[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Open Hell Festival 2004
Törr (CZ), Root(CZ), Skyforger (LAT), Detonation (HOL), Watain (SWE), Delirium Tremens (GER), Magus Noctum (SLO), Depresy (SK), Moriorr (CZ), Casketgarden (HUN), Bloody Sign (FRA), Zarathustra (GER), Tesstimony (HUN), Repent (GER), Martyrium Christi(CZ), Avenger(CZ), Scenery(CZ), Antares(SK), Adultery(CZ), Dark Storm(CZ), Elite(Nor), Tortharry (CZ), Fleshless (CZ), Death Sentence (CZ), Asgard (CZ), Mater Monstifera (CZ), Ebola Joy (CZ)
23.-24.7.2004, Volyně (CZ)

A dosť - povedal som si - toho roku tam pôjdem aj keby čo bolo... A tak aj bolo, vyštartovali sme trochu neskôr a tak sa stalo, že sme nezachytili prvých pár kapiel. Konkrétne MATER MONSTIFERA, SCENERY, MARTYRIUM CHRISTI a ASGARD. Podobne to bolo aj s LUGUBRE, ktorých old-school black metalové vystúpenie spríjemňovalo nepríjemné hľadanie miesta pre stan. Areál bol totiž na 100% vyťažený. Rozloha trávnatej plochy pre stany - akurát, pivných vozov - akurát (to sa ale nedalo povedať o kvalite čapovaného...), miesta pred pódiom (časť na státie, časť na sedenie) - akurát, wciek - akurát, až sa zdalo, že areál bol navrhnutý presne na tento účel...
Prvá vec, ktorú som poriadne zachytil boli maďarskí CASKETGARDEN. Pútač hlásal, že ide o bandu produkujúcu melodický death/thrash metal nemálo ovplyvnený napr. tvorbou Carcass či At the Gates. To sa aj potvrdilo. Technicky dobre zvládnuté vystúpenie okorenili coverom Carcass Heartwork. Myslím, že sa oplatí v najbližšom čase nespúšťať oči z tejto nádejnej mladej formácie.
Ďalšou kapelou, na ktorú som bol zvedavý ešte viac, ako na predchádzajúcu boli DELIRIUM TREMENS z Nemecka. Zažil som však sklamanie, keďže ich thrash neponúkol divákovi v podstate nič originálneho, ak teda nepočítam hádzanie prasačích hláv na konci vystúpenia z pódia do davu vyhladovaných (no rozhodne nie smädných fanúšikov :) a miestami fakt nechutného vokálu (jačanie, alebo ako to nazvať) speváka v potrhaných pančucháčoch. Celkový dojem nezlepšili ani svetlice vystreľujúce spoza pódia, ani prídavok - akási jednoduchá, povedal by som prihlúpla hopsačka (ktovie, možno nejaký kultový song...).
Ďalšia v poradí bola česká legenda TORR. Po intre do bohorúhačškého útoku zavelil Vlasta. Made in hell, to jsem já... znelo. Nasledovali staré i nové kúsky odspievané raz Vlastou a raz Otou v bezchybnom podaní. A ešte kúsok z hudobnej klasiky - cover Countess Bathory od Venom. Páni z kapely sa bavili, publikum tiež, fanynka, s ktorou si priamo na pódiu "zatancoval" Vlasto asi taktiež. Nezostalo bez Války s nebem, či Kladiva na čarodejnice. Celkový dojem mi trošku pokazilo preťahovanie vystúpenia až detinsky sa baviacou a vystrájajúcou kapelou, ktorá mohla z pódia zliezť aj o 10 minút skôr.
WATAIN zo Švédska nezačali dobre. Sprvu veľmi jednoduchý gitarový old school black podčiarknutý rozladenou basgitarou ma vôbec nenadchol. No už o štvrťhodinku bolo všetko inak. Kapela zvolila taktiku "postupného lavínovitého útoku". Začala jedným kamienkom, na ktorý sa stále nabaľovala ďalšia a ďalšia ľadová hmota, každý ďalší song bol lepší než ten predchádzajúci. V druhej polovici setu už planula z pódia temnota zahaľujúca pekelný kotol pod pódiom. Po vystúpení musel byť spokojný každý priaznivec čierneho kovu či už melodickejšieho, alebo tuho kovaného.
Set AVENGER som prekecal kdesi medzi distrami, no predsa som stihol aspoň poslednú vec - cover kultových Master's Hammer Pád modly.
Posledným zoskupením toho večera bola moravská trojčlenka EBOLA JOY, ktorá zahrala na dobrú noc klávesmi presýtenú, mŕtvolne pomalú beznádej evokujúcu muziku. Mal som už možnosť vidieť jedno ich vystúpenie, to ma nadchlo predsa len viac, raz darmo - prvýkrát je všetko naj… Ambient/doom produkovaný dvoma klávesákmi (jeden z nich spieval) doprevádzaný jednoduchou pomalou gitarou teda ukončil prvý deň.
