[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]

Dream Theater
27.6.2002 Ski Club Brumlovka - Praha (CZ), 20:00

Dream Theater sa najcastejsie strka do skatulky "progress metal", no ja osobne proti tomu nic nemam, kedze tuto skatulku vlastne definuju oni sami... Pre neznalcov - oni teraz znamenaju to, co svojej doby znamenal Deep purple alebo led zeppelin... ale to skoda vysvetlovat a moje slova dostanu vahu az za par rokov... a my vsetci znali (helou osly, jimi, lubo atd.) budeme snad hrdi, ze sme mali oci a hlavne usi otvorene ako prvi! Koncert bol v Prahe, v ski klube brumlovka, bol to ich treti koncert v cechach (prvy bol v zline - hokejova hala, druhy uz v brumlovke) teda skor turne k novemu dvojalbumu "SIX DEGREES OF INNER TURBULENCE", mimochodom, k albumu vynikajucemu, aj ked trosku rozporuplnejsiemu, kedze predposledny album "METROPOLIS PT.II - SCENES FROM A MEMORY" nasadil latku skutocne vysoko... (heh, ale aj tak, aj keby drimici vydali album stvrtinovej kvality, stale su hoodne nadpriemer, v porovnani s inymi prog kapelami... sice, ze vraj new Pain of Salvation je excelentny, ale nepocul som..) Turne pozostavalo z koncertov po celej europe, skoro kazdy den v inom state a meste, mno, osobne sa mi to zda vycerpavajuce koncertovat 5-6 krat pocas tyzdna, ked si k tomu domyslim este cestovanie...
Koncert zacinal o 20.00, aspon podla listku, predkapela nebola spomenuta nikde ziadna, ale ved predsa musi byt... to sme si povedali a ladujuc sa pocas cestovnej pauzy klasickym ceskym a presolenym jedlom sme sa smiali na nasom zbytocnom ponahlani sa na koncert, "ved aj tak zacnu najskor o deviatej..." (helou jimi, ty by si s nami asi dostal porazku ((-:). Ale predsa, clovek nikdy nevie, co ked nahodou... tak sme tempo v druhej polovici cesty zvysili na "papiere riskujuce", aby sme aspon o 20.30 boli pri brumlovke... Podarilo sa skor, iba par minut po osmej sme zaparkovali a poklusom sa blizili ku hale... uuha, poculi sme hudbu, takze predsa, asi predkapelka nejaka... hmm, noo, dalo sa to cakat... so skracujucou vzdialenostou od vchodu do haly sme rozpoznavali... nieco povedome, ale nechcelo sa nam to verit... UUha, ved to je hlas Jamesa (spevak skupiny), no sok teda pre nas ocboch, to vam poviem... Poklus sa prirodzene zmenil na sprint (-: a my sme uz boli pred vchodom, kde sa tlacilo este hoodne podobnych a horsich individui, ako sme my (-:
Prve pocity? Hnev. Ako sme sa blizili k "trhacom listkov", pohlad nam stiahol vyhlad priamo na podium, kde uz sa kapelka pekne realizovala... A kua, clovek by ocakaval, ze pri cene listka 1000 Sk bude co i len aura hocktoreho clena dreamu ochranena pred neplaticmi... ale toto? Ved niekomu by mozno stacilo zaujat poziciu par metrov pred vstupom a pozorovat scenu odtial, ech, no je to fer? ((-: Po dokladnom prehladani nasej batoziny (trvajucej skutocne len 3sekundy) sme vstupily do areny a zacali si utvarat nazor... a porovnavat s dvoma uz absolvovanymi koncertami. Necakali sme taky supeeer zvuk! To bol ozaj sok! Minuly koncert v brumlovke bol v tomto smere sklamanim (po koncerte v zline), pretoze zvuk bol vtedy zliaty a mal tvar guce - necitatelny a zahuhneny... blee.
