[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Rubufaso Mukufo (CZ), Sanatorium (SK), Uprise (CZ), Ingrowing (CZ), Napalm Death (UK)
18.1.2008, IC Culture Train - Košice (SK)

Napalm Death som počul prvýkrát v časoch, keď sa na Citron alebo Tublatanku chodilo do Športovej haly za masívnej policajnej asistencie a pravdepodobnosť návštevy niečoho takého, ako boli priekopníci grindcoreového extrému, v tom čase označovaného aj za britcore, bola v týchto končinách ešte o niečo menej pravdepodobná než oficiálna návšteva zo Zeta Reticuli. Našťastie to ani netrvalo dlho, len nejakých 16 rokov, a v Banskej Bystrici som v decembri 2003 prvýkrát videl vtedy už legendu z najlegendárnejších. Raz však nie vždy stačí a okrem toho niektoré veci je najlepšie vidieť na domácej pôde, preto mi otázka "ideš na Napalm?" pripadala natoľko nejapná, že som s vážnym ksichtom odpovedal "ale kde, kašlem na to, pozriem si doma program televízny, piatkový, vždy taký skvelý..." Nie každý to pochopil ako žart, jednoznačne pravda je, že v piatok o pol siedmej pred "Jánošíkom" sa dalo cítiť, že na spadnutie je košická "undergroundová" akcia roka a to nielen kvôli tomu, že nad vchodom bol neprehliadnuteľný nápis "Vypredané", ktorý mal u nás na metalovej akcii pravdepodobne premiéru.
Dostať sa dnu bola vcelku fuška, hlavne preto, že začať vybavovať ľudí, ktorí si rezervovali lístky, dvadsať minút pred začiatkom koncertu nebol najlepší nápad. Ešte chvíľku behania okolo akreditácie, šatňa, pohľad do publika, ktorého už vtedy boli stovky - od metalistov cez hardcoristov a punkáčov až po milovníkov alternatívy, a mohlo sa začať.
O úvod sa postarala ostravská štvorica Rubufaso Mukufo, pozostávajúca z bubeníka známych Cerebral Turbulency a bývalých členov toho istého spolku. "Krvavá" image pôsobila skôr humorným dojmom a hudba samotná bola pri všetkej extrémnosti a "chorobnosti" skôr zábavná - tradičný grind core s vplyvom goregrindu, hlavne vďaka chrochtavému vokálu a klasickým "tanečných" rytmom. Tie časom pôsobili mierne kolovrátkovým dojmom, ale prvé rady už vtedy vlastne plnej sály klubu sa roztancovali a našlo sa miesto aj pre súťaž "kdo bude pařit nejvíc, môže vyhrát nášivku." Súťažné kolo trvalo jednu nedlhú skladbu a "tak, máme tady vítěze."
V podstate celý večer bol o rôznych podobách žánru známeho ako grind core, o jedinú výnimku sa postarali žilinskí Sanatorium, ktorí nahradili košických Obliterate. Tí dali prednosť odohraniu dvoch koncertov v Čechách, keďže zahrať si so "srdcovkou" by bolo fajn, ale na druhej strane, "načo hrať zase v Košiciach, kde nás už videl každý". Sanatorium tu neboli skoro osem rokov, ľudia ich teda patrične uvítali. Brutálny death metal amerického strihu, ktorý Žilinčania hrajú už pár rokov, mňa osobne baví prinajmenšom na koncerte, ale aj na nahrávkach sa vyrovná väčšine spolkov, ktoré majú po scéne meno niekedy fakt len preto, že sú z Ameriky. Skrátka kvalitne zahraný slamming brutal death s niekoľkými polohami vokálu. Dominuje chrochtavá a práve Belo predviedol najprasačejší hlas zo všetkých zúčastnených v ten večer. Basákovi hneď v prvej skladbe odišla struna, našťastie to zábavu nepokazilo. Zaznel výber z tvorby po debutovom albume, nejaká nová skladba, povzbudzovanie publika "chcem k...a vidieť poriadny moshpit!" (však aj bol) a publikum si vyskandovalo aj nesmrteľnú "Č.č.k.č.č.", ktorú podľa frontmana naposledy hrávali za Mečiara... nuž, zjavne je táto vec stále aktuálna (ona je v závislosti od rôznych situácií aktuálna vždy). Veľmi dobré vystúpenie, spokojnosť bola zjavne na pódiu i pod ním.
Niekedy v tom čase "odišiel" vzduch v sále aj v bare, takže občasné vyvetranie sa vonku prišlo vhod, tlačenica bola už vtedy taká, že bol mierny problém vidieť niektorých známych viac ako dvakrát za večer, a občerstvenie bolo tiež dobrodružnou výpravu, ale je fakt, že v takomto prípade sa toto berie ako súčasť družnej zábavy.
O česko-slovenské turné Napalm Death sa postaralo vydavateľstvo Shindy Productions, a tak tretími v poradí boli na pódiu Uprise, "superskupina" poskladaná z členov Alienation Mental a vedená frontmanom Putim z už neexistujúcich Contrastic. Vzhľadom na to, že návštevnosť turné bola všade výnimočná (napr. 900 ľudí v Českých Budějoviciach), ich dav v Košiciach z miery nevyviedol a podali očakávaný profesionálny výkon. Uprise hrajú klasický náklepový grind core s občasnými vplyvmi hard coru, hlavne pokiaľ ide o vokály. Tam okrem ručania a vresku počuť aj coreový revaný spev, čo hudbu bohatú na zvraty a pritom energickú značne obohacuje. Ľudia sa poriadne rozpálili, objavili sa prví "vzduchoplavci", ktorí sa na rukách publika dostali často až za polovicu sály, skrátka konečne to po čase v Košiciach zase vyzeralo ako na koncerte. Puti zaregistroval to, čo asi každý, kto ešte nescyničtel natoľko, aby už len pil - "máte tady spoustu hezkejch holek, takže následující věc jim věnuju." Verím že ocenili. Celkový dojem z Uprise - tiež za jedna.
