[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

HODOKVAS
streda, 4.7., A: HOWLING BELLS (AUS), POLEMIC, THE LOCOS (ESP), HORKYZE SLIZE (SK), NEW MODEL ARMY (UK), APOLLO 440 (UK), PLACEBO (UK)
streda, 4.7., B:, COMP&NEROS, ORCHESTER NOVÉHO PRIMITIVIZMU, FLOW (DE), PSYCHO KILLERS (AT), ABROAD EXPERIMENTS (HR), HT, PII JEM & MATELKO & MALEVIL, ČANKIŠOU (CZ), THE LAST DAYS OF JESUS, MOIMIR PAPALESCU AND THE NIHILISTS(CZ), NIL (CZ)
štvrtok, 5.7., A:, JULIA (AT), ABUELA COCA (URG), KARAMELO SANTO (ARG), ZÓNA A, NOMEANSNO (CAN), ANTHONY B (JAM), MARKY RAMONE & THE BAND (USA), MACHINE HEAD (USA), KORN (USA)
štvrtok, 5.7., B:, DEEP SE, AMPHIBIOS, FEEL, LAY OUT THE TRAPS! (UK), S.P.S. (CZ), HT, MADSOX (CH), THE LAST DAYS OF JESUS, PUDING PANI ELVISOVEJ, AL-YAMAN (CZ), OT VINTA (UKR), WICKEDA (BUL)
DIVADLÁ SKRAT A GUNAGU, VÝTVARNÍCI, FILMOVÉ PROJEKCIE, PERFORMANCE, ...
4.-5.7.2007, Letisko - Piešťany (SK), 1.deň

Druhému festivalovému dňu počasie vôbec neprialo a medzi dažďom len kde tu vykukli slnečné lúče.

Program na hlavnom pódiu odštartoval minuloročný objav spojenej hudobnej súťaže nemecky hovoriacich krajín, rázna rocková úderka zľahka okorenená neopunkom JULIA.

Nie príliš letom a slnkom oplývajúce počasie sa svojim reagga ska snažilo zmeniť horkokrvné juhoamerické derby ABUELA COCA z Uruguaja a KARAMELO SANTO z Argentíny. Oba spolky dávali prednosť španielčine, a len kde- tu bolo možné v textoch začuť "typickú jamajskú" angličtinu. Napriek neskrývanej snahe, ich tvorba už nebola tak vtipná a nápaditá ako v prípade LOCOS. Dosť atypický prejav mal bubeník prvej spomenutej kapely, ktorý okrem bežných ska rytmov miestami až hardcorovo zalomozil.

Nestori slovenského punku ZÓNA A odpálili svoj set novšími skladbami, čím možno neúmyselné privolali celkom výdatný lejak! To však neodradilo niekoľko desiatok fanúšikov, ktorí poctivo pogovali pod pódiom . Koňýk, v štýlovej bielej kombinácii s vkusnou námorníckou čapicou, podporený mladou krvou v kapele, spôsobom jemu blízkym vyvádzal ako za mladých čias. Pre tých skôr narodených nezabudli zaradiť overené hity: Útok na špicu hitparády, Bratislavské dievčatá, Všetko je dnes Ok, , Kde je Josef Mengele?, Daj sa do boja, či Nezmením sa.

Kanadská punkova legenda bratov Wrightovcov (bass, bicie) a dlhoročného kamaráta Toma Holistona predviedla neškodný, ale o to nápaditejší punk. V trojici nebol nik zvýhodňovaný, práve naopak. Bubeníka dali na rovnakú úroveň ako bol basák a gitarista. Hoci sú NOMAEANSNO už dávno páni v rokoch, pri troch rovnocenných vokáloch s dosť netypickou rytmikou len s minimálnym využitím základných rytmov (väčšinu skladieb hral bicman výlučne prechody a brejky), ukázali mladi ako sa má hrať a rozkrútili parádny kolotoč.

Pravé, nefalšované jamajské reagge predviedol rodený Jamajčan ANTHONY B.