Ale teraz... nadhera... skoro bez vyhrad, az na dve. Prva - necakana mala hlasitost, a toto ked hovorim ja, tak uz nie je co dodat (pretoze si vzdy nosim na koncert stuple, alebo zinprovizujem nejake zo servitky, zuvacky a taak... no, tej zuvacke neverte (-: ). Druha - trosku slabsie najspodnejsie basy, myslim ale skutocne tie najnajnizsie, ktore "pocut" iba telom... Ale po kazdej inej stranke proste uuzas! Krasny nezliaty, hutny zvuk.. a hlavne krasne priam toporne tvrdy! Ked John Petrucci realizoval svoju power (metalovu) hru, bola to krasa a zimomriavky prisli same... Asi na tom nieco bude, ze absencia najnizsich tonov je dan za konkretny basovy a tvrdy zvuk gitar (ci uz normalnej alebo basovej), proste basy nemali dozvuk, zotrvacnost, ozvenu, a to cely dojem a zazitok znasobovalo... Ale ja som to tusil, ze sa hosi zvukari poucia z predosleho koncertu na rovnakom mieste a druhy krat neurobia rovnaku chybu... a stalo sa. No, na adresu zvuku sa uz nebudem rozplyvat... no dobre, uz len tolko ze aj solova gitarova hra Johna bola uuzasna, to nech si hovori kto co chce, gitarove sola vacsinou nezneju autenticky (ehm, pokial za original povazujeme cdcko), ale on aml zvuk tak krasne konkretny a cisty (-: Zastavte maa (((-:
Nasa prva skladba do ktorej deja sme vstupili, bola "surrounded" z albumu "images and words", cize starina, ale pekna a ziadana, taka kludnejsia vec... a stihly sme este aj jej solo od johna, no krasa... a zaroven prekvapenie, pretoze sme ocakavali odohranie noveho albumu od A po Z, kedze islo o koncert v ramci turne.. Nuz ale, snad neskor bude aj nieco z "noveho". Druha vec v poradi nasledovala "Burning my soul" z kontroverzneho a excentrickeho albumu "Falling into infinity", no parada, dost tvrda vec, v cechah este nezahrata... Mno, asi to teda chceli napravit jednou vecou, ale kdeze, nasledovala skladba "Hells kitchen", tiez z tohoto albumu, cize dalsie prekvapenie, och, ale ake prijemne (-: Dalsia "vec" bola moja ozaj oblubena a srdcervuca "balada" - "another hand, killing hand", naladmi a zmenami ovplyvajuca skladba... veru potesila! Po nej kratke ticho a ocakavanie vsetkych v sale... a total sok: zazneli podozrivo zname basove tony, zaciatok najvacsej pecky z noveho albumu (presnejsie, pecka z prveho cdcka)... no hadajte... skladba Great debat! Nikto nepochyboval ze tato skladba odozneje niekedy ale necakal ju nikto tak skoro, snad. Cize reakcia fanusikov bola krasna, no co vam poviem, ta euforia sa neda opisat... Ehm, len skoda ze tie najhlbsie basy chybali... Po odzneni tejto klasicky dlhanskej skladby som si prvy krat uvedomil, ze dream je vo forme (ako vzdy), hru zvlada s takou lahkostou, priam az lahostajnostou, niekedy som mal pocit ze chlapci su nepritomni a robia len svoju rutinnu robotu, aj ked radi! (-: Nasledovala "posledna" pecka "Pull me under", ze vraj aj v mediach hrana vec... "posledna", pretoze James LaBrie (spevak) ohlasil break (-: ...fiftin minits. No teda, tak to je zvlastne a necakane, tak ako vela udalosti na tomto koncerte, ale, preco nie, vydychany vzduch (jedine minus pocas koncertu) nas vysmadil, tak sup do rady na pivo, dalej nasledovalo nevyhnutne skodoradostne a radostne telefonaty priatelom priamo zo saly, vymena dojmov, obkukanie techniky a stuffu na predaj. To bolo ale sklamanie, ked tricka stali od 900 CZK, aj ked, vyber bol bohaty... ciapky, odznaky atd. Sveto samozrejme nevahal a obstastnil sa trickom, ja som si klasicky nadaval ze som nezobral nan peniaze. Kedze bolo v sale pocas pauzy svetlo, obzerali sme "kolegov" na rovnakej hudobnej frekvencii... A kazdy druhy v tricku DT s roznymi motivmi, aj ked, my dvaja sme mali rovnake tricka z posledneho turne a tie nemal skoro nikto! Takze sme hrdo napinali hrud a navyse logo DT pocas koncertu pekne svietilo, po dopade UV lucov (-: Podium kde sa realizovali veseli kluci bolo klasa, par odposluchov, uplne "bezna" bubenicka zostava pozostavajuca snad z tisic buchatiek a iba troch kopakov, uff, ale do bubnov sa veru nevyznam, ale to ze som bubenika (Mike Portnoy) pocas koncertu moc nevidel, koli tej plejade, hovori za seba...
