r e p o r t á ž e  i n c i p i t u m
 r e p o r t á ž e
 r e p o r t á ž e  r e p o r t á ž e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 ]

Roxor Thrash Fest
Ezkator, Anstratus, Radiation, Majster Kat, Catastrofy, Exorcizphobia (Cz), E-force (Can), Mörbid Carnage (Hu)
24.5.2014, Collosseum - Košice (SK)

Usporiadať v roku 2014 na Slovensku a dokonca v Košiciach čisto thrashmetalový festival je nápad, ktorý možno označiť za zaujímavý, a ešte viac za odvážny. Predsa len, robiť tu niečo a musieť sa spoliehať na tých facebookových „hurámetalistov“, som fakt rád, že z organizovania koncertov som už nejaký čas vonku. A žáner je tiež slušné osídlo, ľudia, ktorí pamätajú jeho rozkvet, väčšinou dnes miesto chodenia na koncerty sedia doma ako takí predčasní penzisti. Videli sme na Voivod pred pár rokmi. Zásadná kapela, legenda a originálny zjav, navyše vždy o krok pred ostatnými, a tu nebolo ani 50 platiacich, dobrá hanba.

Ale dajme tomu, že klasický thrash po svete zažíva miernu renesanciu, oslovuje aj solídny zástup mladých hudobníkov, niekoľko príkladov máme tiež na Slovensku, takže Roxor Thrash Fest = slušná príležitosť, ako vidieť výber toho domáceho za jeden večer. Nie že by som toto dianie sledoval detailne, predsa len preferujem iné žánre, ale práve thrash metal zo mňa pred až priveľa rokmi urobil človeka (toho metalového mám na mysli, ofkors), a prečo nejsť, keď zahraničie na koncert dodalo kvalitné veci. O niektorých domácich som pojem mal, pokiaľ ide o zvyšok, povedal som si – prekvapte ma. Ak aj nič z toho, popri koncerte bežala súťaž o najvymakanejšiu riflovku - thrashovku, kto by nebol zvedavý, s čím sa mladí aj zrelší nadšenci vytasia, tak viem, že už dlho sa v Košiciach podomácky nešilo toľko, koľko v posledných mesiacoch.

A pekne k samotnému koncertu – hneď tu si zaslúži pochvalu organizácia, Gina, Lukáš, Marcel Roxor a celý tím Grindex Promotion sa postarali o to, že akcia šliapala ako hodinky, resp. celé to išlo ako píla. Prišiel som o piatej, a práve vtedy už aj na hornom pódiu v 777 pred pár desiatkami ľudí štartovali EZKATOR zo Zlatých Moraviec. A – čuduj sa svete – po dosť dlhej dobe som si pripadal ako na metalovom koncerte. Povedzme tak niekedy v rokoch 1988 – 93, kedy bolo spoločenskou samovraždou nevyzerať ako metalista, všetci sme mali dlhé vlasy, riflovky a botasky. Akurát vypasované a orvané rifle na počet prehrávali s kapsáčmi a podobnými praktickými modernými vynálezmi. Kto má rád, ak metal vyzerá ako metal, dal prvý bod akcii už pri prvej kapele. Hudobne sa štvorica mládencov s priemerným vekom pod 19 rokov prezentovala jednoduchším priamočiarym nárezovým thrash metalom, ako vystrihnutým z polovice 80. rokov. V rýchlych partoch celkom chytľavá a agresívna záležitosť, naživo občas trochu rozsypané, ale na začiatok pohoda. Kto chce vedieť viac, EZKATOR majú na Bandzone celý album.

Len čo skončili, opreli sa do toho dole na veľkom pódiu ANSTRATUS „z Banskej Bystrici“. Tiež štvorka mlaďochov, ktorých ale predchádza povesť až nečakanej thrashovej nádeje s veľkým potenciálom. Niečo na tom bude, práve oni budú slovenskú scénu reprezentovať na tohtoročnom Wackene. U mňa fajn, tieto súťaže majú vyhrávať mladé talenty, nie tlupy, fungujúce také eóny, že už dávno mali organizátorov presvedčiť svojou hudbou, aby ich pozvali „len tak“, alebo sa potom mali na Wacken vykašlať a hrať po kluboch, resp. „menších“ festivaloch, keďže život je sviňa a nie každý je vyvolený.