Českobudějovickí Ingrowing okrem niekoľkých európskych turné odohrali aj jedno v juhovýchodnej Ázii, ale do Košíc sa prvýkrát dostali po asi 13 rokoch existencie, čiže teraz. Vzhľadom na fanúšikovskú základňu, ktorú tu majú roky, to ani tak nevyzeralo, sála už bola natoľko plná, že sa dalo rozmýšľať, kam sa natlačia tí, ktorí sú zvedaví až na "hviezdu večera". Ingrowing časť programu postavili na zatiaľ poslednom albume Cloned And Enforced, pridali zaručené hity z predchádzajúcich albumov a novinku z chystaného promáča, na základe ktorého si po odchode od Obscene Productions nájdu nového vydavateľa, takže kto má rád vysokorýchlostný zúrivý grind core s vplyvmi crustu a death metalu a dvoma polohami vokálu - hrubou revanou a nepríčetnou vrieskanou, pri ktorej dvojmetrový basujúci frontman vyzerá ako obeť týrania, musel byť spokojný. Takže Ingrowing, zase na chvíľu na vzduch a....
"...je to tu, kurník, oni naozaj prišli do Košíc!" Nabitá sála, ktorá v ten večer na tie stovky ľudí skrátka nestačila, plné balkóny trochu westernového štýlu (našťastie kvalita tesárskej práce westernová nebola), tma, do ktorej znelo intro, pripomínajúce skladbu "Contemptuous" z už neviem ktorého z početných albumov Napalm Death, "strih" svetlo a na pódium vleteli Shane Embury (basgitara), Mark "Barney" Greenway (vokál) a Mitch Harris (gitara, sprievodný vokál), "istení" bubeníkom Dannym Herrerom. Ktosi tam chýbal... lenže Jesse Pintado už nie je medzi nami. Prvé tri skladby zazneli prakticky bez prestávky, až potom Barney zahlásil "nazdar, my sme Napalm Death z Birminghamu" (a ja že odkiaľ ste mi chlapi povedomí...:-)) No, ako popísať show jedného z míľnikov v histórii tvrdej a najtvrdšej hudby... predchádzajúce kapely odohrali výborné sety, ale keď začali besnieť Napalm Death, bolo to zrazu ešte o čosi viac, niečo ako legenda, ktorá stále hrá so stopercentným nasadením hudbu, na akú kopa ľudí stratí energiu najneskôr okolo tridsiatky, a týchto tu to stále baví ako v časoch, keď mali ledva po strednej škole a hrávali po squatoch a podobne. A naviac ich človek vidí v svojom rodnom meste, v spoločnosti tých, vďaka ktorým sa na koncert tešil o to viac... takéto zážitky nebývajú každý deň.
Na pódiu Shane drhol štyri struny, snažil sa tváriť zamračene, ale z toho, ako udatne mlátil svojou frizúrou "dyňa v húštine" bolo zrejmé, že sa baví výborne, Barney lietal po pódiu ako nepríčetný a nezameniteľným vokálom reval svoje myšlienky na tému všemožných svinstiev tohto sveta, v podstate nemeniaci sa gitarista Mitch mu sekundoval vo vrieskavých vokáloch a vražedne presný rytmus podporoval Danny. Okrem nesmrteľných hitoviek ako "Suffer The Children" a výberu z najnovších dosiek sa Napalm Death často vracali aj k nie celkom ortodoxne grindovým časom, napríklad k "Words From The Exit Wound" a hralo im to skrátka nebezpečne. To, čo sa dialo v publiku, ťažko opísať. Kotol, ale pekelný, odhadujem to na niekoľko zranení, jedno som aj videl. Našťastie nič také, čo by sa nedalo prežiť, nakoniec, v tej tlačenici sa nejako vážne ani spadnúť nedalo.
Okolo pol dvanástej bol "oficiálny koniec", ale v prípade týchto koncertov niečo také nemožno brať vážne. Po dosť neumelom skandovaní mena kapely (to len u nás je napalm, oni majú"nejplm") Barney ohlásil, že "zahráme pre vás ešte tri skladby, a tá prvá bude cover od Dead Kennedys". Bez nej by koncert Napalm Death nebol úplný a ja som si pri "Nazi Punks Fuck Off" s úškrnom spomenul na Bystricu a na to, ako sa pri tejto veci musela škľabiť polovica tamojšej "ochranky". Refrén nerevali len Barney a Mitch, ale podstatne viac ľudí... a potom ešte dve skladby a koniec. V bare skončilo pivo, takže rozchod každá partia svojím smerom, ideálne bolo ísť stráviť tú kopu dojmov ešte medzi ľudí, ktorí na akcii neboli buď z nerozvážnosti, alebo majú proste talent robiť zlé rozhodnutia. Zvlášť pozdravujem tých, ktorí sa na koncert chystali viac než ostatní, a nakoniec dali prednosť nasávaniu v meste :-D
Zhrnutie: bolo to vynikajúce, zvuk mohol byť o niečo lepší a sála podstatne väčšia. Ale hlavne, že ľudia sa k akcii postavili tak ako sa patrí, a preto sa snáď (alebo zrejme?) zase uvidíme na niečom "veľkom".

[ Martin ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]