Na kraji pozrimeze, dalsie buchatka a zvonitka - to sa realizoval spevak pocas instrumentalnych pasazi a doplnal Mikeho, ktory zjanvne nestiha drzat tempo...hehe, neverte! Mikeho bubenicka hra je podla mna krasne zlozita a technicka, same zlozite breaky a tak. Aj ked mu mam trosku za zle, ze nazivo zvykne odflaknut a nezabubnovat presne do posledneho cinku (-: Ale aj tak, nadpriemeeer! Oblecenim tiez vycnieva medzi ostatnymi, ma taky nejaky futbalisticky vzhlad, sta nejaky argentinsky loptachlap (-: a je to totalny flegmos, neustale chrlil aerosol vody a slin a samozrejme pocas hry vyhadzoval palicky do vzduchu - castejsie ako buchal (-: Ked som pri obleceni, chlapy podla mna volia zlatu strednu cestu, neprehanaju to v style kiss, ale ani neseru na to ako mnohi ini vo flanelkach (-: Cize proste klasa - kozene alebo normalne cierne nohavice, leskle, normalne nositelne kosele a tesne diskotekove tricko - gitariska John Petrucci asi chcel ukazat svoj svalovy prirastok (..a dobre 40tky paprce!), co spolu s novym kratkym zostrihom signalizovalo, ze by mohol zapadnut aj do takych vysin ako je Lunetic, Tejkdead a taak (-: Ozaj sila, keby ho neznalec stretol na ulici ani by ho nenapadlo co stvara s gitarou! A to, vazeni, teraz neprehanam, Petrucci je ozaj velmi uznavany gitarista, bez debaty uz patriaci medzi G3...
Spevak LaBrie klasika, oholenucky, trosku vypasenucky a napchaty v kozenych gataach. Basag John Myung ako keby sa za poslednych 10 rokov nezmenil... sice hej, pretoze (ale to neuverite!), urobil pocas koncertu normalne aj par krokov a nestal na mieste ako vzdy! Vlasy ma uz po rit (-: a krasne ebenove cierne, no, musi predsa niecim zaujat ked uz ta hra nie je bohvie co ((-: A to myslim vazne, lebo to ani boh ani nikto kto ho nevidi nevie, ako ten dabel mydli do 6-strunnej basy! Sice, tentokrat neprispel solom, ale aj jeho doprovod je cool. Rudess ma trosku smiesne pohyby a afektovanie pocas hrania, no tanecnik b z neho nebol veru. Nastastie... pretoze co tento manik stvara, booze. Ked uz moj fofo a cela rodina je namakko z jeho soloviek (skladby na piane) tak to je co povedat (a sestra aj otec hraju dost dobre na klavir). Uz konecne nevizeral ako panenka maria, ale skor ako musketier (-: A nepytajte kolko mal klaves! Pretoze cim viac klaves, tym lepsi klavesista! Haha, no, Jordan ma iba jedny, nebudem vysvetlovat ze to staci... a boli umietnene na "stracej nozke", cize sa otacali dookola a Jordan pocas svojej hry obstastnoval svojou hrou oci divakov z kazdeho kuta, pretoze sa otacal (-: Hmm, mozno je to jeho povodny napad a ocenil som ho, pretoze som nemusel hladat poziciu z ktorej mu je vidiet na prsty... a to by som si veru nenechal ujst! Za bubenikom bolo projekcne platno, na ktore sa premietali rozne motivy z dielne DT, skor symbolicke a sem tam aj nestaticke, ale na dotvorenie atmosfery vynikajuce! Svetelna hudba bola presne podla mojho vkusu, cize mala skor charakter kulisy a zvolene farby boly naznakovo melancholicke, co ladilo s hudbou... A sem tam aj stroboskop, co niektore pritomne slecny zmiatlo a uvadzalo do disko tanecneho stavu (-: Mimochodom, bolo az prekvapivo vela zien, vacsinou v objati svojho dlhovlaseho "strazcu" v tricku DT, no bolo nam so Svetom luto tych vlasacov, ze ich priatelky takto zlanarili na takyto koncert ((o:
15 minut of inner pauzence skoncilo a zacala sa druha cast koncertu... Na platne sa obavil obraz posledneho CD a bolo jasne co bude nasledovat... cele CD2 (1 dlllha skorohodinova skladba rovnomenna s albumom, rozdelena na 8 casti)!. Prva cast na tomto cd je taka orchestralna, takze tato zacala hrat este bez clenov DT... ti na podium vbehli az par sekund pred zaciatkom druhej skadby... a uz to zacalo... kto nepozna - tato skladba obsahuje vsetky prvky hry DT, takze poculi sme od baladickych casti az po ultra tvrde... Ocakavanim bola stvrta cast, co je velmi speedova tvrda vec, no krasa! Realita predbehla cakavania, ako som uz spominal, tu bolo krasne pocut zhodu zvuku gitary s albumom, cize ziadny zhluk! Nasledovala cast 5, osobne tvrdim ze je to najlepsia skladba z albumu, v