Banskobystričania hrajú veruže nadupaný thrash metal, kvalita aj skladateľská zručnosť tam je. Po hudobnej stránke je to v podstate neskrývané retro, návrat hlavne do Bay Area rokov 1984 – 1990, berte alebo nechajte tak. Povedomé riffy – stará Metallica, Exodus, možno pár miernych odbočení k Anthrax alebo Sacred Reich. Dobre zahraté, presvedčivo predvedené, kvalitná pódiová show, vďaka tomu aj priaznivý ohlas publika. Osobne nemám výhrady, hoci v thrash metale je to tak, že ak začujem skladbu, ktorá má sedem a viac minút, hovorím si, či to tak naozaj muselo byť. A pokiaľ ide o vokál, všetko fajn, len som mal pocit, že naživo to frontmanove hlasivky nie vždy stíhajú. Ale je to ešte chlapčisko, tie blany v krku mu časom spevnejú. Podrobnosti takisto na Bandzone, na vypočutie sú dve nahrávky.

ANSTRATUS odohrali svoju polhodinku a nasledoval presun naspäť hore. Tam som sa dočkal najväčšieho prekvapenia večera a takisto asi najväčšieho náklepu na Roxor Thrash Feste. Bratislavských RADIATION som počul asi aj v premiére, ale konštatujem, že ak by som ich zažil tak v roku 1990 (do ktorého by ich musel dopraviť stroj času), asi by som ich pasoval na najlepšiu bandu domácej scény. To ako niekto, kto má od Sodom najradšej „Obsessed By Cruelty“ a „Persecution Mania“, od Kreator „Pleasure To Kill“, a ani dnes nepohrdne nejakými pochmúrnymi starými či novšími juhoamerickými thrashovicami. RADIATION totiž naživo vyznievajú tak, ako keby spomenuté veci hrala v roku 1987 nejaká bezbožná horda kdesi v nejakej brazílskej kobke pre tú najdivokejšiu metalovú zver. Nárez, náklep, občas to naživo hraničilo až s nejakým grindujúcim blackom. Absolútne bez milosti, so zúrivým vokálom a zvukom, ktorý možno nesadol každému, ale mne pri takejto rúbanici trochu zdravej špiny proste nevadí. Fans sa solídne rozbesnili, voľakto tam lietal aj v plynovej maske, skrátka atmosféra rádioaktívneho zmaru a chaosu. Po koncerte som nafasoval EP „Radiation Overdose“, to aby som zo skrine skladal starú vežu s gramom alebo čo. Je príjemný pohľad na to, že metalová scéna v hlavnom meste sa tak nejako zbiera a popri Mortally Infected alebo Sperm Of Mankind (ok, toto možno zas až tak metal nie je) o sebe začínajú dávať vedieť aj RADIATION alebo Gates Of Ptulah. No nič, toto inferno si rád pozriem aj nabudúce.

Pokračovanie na dolnom veľkom pódiu bolo tiež v réžii bratislavskej kapely. MAJSTER KAT som už predtým počul, len tak zbežne a trochu mi to ich hranie pripadalo ako taká nostalgia za domácimi osemdesiatkovými riflovkovými časmi. (Ktoré z väčšiny pohľadov nestáli za nič, to si niekde dajte porozprávať, aká lahoda bola byť metalista za komoušov.) Po sobote konštatujem, že som im zľahka krivdil a že veľa z tohto dojmu urobil asi spev v slovenčine. Myslím, že boli najmelodickejšou záležitosťou večera, a to nielen vďaka mnohým vybrnkávačkám a náladovým pasážam. Celkovo je ten ich metal stavaný skôr na prepracovanosti a atmosfére, v zásade technický thrash so silnou melodikou, refrénmi, spevom, pracujúcim s agresívnejšími aj melodickými polohami. Inštrumentálne rozhodne zdatné kvinteto s chytľavými skladbami, kde v textoch dominuje znechutenie krutosťou, násilím, ubližovaním nevinným a napr. aj jasným protifašistickým postojom, čo je dnes – aké pozoruhodné! - vec, pre ktorú môžete byť „divní“ už aj pre tzv. „slušných ľudí“. Kati prezentovali svoj aktuálny album „Memento“ a hrali aj zo sedem rokov starej „Svätej zvrhlosti“. Tak celkovo konštatujem, že ak niekto chce solídny a presvedčivý metal „hlavne pre domáce publikum“, tak s MAJSTER KAT sa nepopáli.