Posledný žijúci člen slávnych RAMONES, Marky Ramone dotiahol so svojím bandom, rovnako ako NOMAEANSNO, aby predviedol učebnicovú punkovú show, s typickým kratučkými 2-3 minútovými vypaľovačkami. Celým vystúpením sa niesol jednotiaci pokrik "hey ho, let´s go!".
Spevák, ktorý Joeymu Ramonemu ako keby z hrdla vypadol, bezchybne odspieval najväčšie pecky legendy: Do you rememeber rock n roll radio?, I wanna be sedated, Sheena is a punk rocker, Blitzkrieg Bop. Koncert mal grády a výbornú dynamiku, nečudo veď moderátorskú a hráčsku taktovku nad tým všetkým pevne držal samotný Marky, ktorý len potvrdil, že on a ani hity RAMONES nepatria ešte do starého železa.

Najväčšie hviezdy festivalu MACHINE HEAD a KORN dokázali, že tvrdá hudba má u mládeže svoje stále a nezameniteľné miesto.

To čo nastalo pod pódiom pred a počas samotného vystúpenia už prevej spomenutej kapely sa nedalo nazvať ináč než masový útok fans.
A ani samotný MACHINE HEAD neostali fanúšikom nič dlžný. Presne v zmysle svojho názvu narvali fanúšikom do hláv strojovo zabijácky thrash hardcore made in USA. Perfektne zvládnutá hra svetiel dokonale sekundovala na všetky strany sršiacej záplave devastujúcich riffov a energie.
Robb chrlil slova medzi zuby, kričal čo mu sily stačili, no na správnom mieste nezabudol aj melodicky zatiahnuť.
Po metale vyprahnutým fanúšikom dopriali dôsledný prierez kariérou so zreteľom na najväčšie hity.
Bobb Flynn fantasticky komunikoval s publikom, nenútene burcoval, niekoľkokrát ho srdečne pozdravil pokrikom "ahojte!" a počas celej show pripíjal prítomným na zdravie. Blood for Blood, Ten ton hammer, v ktorej si krátke sóličko dožičil aj basák Adam Duce, ako aj ďalšie pecky rušili len zbytočne dlhé predely medzi skladbami, spôsobené zrejme technickými problémami. Pri Aesthetics of Hate sme si zaspomínali na Dimebaga Darrella, na znak čoho si Bob vymenil svoju gitaru Flying V za Washburna podobného na akom hrával Dime. Bob postupne predstavil jednotlivých členov v rámci ich minisólových vystúpení. Novinku Farwell to Arms venoval bubeníkomu Devovi, hromotĺkovi s image chlapca od susedov. V čistých pasážach vokály tvrdo neladili, čo spôsobili zrejme technickými problémami s odposluchmi. Kapela sa nevyhýbal krásnym melodickým dvojsolám a ani použitiu akustických gitár (Halo). Napriek chybám, občasným falšom bolo vidieť a hlavne počuť, že MACHINE HEAD je 100% živá kapela so všetkým čo k tomu patrí. Záver setu patril nabrúsenej Davidian.

KORN mali rovnako ako večer predtým PLACEBO, dokonale upravenú a nachystanú stage k potrebám a obrazu svojmu, ktorému dominoval obrovská plachta v pozadí.
Po krátkom intre nastala hneď z úvodná paľba v podobe Here to stay, po ktorej sa už sypal hit za hitom. Z pôvodnej zostavy KO?N zostali do dnešných dní už iba traja členovia, spevák a frontman Jonathan Davis, basák Fieldy a gitarista Munky. K živému vystúpeniu si prizvali hneď štyroch hostí. Za biciu artilériu sa usadil bicman zo SLIPKNOT Joey Jordison, ktorému slušne asistovali ďalší dvaja perkusionisti. Jeden z nich sa osvedčil aj ako skvelý a pre tento večer nevyhnutný backing vokalista. Ku kompletnému výpočtu ešte nesmú chýbať keybordista /samplerboy a druhý gitarista Clint Lowery, ktorému sa v predchádzajúcu noc podarilo po zvýšenej konzumácii alkoholu zdemolovať hotelovú izbu a posedieť si pár hodín v chládku.
Svetla a zvuk išli v zapätí o niekoľko percent nahor. Všetko je nádherne zrozumiteľné a borci sú 100% profesionálny. Jonathan bol počas celej show presným opakom rozohneného Robba Flynna z MACHINE HEAD. Len minimálna zdvorilostná komunikácia s publikom, takmer žiadne uvádzanie skladieb a poskromné bolo aj burcovanie fans. Ako sa neskôr ukázalo bolo to spôsobené asi nie práve najlepším zdravotným stavom, pretože po každej skladbe musel frontman v zákulisí inhalovať. Našťastie v samotných skladbách, s výdatnou pomocou druhého vokalistu, nič a nikoho nošidil. Zvyšný dvaja členovia si celé vystúpenie náramne užívali: skákali, pobehovali, headbengovali dredatými kšticami a prežívali každý tón. Po Somebody, someone a Right Now, Jonathan zľahka rozvlnil svoj kilt za zvukov gájd. Svojrázne tanečné kreácie predviedol aj v Twisted Transistor. METALLICu si KO?N zrejme veľmi vážia a pripomenuli si ju kratučkým úryvkom z One.
Nečakane došlo aj na ochutnávku novinky Evolution s ľahko popovým nádychom, z pripravovaného CD. Po pokriku Fuck tha. doprevádzaným známym gestom nastala strašná porcovačka v podobe Freak On A Leash,. Pre mňa osobne vrchol vystúpenia!
No a záverečná Blind dala definitívnu bodku za tohtoročným HODOKVASOM 2007.