piatej minute je gitarove solo o ktorom som uz dlho pred koncertom tvrdil, ze "to je dovod preco idem na koncert"... neprehanam... to solo (ako aj vsetky ostatne) si viem prehrat v hlave na pockanie (-: Takze som sa tesiil. A prislo, booze, uzasne! Ocenujem straasne moc, ze John hra aj nazivo velmi presne a rovnako ako na albume (napr. narozdiel od Satrianiho), cize "Vai style"... a tot solo som si planoval extra vychutnat... Ale az tak sa to nepodarilo... Uz ked zacalo, pocul som nejake cudesne "nealbumove" zvuky... to bol hlasnejsi akordkovy doprovod od klavesaka, ktoreho sice zboznujem, ale... Poviem co ma napadlo ako prve: "co sa tu rudess do toho sere!" Mno, trosku vulgarnejsie ma to napadlo sice ((-: Ale podarilo sa Rudessa odfiltrovat a po skonceni sola som bol happy! (-: Rudessovi som odpustil az vcera, ked som upocul jeho novy solovy album... basen. Nasledovali dalsie casti, ktore som az tak nevnimal, pretoze euforia zo sola ma omamila... rozplinul ju az zaver siestej casti, krasna gitarova hra s cistym spanielskym zvukom, az sa chce cloveku plakat... Ako je uz zvykom, Petrucci niekedy zakomponuje do skladby aj solo s takymto zvukom, teraz sa mu ale nepodarilo od zaciatku, pretoze mal problemy s gitarou, este pred skladbou si zobral dvojkrku a zlyhala (vidis John, taketo cudo dvojkrke ti nepasuje!) a zobral si svoju povodnu (myslim ze nie Ibanez, ako zvycajne, ale asi MusicMan). Ako sa blizil koniec tejto mega skladby, rastla nasa zvedavost z dalsieho pokracovania... a to bolo priam dokonale... iba priam, pretoze nezaznela druha pecka z noveho albumu - najtvrdsia skladba v historii DT - Glass prison (s podladenou gitarou na styl Pantery). To nas oboch trosku sklamalo, kedze islo o otvaraciu skladbu albumu (1 skladba na CD 1). Po dozneni posledneho tonu "six degrees of inner turbulence" zavladlo ticho.. pre vacsinu... ale ja som pocul znamy kvakavy zvuk - sampel - zaciatok skladby "Home" - hitu z predposledneho albumu... Supeer, prial som si aspon jednu vec z "PTdvojky", skladbu "Home" alebo "fatal tragedy"... a dockal som sa. Prevedenie bolo dokonale, dokonca sa bubenik premohol a zabuchal ju presne, nuz, asi uz to ma v rukach (-:
Po skonceni sa kapela zacala lucit s publikom (neviem urcite ci uz nie skor, alebo neskor) a ked Petrucci natrcil svoju gitaru do publika, ktore buchalo na struny, neveril som ze bude pokracovanie... pretoze, ehm, s rozladenou gitarou... ((-: Ale predsa, vsetci sme velmi chceli este viac (a davali to poriadne najavo), ved hrali len dve hodiny predsa (co je na DT malo!)... takze pridavky boli - skladby "spirits carries on" (sladak z predposl. albumu) a Svetov sen - skladba "take the time" z rannych cias skupiny... Niekde medzi skladbami bolo vsunute fantasticke duo Petrucci-Rudess, rozpravali sa medzi sebou cez svoje nastroje... a mna opat napadali myslienky, ci je to nahoda alebo nieco ine, ze v DT su vsetci titani! Tusiac zaver, sa nam so Svetom formovali nazory... totozne... pretoze iny dojem ako fantasticky nemohol snad nikto mat. Zmocnovala sa nas radost, znasobovana skutocne lepsim vysledkom ako sme ocakavali... a tiez sa niekde vynarali stipky skodoradosti a zaroven lutosti, ze zvysok kamaratov - fanusikov, sa nezucastnil.
Po definitivnom konci a poklonoch clenov publiku ma napadlo, ci by sme nemali dakovat my im? Ehm, ved asi cena za listok je dostatocna vdaka, aj ked takyto zazitok sa za peniaze kupit neda... Dream Theater je skutocne velicina, ich koncert je nieco vynimocne, ale skoda slov. Lepsie raz vidiet a pocut live, ako sto krat o tom len pocut a citat...
ps1- sora za chyby a nepresne nazvy skladieb, pisal som to narychlo na zaver. prac. doby.
ps2- SVeto soferoval snad prvy krat po autoskole, ale ludia, co vam poviem - Sveto uz je a bude perfektny sofer, tak mu laskavo doprajte zbierat skusenosti vo vasom aute (hi Tomas) a vydrzte tych prvych 5 minut strachu, ked si sadne za volant... a neskor si mozete pospat!
ps3- dik Svetik ze si ma prehovoril ist, az sa za to hanbim ze to bolo nutne...

[ Martin Kadlecik ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 ]