Chlapíci z KRVAVEJ PRÁCE sa začali motať po pódiu už poriadne skoro a po nekonečne dlhom zvučení konečne spustili celkom sympatický "allmetal". Náhradníci za Darkstorm, ktorí pôvodne mali vystupovať podchvíľou sekali starý dobrý thrash a o chvíľu zas pílili nablackované riffy. Pod pódium bolo tiež dosť rušno, aj keď ešte bolo pred obedom. Muzika šla viac-menej v štýle rýchlosť víťazí. Tak sa volal aj asi naj song, ktorí zahrali. Ako som neskôr zistil, jedná sa o cover thrash priekopníkov Kryptor.
Po nie veľmi dlhej zvukovke vyzliekli tričká severomoravania ADULTERY a spustili svoj bojovo-fantasy-slovanský gitarový black. Nová zostava bola tak o 50 kíl ľahšia, keďže starého basáka vystriedal nový bojovník perovej hmotnosti. Priamo k veci - tak by sa dala charakterizovať hudba aj vystúpenie. Prvé tri songy boli spojené dokopy, čo si neznalí asi ani nevšimli. Naklepané melódie podchvíľou striedané pomalšími pasážami sa publiku veľmi nezapáčili. Oproti poslednému stretnutiu s touto bandou však pribudli sóla. Na konci zaznela ešte ľudovo-metalová hopsačka, ktorá vyčarila na vysušených ústach publika prekvapený úsmev.
Prvú kapelu na Open Helle zakorenenú na rodnej hrude, ANTARES, som už dlho nevidel a bol som poriadne zvedavý, čo predvedú. Očakávanie veľké a sklamanie ešte väčšie. Hudba pohybujúca sa na hraniciach doomu a blacku znela veľmi nevýrazne, akosi som nenachádzal žiadny "záchytný bod". Taktiež mi trošku nesedel vokál k melodickej muzike výrazne podfarbenej klávesami. Posledná vec, cover Hypocrisy Adjusting the sun zhorel na nazvučení nástojov, škoda.
Ďalšia kapela z Maďarska, TESSTIMONY, by sa dala porovnať s prvým zástupcom. Hudobne podobná muzika však za Casketgarden však ešte hodne zaostáva. Od hladu som vtedy už skoro ani nepočul a tak sme vybehli na obed do sympatického mestečka ideálneho pre tieto príležitosti. Pár metrov od areálu stanica, reštaurácia, či hotel - človek má všetko poruke a ak nemá, stačí ísť 10 minút na hlavné námestie.
Kvôli obedu mi ušli Fleshless a, čo ma osobitne mrzelo, Magus Noctum. Druhí menovaní však údajne neprišli, takže som sa upokojil...
Do areálu som sa vrátil s obavami ohľadne počasia, keďže na nebesách sa prevaľovali tmavé mračná, no zostalo len pri kvapkaní. Aspoň bolo o pár stupňov menej.
Práve dozvučovali REPENT, keď som opäť stál pri pódiu. Nemeckí thrasheri strúhali chytľavé riffy závratnou rýchlosťou a asi každý si pri počúvaní spomenul na zlaté časy thrashu, ktorým zostala pätica verná.
To už ale doliehala na telo únava, tak som zakotvil v stane. Medzitým hrali DEATH SENTENCE - muzika presne pre odpočinok v stane. Príjemný ženský vokál v doomovej obálke doprevádzaný flautou a violou sa niesol väčšinou v pomalom tempe. Podchvíľou bolo počuť strhujúci motív, ktorý trochu prebral, no potom opäť viac-menej uspávanka. Z môjho pohľadu tomu čosi chýbalo.
Čosi ešte viac chýbalo TORTHARRY. Videl som ich už niekoľkýkrát, no na chuť im neprídem asi nikdy. Kombináciu thrash/deathu občas dopĺňajú prvkami, ktoré nie sú v tomto štýle tak bežné. Ako už býva u nich zvykom, vystupovali v bielom oblečení (ich posledný album sa volá White).
A ďalšia vec pre pamätníkov - MORRIOR. Veľmi slabý začiatok ma takmer uspal. Ako však pribúdali minúty, dojem sa lepšil a čoskoro to bol práve ten prastarý nárez z ešte staršej audiokazety, ktorá sa ešte povaľuje dakde doma. Hardrock sa plynulo zmenil na thrash a začala zábava. Skalný fanúšik skočivší na pódium vypomohol svojím speváckym umením a ešte umocnil pohodu, ktorá vládla. Potom ešte Nukleární reaktor a pár ekvilibristických kúskov fanúšikov, ktorých lezenie na konštrukciu prístrešia nemalo zrejme nič spoločného s triezvosťou a bol koniec. Pekné vystúpenie však pamätníci zhodnotili ako slabé, kedysi z nich vraj oveľa viac sršala energia, ktohovie...
