[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Exhumed (Usa), Attack Of Rage, Human Humus, Systematic Damage
10.7.2013, Collosseum - Košice (SK)

Ak ste sa vyrovnali s pocitom, že nadšenie pre dokonca také skvelé festivaly ako Obscene Extreme vo vás už pred pár rokmi proste dohorelo, resp. tri dni rachotu a divokej zábavy sú už pre vaše fyzično i psychično príliš na hrane, niet si čo zúfať. Ak máte šťastie narodiť sa na tom správnom mieste, niečo z toho najlepšieho, čo na OEF hráva, zažijete aj doma. Na mieste, kde sa pódium ešte stále využíva hlavne na stage diving a nie na ukazovanie pimpilíkov a nemytých kakadu. Síce neuvidíte všakovaké vtipné kostýmy, lenže človek holt nemôže mať všetko. 20 minút pešo na vrchol gore metalu sa stále počíta, a tak sa tentokrát možno Lucasovi, UG Booking a takisto Collosseu poďakovať za to, že sme si v Košiciach mohli užiť kalifornskú gore/death metalovú legendu EXHUMED a k nej tri domáce grindové tlupy v kvalitatívnom rozmedzí „nádejné“ až „vynikajúce“.

Streda večer, leto v plnom prúde, extrémna hudba, ktorá je už dlhší čas naspäť v najhlbšom undergrounde a k tomu Košice, to je riziková kombinácia, hlavne pre usporiadateľa, ale aj pre kapely. Ono sa to hovorí „nás baví hrať aj pre 15 ľudí tak ako pre 500...“, ale vieme, ako to chodí v skutočnosti. Každopádne to aspoň čo do stretnutia s kamarátmi vyzeralo nádejne. Pokiaľ ide o nejaké stretnutia s kamarátkami či ešte sľubnejším ženským elementom, tak to si maľovať ani nebolo treba, je až do jedu, aký je ten death metal a grind core koncertne väčšinou „sausage party“ :-D Ale aby som uzavrel tému návštevnosť, tak platiacich stovečka, a k tomu pár desiatok ostatných – personál, kapely, „médiá“ a podobne. Takže spokojnosť, hoci vekový priemer nasvedčoval tomu, že nová generácia fans čistokrvného nárezu je fakt nepočetná.

Nedá sa povedať, že by EXHUMED hrali nejaký vyslovený grind core, to fakt nie, preto mohli tri skôr ortodoxne grindové predkapely vyzerať ako odvážny dramaturgický ťah. Ale ani omylom, akciu otvorili okolo siedmej vranovskí SYSTEMATIC DAMAGE a už na tých nejeden z nás išiel ako na nielen východoslovenský grindový tromf. Vranovčania možno aspoň zo začiatku na pódiu pôsobili trochu utiahnuto, ale striedmejšiu show vykompenzovala výborná hudba. SD sú tunajšou odpoveďou na švédsky grind aj grind/crust, do tohto náklepu vedia naštepiť pár metalovejších harmónií a s textami narevanými v slovenčine patria k tomu najhodnotnejšiemu v mladšej generácii. Do kariet im zahral od začiatku solídny zvuk a aj ohlas u publika, pod pódiom to síce vo švíkoch nepraskalo, ale aj bez prižmúrenia očí bolo počuť, že stvoriť kvalitnú hudbu niekde okolo štýlu NASUM a podobných veličín nie je zase až taká veda.

Nasledujúcimi kuričmi pod grindovým kotlom boli aktívni Popradčania HUMAN HUMUS, frontmanovaní nádejným filmárom Ižďom. Svoj set odštartovali skoro až sludge/coreovou intro-skladbou a potom pokračovali materiálom z aktuálneho albumu „Dirty Filthy Mess“, prekladaným pár vzorkami z EP „Elitists Equal Disgrace“. Dá sa povedať, že „humusáci“ svoj štýl posunuli do ešte o čosi väčšieho extrému a popri tom sa tak akosi držia hlavne starej školy. Vynikne to hlavne na novej nahrávke, kde nejeden zbesilý moment pripomenie povedzme ARSEDESTROYER alebo ANAL CUNT, a k slovu sa popri klasických grindových postupoch dostane tiež nejaký ten crust a HC. Poznávacím znakom HH je Ižďov maniakálny rev, ktorému sekundujú aj gitarista a basák hlbšími polohami. Taká tá „najspevnejšia“ občas trochu uletela, ale grind core je okrem iného o živelnosti a divokosti, takže celkovo dobré vystúpenie a ľudia sa na hudbe tejto ešte stále mladej nádeje bavili.