A ešte posledný raz hore do 777, stále v bratislavskej réžii. CATASTROFY som z nahrávky už počul, tiež skôr také slovenské retro starých čias, ale keď už je príležitosť, treba si to pozrieť aj naživo. Takto servírovaný je tento päťčlenný zbojnícky tanec fajn, rýchly nárez s nejakou tou vydarenou melódiou, celkovo chytľavé. Do toho „buričské“ a naštvané texty na témy ako štát, ľudská debilita, pokrútené hodnoty a podobne, servírované bez servítky a tak trochu punkáčsky, možno aj preto, že frontman prejavom trochu pripomína Kuka z Horkýže Slíže. Tak celkovo konštatujem, že prinajmenšom tá časť slovenskej thrashmetalovej scény, ktorú sme videli v sobotu, preferuje skôr európsky štýl, niekde aj s vyslovene slovenskou melodikou. CATASTROFY na pódiu bavili ľudí aj seba, predviedli skladby z rokov 2013 a 2014, napr. z EP „Tento štát sa musí zničiť“, aj niečo z chystaného albumu, a na záver čadský cover „Sekery a budzogáne“ s trochou hudobníckej srandy okolo. Dobré vystúpenie, a keď o tom rozmýšľam, ten „retroslovenský“ pocit mám asi vtedy, keď sa spieva v rodnej reči, hoci vtedy mám vlastne to isté, čo má napr. Američan, ak sa vyberie povedzme na Slayer.

Po „katastrofickej“ polhodinke nasledoval definitívny presun dole k veľkému pódiu, kde to už až do konca bolo pod taktovkou zahraničných hostí. Tí prví boli jedným z dôvodov, prečo som si akciu ujsť nenechal. O trutnovských EXORCIZPHOBIA som sa dozvedel vtedy, keď ich gitarista na OEF narýchlo a kompetentne zaskočil u D.R.I. za Spikea Cassidyho, ktorého z koncertu zrušili vážne zdravotné problémy. To už si poviete, že chalan asi nebude žiadny babrák. Nahrávky potom potvrdili, že v Trutnove sa dala dokopy fakt solídna thrash- a moshovica. V Košiciach iba v trojici, druhý gitarista nebol a vďaka tomu celý set vyznel trochu mäkšie a výrazne melodicky, ale určite v pohode. Z pódia šla „amerika“, a to tak, že vydarene autenticky. Nadupaná, rýchla a úderná hudba, odchovaná na skupinách ako D.R.I., M.O.D., NUCLEAR ASSAULT a podobne. Je dosť škoda, že takáto chytľavá záležitosť rozhýbala len pár ľudí, netuším, prečo sa návštevníci takto ostýchali, keďže pri predošlých kapelách hore občas aj leteli vzduchom a „zápasili“ v kotle. (Už tradične sa o záchranu kotlovej atmosféry starali napr. členovia LMDM, tí už by si na koncerty v Colle zaslúžili snáď aj nejaké zľavy.) Trutnovská trojka sa nenechala znechutiť a dala výkon na potlesk. Celkovo sa organizátorom podarilo zostaviť veľmi dobrý výber, a to ešte boli dve nemalé pecky pred nami.