Ďalší slovenský zástupca, DEPRESY, nesklamal (ako už býva dobrým zvykom). Konečne v plnej zostave predviedli opäť stopercentný výkon so super zvukom a to mali vraj za sebou 7-hodinovú cestu. Proste DEPRESY, viac netreba dodávať.
Po nich vyšlapali na pľac veľmi mlado vyzerajúci BLOODY SIGN z krajiny galského kohúta. Hneď od začiatku som vedel, že to málo, čo sa ku mne dostalo (poctivý super thrash/death, u nás absolútne neznámy, nasadenie a oduševnenie) je pravda. Uvoľnene hrajúci technicky zdatní muzikanti zahrali dve coververzie - Pestilence a exotických Sacrofago. Celkovo fakt našlapaný death s thrashovými prvkami - stojí za vypočutie.
A ďalšia klasika - ROOT. Myslel som, že len napíšem - však to poznáte, ale predsa... Ako sa vyjadril Big Boss, hrali prvýkrát naživo Mystical words of the wise, keďže si to fanúšikovia už tak dlho želali. Ďalej to bolo prvé vystúpenie s klávesákom, ktoré som videl (pravdou je, že ho nebolo veľmi počuť, ale doteraz to šlapalo aj bez neho). V niektorých songoch boli pozmenené pasáže - napr. trošku iné sólo a na koniec prišlo prekvapenie, pre mňa nepríjemné. Na pódiu zostal len Big Boss a zaspieval slaďák, s ktorým má podľa mňa šancu dostať sa do top 10 ČR... No a tento krát nezahrali 6-6-6. Ale inak - ROOT...
A konečne mnou dlho očakávaní lotyšskí SKYFORGER. Nezostali nič poplatní svojej "škatuľke" - pagan/folk metal nielen na obale a v oblečení (kostýmy z raného stredoveku, účesy taktiež), ale aj v textoch a hudbe samotnej. Celé to začalo songom Kad Usins Jaj, potom Gada Isaka Nakts (po "našom" When Usins Rides a The Shortest Night Of the Year) z albumu Thunderforge. Väčšina zahraných vecí bola práve z tohoto albumu. Dve gitary, basa, bicie a multiinštumentalista, ktorý "obsluhoval" flautu, gajdy a niečo ako staroslovanské gudky - pre našinca strunový brnkací nástroj vyzerajúci ako kus dreva so strunami. Ten často menil nástroje a pri hre na gajdy zvládal aj headbangovať, super chlapík :) Texty z histórie, o prírode, o pohanstve uvádzal frontman formulkou so smiešnym prízvukom "Dis song iz about..." a ešte veľmi prístupne povedal aj čosi viac na vysvetlenie, taktiež zanechal sympatický dojem. Publikum prijalo melodickú, chytľavú muzičku viac ako pozitívne. Usmievavá kapela sa bavila a to platí aj publiku, ktoré sa dožadovalo prídavku. Ten napokon prišiel, avšak pre nedostatok času "len" ako akási folková čisto vokálna pesnička. Zatiaľ čo v pozadí už pobehovali technici, unesené publikum sa dalo spievať spolu s kapelou. Sotva síce niekto rozumel, no keďže tá pesnička už predtým raz odznela, nebol problém chytiť sa. SKYFORGER nesklamali, aspoň nie tých, ktorí radi takýto druh hudby. Tí ostatní tých 5 "šaškov" hádam dáko prestáli.
Po nich ďalšia neznáma vec - DETONATION z Holandska. Ukázalo sa, že naj kapela ovplyvnená deathmetalovou vlnou zo Švédska prišla na záver festu. Fakt nebolo čo vytknúť - starostlivo vystavané songy technicky na vysokej úrovni, nechýbala originalita, sound tiež v poriadku. Nechýbal pekne zahraný cover At the Gates. Taktiež treba podotknúť, že kapela je skôr z tých mladších a má toho ešte veľa pred sebou.
Nezadržateľne sa blížil moment, keď malo prísť k samotnému otvoreniu pekla... O to sa postarali Nóri ELITE. Podobne ako Watain som mal sprvu rozpačité pocity - dosť jednoduché - nielen muzika, ale aj warpainty, no opäť prišla zmena k lepšiemu a ja som si set vychutnal medzi skalnými pod nórskou zástavou, ktorá podchvíľou plápolala pod a podchvíľou na pódiu. Spočiatku prevládala pekelne rýchla paľba, no časom sa čoraz viac objavovali časti v temnom pochodovom, alebo v strednom tempe. Nato, že kapela existuje len pár rokov, bolo vystúpenie na úrovni.
Celkovo by som si dovolil ohodnotiť fest jednotkou - v podstate niet čo vytknúť čo sa týka stránky organizačnej a určite nie, čo sa týka hudobnej - ak teda máte radi skôr starý sound a poctivú muziku - je to síce zo Slovenska trošku ďalej, no iste cestu neoľutujete...

[ Dax ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]