B scéna:

Podobne ako na hlavnom pódiu to aj na druhom "stejdži" štýlovo vrelo a menilo sa.
Zvláštne elektro drum´n bass teleso AMPHIBIOS s elektronickými bicími, samplikmy a živou 6strunnou basou miestami, hlavne čo sa spevu týka, evokovalo synthypopove kapely 80.rokov.

Filmoví archeológovia FEELME prekopali niekoľko známych filmových hitov a fanúšikovia Jamesa Bonda a PULP FICTION mohli porovnať originálne sountracky s ich zrockovatelou koncertnou verziou.

Punkové popoludnie otvorila na béčku angláni LAY OUT THE TRAPS produkujúci drevný punk s mierne krivou rytmikou.

Stará klasika, legenda českej punk scény S.P.S. len potvrdili, že punk je hlavne hudba ktorá sa musí hrať s chuťou a nejaké umenie, či rozladená gitara nikoho nezaujíma a netrápi. Pod pódiom sa veselo pogovalo, spievalo a popíjalo...skrátka tá pravá punková atmosféra. Okrem noviniek došlo aj na najstaršie fláky: Brutalita na Václavskom námestí, Svoboda 89 a na záver obľúbená balada o popletenom Ivanovi - Ruská.

S.P.S. vystriedali domáci HT a preplnený stan veselo pogoval a punkoval ďalej.

Švajčiarska crossoverová mlátička MADSOX sa stala jedným z horúcich kandidátov na hlavný stage do budúcich ročníkov HODOKVASu. Ťažkotonážné rify podporené údernou rytmikou v sebe niesli odkaz na starú PANTERu, k čomu svojou image i samotným prejavom prispel vokalista A.D. Bagburner.

Bratislavskú goticko-rockovú klasiku THE LAST DAYS OF JESUS som až na tomto feste prvýkrát vzhliadol na živo. O veľmi pôsobivý hudobný kabaret, s patričnou dávkou teatrálnosť sa postaral spevák Maryo s hrubým make-upom a v parádnom cylindri. Zvyšok kvarteta už až tak pohybom nadaný nebol. Kapela nehľadí na trendy a modernu, práve naopak, čo sa klávesov týka využívajú riadne old school zvuky a celkovo z nich dýchala retro atmosféra. Vystúpenie bolo správne nakopnuté a hlavne rytmicky presné ako prasa, vďaka bubeníkovi Rudovi "Vajcovi" , ktorý až na dve skladby išiel s klikom a nasamplovanou basou. K záverečnému cover songu od ZÓNY A Potopa, sa pridal aj z davu prizerajúci sa Koňýk.

Záver.
HODOKVAS predviedol a potvrdil, že aj na Slovensku sa dá urobiť široko zameraný nadštandardný festival. Do budúcnosti by bolo možné pouvažovať o jednom dni navyše, predsa len tak širokej ponuke kvalitných kapiel je vhodné dať aj adekvátny čas.

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]