom, ktorý pripomína vysielanie miestneho rozhlasu), stvrdli v kolóne pred Prešovom. Za tú mohla havária a hrozilo aj to, že crustoví drviči zo Svitu si nezahrajú vôbec. Ďalším problémom bolo, že mali doviezť aparát na basu. Ten sa teda pre istotu narýchlo zorganizoval inde. Holt bordel podzemia v priamom prenose. A Obliterate sa duševne pripravili na v Košiciach totálne nevďačnú úlohu predkapely, ktorá po skoro 20 rokoch hrania chutí ešte mizernejšie. O štvrť na osem sa pred pár desiatkami fanúšikov pustili do práce. Vo veľmi vynovenej zostave, kde je jediný pôvodný člen bubeník Marcel a v poradí druhý služobne najstarší člen na gitare Ivin je až záležitosťou tohto tisícročia. Basgitaristka Saša pôsobí v kapele od minulého roku a Laci, bývalý vokalista Ownbliss a Turtle Fighters, je tam tak tretí mesiac. Nuž, o dôvod viac koncert Obliterate neprepásť. Ich grind/metal nie je nejakou nenáročnou záležitosťou, ale noví členovia ho zvládajú na úrovni. Na Vílu Bazalku sa pozerá dobre, aj na to, ako všelijako prepletá na päťstrunovke. Pokiaľ ide o Laciho, jeho prejav sa od Gabiho dosť líši, väčšinou ide o rev v strednom pásme, ale materiál z albumu „Something Wrong“ i nové veci spieva s prehľadom. Rezervy má skôr pokiaľ ide o „prácu frontmana“ – uvádzanie skladieb a kontakt s publikom. Na druhej strane – čo možno chcieť po troch mesiacoch a ešte k tomu vtedy, keď nie je nálada, pretože Košice sa skrátka pri prvej kapele baviť nebudú, ani keby to bol ja neviem už kto. Poznáme, zažili sme. Set pozostával z vlastných skladieb v štýle technického mixu grind coru a metalu, kedy mi v niektorých momentoch Obliterate pripomínali aj moderné grindové záležitosti ako Maruta, a končila ho inštrumentálna skladba s niekoľkými skoro postrockovými plochami. Zahraté bolo všetko ako treba, až som sa nevedel zbaviť pocitu, že Obliterate by si po tých rokoch a kvalite, ktorú poskytujú, zaslúžili lepšie publikum a asi aj lepšiu krajinu.

Jednou z tých niekoľkých slovenských skupín, ktorá nemá len dobré nahrávky, ale takisto ich dokáže na profesionálnej úrovni (to je to, čo chýba mnohým aj vyslovene kvalitným domácim bandám) predviesť naživo, sú aj Suburban Terrorist z Beluše. Kvarteto s gitaristami za mikrofónmi s veľmi dobrým zvukom (ktorý bol už od začiatku) a suverénnym prejavom publikum rozsekalo aspoň do tej miery, že sa priblížilo k pódiu a podniklo aj niekoľko pokusov o akýsi pohyb. Hudba ST je v podstate rýchly a priamočiary, veľmi agresívny a skôr brutálny death metal s hardcoreovou energiou a údernosťou, vďaka ktorej mi pripomína aj newyorské spolky ako Pyrexia alebo Criminal Element. Predvedený set vďaka jeho celkovej úrovni vysoko kladne zhodnotil aj kamoš, ktorého death metal vo všeobecnosti skôr nezaujíma ako zaujíma. Hralo sa zo splitka s pražskými Sepsis a takisto nové skladby. Novinka sa bude točiť teraz, na výsledok som dosť zvedavý.

So Suburban Terrorist skončila tá časť programu, v ktorej išlo aj o nejaké to skladateľstvo a „vážnosť“, a nastal čas na zábavu. Moravskí Spasm sú na svojej oplzlej gore/grindovej scéne uznávaným pojmom, ťažko povedať či kvôli hudbe ako takej, alebo kvôli istému nadhľadu a humoru a hlavne kvôli pódiovej show. Tú predvádza maskovaný bubeník Lukáš, basák Sam „hore bez“ a rozložitý frontman Radim v plavkách od Borata a rohatej čiernej S/M kukle. To je celá zostava a vám by už malo byť jasné, že Spasm je o tom, koľko bordelu možno dostať z jednej oranžovej štvorstrunovky, bicích a rôzne chrochtajúceho hrdla. Nuž, dostať ho možno pomerne dosť. V podobe maximálne dvojminútových skladieb v štýle tanečného zbustrovaného drvenia s vokálmi tak nejako medzi spláchnutím hajzla a panikou v prasačinci. A bonusom je pódiová prezentácia plná osvety na pornografické, či proste len staré dobré sexuálne úchylné témy – človek sa má možnosť niečo priučiť a môže hľadať aj po nete. Ale nemyslím si, že sa pôjdem presvedčiť, ako je tam zdokumentovaná napríklad japonská delikatéza s názvom gokum, rád verím že existuje, Japoncom v tomto smere verím čokoľvek:-D Na tieto témy odznel o.i. štvorskladbový blok z chystaného nového albumu, ktorý vychádza u nemeckých Rotten Roll Prod. Spasm hrali za pomerne nadšenej odozvy u fanúšikov. Tí sa dožadovali aj coveru od T.A.T.U. (áno, tie postsovietske „lesbičky“), ale miesto toho bolo tuším čosi od CBT. Tejto nenáročnej „pornogore“ zábave doma neholdujem, ale na koncerte, ak je dobre zahraná – tu bola – pobaví. Drum’n’bass gigolo grind od Spasm je predsa len aj o hudbe a o srande, nie o nejakej ulepenej snahe šokovať a zakryť tým biedny výkon, takže za sobotu palec hore.

Záver koncertu patril mladíkom zo Svitu, ktorí sa nakoniec z tej kolóny dostali. Default Ass Fault na BZ zneli ako brutálny metalový crust a za srdce ma chytili aj tým, že komunistov majú „radi“ asi tak ako ja. Naživo to bolo väčší extrém, viac – menej grind s mierne improvizovaným prejavom vokalistu, ktorý to viditeľne presolil s heslom „ohnivá voda odvahu dodá“. Nabudúce s týmto opatrnejšie, pretože gitara, basa i bicie hrali veľmi dobre. Na druhej strane vokalista bol natoľko nový, že jeho prvý koncert s kapelou bol tuším aj prvou, možno druhou skúškou s touže kapelu, raz sa to teda odpustiť dá. Znalcov Default Ass Fault presvedčili, možno aj vďaka výborne zahratým coverom od Doom („Police Bastard“) a Ahumado Granujo („Absťák“). Po desiatej bol koniec, ale v podniku sa po kvalitnom hudobnom podujatí zase raz dalo zhniť až do prvej rannej električky.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]