Samozrejme s istou mierou, vzduchoplavci ani moshpity sa ešte do varu nedostali, šetrili si sily na „hlavný chod“. Čo ale neznamená, že by bánovských ATTACK OF RAGE vyháňali z pódia. To by sa fakt nehodilo, keďže išlo o ďalšiu prehliadku toho, ako dobre ten grind vedia aj ľudia na Slovensku. Tu hlavne vo vysokých rýchlostiach, ale aj v drvivých a sekaných pochodoch a rytmoch, a zase raz s mimoriadne nepríčetnými vokálmi. Že sú v slovenčine, podobne ako u kolegov z Vranova, na to sa dalo prísť fakt len ťažko. ATTACK OF RAGE hrali s riadnym nasadením, chytľavo a ich zúriaci grindový vír mal šťavu. Naozajstným zverom však bol basgitarista, prezentujúci sa hrou, ktorú málokedy vídate nie že v grind core, ale aj v štýloch, ktoré by umreli na zlomené srdce, ak by si mali odpustiť prívlastok „technical“. Mal to veslo kdesi pri kolenách, ako keby hral v HELLACOPTERS či v takom niečom, zmietal sa s ním ako strom rvaný tornádom a strúhal basové figúry, že z nich prechádzal zrak. Hoyas a jeho družina naklepali skladačku z albumu „Sväté zlo“ a z nového materiálu, ktorý čoskoro vyjde ako split so zmŕtvychvstalou českou legendou CONTRASTIC, a poviem len toľko, že na nich nabudúce prídem zas.

Koncert sa síce nezačal načas, ale nebolo sa treba nikam štvať. Teda vlastne, keď po technických úpravách konečne na vec skočili EXHUMED, pustili sa do toho s takou vervou, že končili až kedysi pred trištvrte na jedenásť. (Mimochodom požičali svoje bicie aj ostatným účinkujúcim, čo u „hviezd“ tejto veľkosti fakt nebýva pravidlom.)
EXHUMED sú kapelou, v ktorej sa vystriedala kopa členov a to aj odvtedy, čo tam pred desiatimi rokmi ako bubeník skončil pán s menom, ktoré by veľmi pristalo nejakému desperádovi z Divokého západu – Col Jones, keďže ako vedec už nemal na tieto srandy čas. Aktuálna zostava je pochopiteľne Matt Harvey, gitara, vokál, a s ním Bud Burke, sólista a občasný spevák, Rob Babcock, basák a ďalší občasný spevák (s bradou, aká šľachtí ozajstného muža), a za bicími nikto menší než Mike Hamilton z DEEDS OF FLESH. Aj v Kalifornii je to už tak, že v pätnástich bandách hrá desať ľudí, v každom prípade sa však táto zostava postarala o jeden z tunajších koncertov roka.

Akurát v ten istý deň mi Relapse poslali promokópiu aktuálneho piateho dlhohrajúceho albumu „Nercocracy“, takže pokiaľ ide o novinku, bol som tam hneď po jej autoroch najpripravenejší. Kapela samozrejme nečerpala len z nej, naopak, neviem ako to bolo na OEF, ale v Košiciach EXHUMED predviedli výber toho najlepšieho z celej tvorby, vrátane návratov k debutu „Gore Metal“, ktorý sa časom stal synonymom ich štýlu, a dokonca ešte hlbšie, k split CD s HEMDALE z roku 1996, takže program ako sa patrí, mapujúci ich hudobný vývoj, ktorý sa časom dosť niesol v znamení praotcov CARCASS a nemusíme si nič vykladať, zvlášť v melodike gitár a pri sólach sme odraz britskej legendy počuť z pódia mohli. Bez ohľadu na to sú EXHUMED skvelou syntézou gore a patologického, krvavého grindu, priamočiareho surového death metalu s nejednou poklonou starej škole a zároveň je tento krvavý biftek servírovaný s nejednou technickou finesou. Celkovo to bol jeden veľký a stále živý METAL, kedy sa aj hudobníci hlavne bavili a nebrali sa smrteľne vážne. Nakoniec, to čo hrajú, je textovo jedna veľká nadsádzka a k tej patria aj veci ako pózy sťa vypožičané od IRON MAIDEN, alebo maskovaný šialenec s motorovkou na pódiu i medzi fanúšikmi. Pokiaľ ide o tých, skákali z pódia ako lososy pri ťahu na neresisko a bola to celkom solídna ukážka stagediverskej etiky, nedokaličil sa nikto, hoci bolo dosť takých možností.

Koncert sa chýlil k záveru a EXHUMED nám naservírovali aj old school medley, neviem či nie na tému peciek oslavujúcich tohto roku tridsiatku. Rozšifroval som „Die By The Sword“ od SLAYER, METALLICU, tuším že MERCYFUL FATE, dobré to bolo. A ešte nášup cca dvoch skladieb, Slováci vyvolávajúci kapelu foneticky „Egzumed-Egzumed!!!“, to je taká typická koncertná „libůstka“, ale porád lepšie než kričať „Wall of death...!!!“ Potom už voľná zábava, pokec s Mikeom Hamiltonom o DEEDS OF FLESH a iných veciach, nejaké tie prípitky s ďalšími – basák nakoniec zalomil na lavici pri našom stole -, proste vydarený večer, hádam sa nejaký podobný stihne ešte pred októbrovým Cassovia Death Festom.

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]