Koncert už bol solídne rozbehnutý, dala sa vidieť nejedna rúča alkomŕtvolka, ktorá sa „nedožila“ ani vyhodnotenia súťaže o riflovku a podobných atrakcií. Počas úpravy pódia som vyšiel na vzduch a po návrate ma prekvapilo, že na pódiu už stoja a hrnú kanadskí E-FORCE. Nuž, maďarskí MÖRBID CARNAGE to nestíhali, museli stihnúť chlapi z väčšej diaľky. Ako iste viete, E-FORCE je skupina, kde na basu hrá a spieva Eric Forrest, ktorý v rokoch 1994 – 2001 spieval a basoval u VOIVOD. V súčasnosti ide skôr o francúzsku skupinu, keďže Eric sa pred časom odsťahoval do Toulouse a má francúzskych spoluhráčov. To zas také dôležité nie je, ide hlavne o to, že E-Force naživo predviedli vynikajúci, až netradične temný thrash metal, tu a tam s presahmi do death, black a industriálne metalových vôd. Nejedna harmónia bola vyslovene mrazivá, atmosféra skladieb bola dramatická a tajomná, Ericov naechovaý vokál znel v skladbách i medzi nimi priam démonicky. Ešte aj vtedy, keď zahral na počesť „kamaráta Piggyho“. A tak sme mali šťastie vypočuť si tiež niečo od VOIVOD – z albumov „Phobos“ a „Negatron“. Výborná hudba ľudí strhla, konečne sa začalo skákať z pódia, aj keď teda skokani mali čo robiť, aby si z tých niekoľkých desiatok fans urobili „doskočisko“. Výber z „The Curse“ (2014), „Modified Poison“ (2008) a „Evil Forces“ (2003) prefrčal za necelú hodinku. Osobne by som prijal aj viac, akcia sa však ešte stále nekončila. Bonusom bol záverečný cover „In The League Of Satan“ od Venom, takéto veci zohrejú pri srdci, ktoré tak či tak má na takomto koncerte znovu dákych osemnásť :-)

O záver akcie sa vo veľkom a odpálenom štýle postarali MÖRBID CARNAGE zo Segedínu a Budapešti. O tomto spolku som až do koncertu netušil, pred akciou som si vypočul nejaké skladby, ktoré ma navnadili, presne ten typ kapely, ktorá je ďalším dôvodom odtiahnuť svoje hnáty do klubu. Agresívny, divoký, pekelnícky a rúhavý thrash, čerpajúci z Destruction, Slayer (v 80. rokoch), Assassin, Razor, Piledriver, Kreator, Morbid Saint, Sepultura, Sarcófago, poriadny nárez, občas tak trochu aj v blackmetalovom duchu. Niet sa čomu čudovať, v čiernom kove má korene minimálne polovica zostavy. Set zo skladieb na albumoch „Merciless Conquest“ (2012) a „Night Assassins“ (2010) z publika vydusil poslednú šťavu, nasadenie „južanov“ bolo každopádne odmenené potešiteľným ohlasom. Ich set si od nášho stola prišiel užiť aj Eric Forrest, veľký sympaťák so srdcom pre celú túto scénu, až prekvapivo nadšený akciou. Ale ako povedal, nie je to o tom, aký je dav veľký, podstatné je, ako sa baví.

Zabavili sme sa všetci, aj po koncerte, keď Roxor vyhodnocoval súťaž o najthrashovejšiu riflovku a porozdával aj nejaké ďalšie ceny. V tomto trochu fanúšikov precenil, vyhodnotenie mal radšej urobiť už niekedy pred setom E-FORCE, lebo nejeden výherca už nebol v stave prihlásiť sa o cenu a bolo treba kadejako improvizovať :-D Nakoniec aj táto časť podujatia dopadla dobre. Celkovo asi takto – akcia parádna, účasť krajne neoslnivá. To sa mi už ani nechce komentovať, proste asi takto, pseudometalisti – neklikajte na tej ksichtoknihe, že niekam idete, keď sa nakoniec na to vykašlete. Na koncerty sa chodí do klubu, nie tak, že kliknem kdesi na nejaké tlačidlo. Organizátorom vďaka, na jún nám už zase chystajú niečo fajnového.

[ Martin Lukáč ]



[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 ]



Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits